Internet sa stal obrovským a zároveň najrýchlejším zdrojom informácií z celého sveta, čo je jeho nesporná výhoda. Na druhej strane je tento kyberpriestor otvoreným poľom pre šírenie zámerných dezinformácií, pred ktorými sa niekedy ťažko ubránia nielen dôverčiví jednotlivci, ale pomaly aj štáty. Do internetového slovníka pribudli dva nové názvy – hejteri a trollov

Hejteri

Monika Zbínová je zakladateľkou viacerých internetových projektov venovaných slovenskému jazyku. Podľa jej výkladu Hejt je produkt hejtingu, nenávistného rýpania praktikovaného hejterom:  „Hejter je jedinec s nejakým komplexom, ktorý našiel svoje uplatnenie v tejto disciplíne. Potrebuje svoju nenávisť ukázať svetu a dokázať, že on je ten, ktorý má vo všetkom pravdu a dokáže čo najvychcanejšie uraziť hejtovaný objekt. Aplikovanie hejtingu prináša hejterovi pocit slasti. Aby sa tento pocit dostavil, jedinec hejtuje všade, kde sa objaví a snaží sa so sebou strhnúť čo najviac ďalších ľudí.“

Od normálneho človeka, ktorý len niečo kritizuje, sa hejter líši svojou fanatickou vášňou neustále sa vŕtať v objekte svojho hejtovania. Je to neliečiteľná závislosť. Hejter si nikdy nedá rozumovo vysvetliť, že sa vo svojich názoroch a prejavoch môže mýliť. Vlastne to ani nie je o rozdielnych názoroch, ale o a priori negatívnom postoji k veciam navôkol.

„Z istého dôvodu sa hejtovanie postupne stalo módou, ako sa z obyčajného človeka môže rýchlo stať niekto, koho budú čoskoro všetci poznať. Tak sa vyrojili aj inteligentní hejteri, ktorí nehejtujú preto, že by mali v hlave slamu, naopak, hejtujú cieľavedomo a premyslene, čím si budujú svoju osobnú značku,“

dodáva Monika Zbínová.

Hejterov nachádzame aj na našom portáli v komentároch k niektorých článkom či na Facebooku,. Samozrejme, že nevystupujú pod svojimi pravými menami, ale používajú vymyslené pseudonymy resp. nicky, pod ktorými útočia napríklad na blogera Ľubomíra Motyčku a šíria okolo seba nenávisť.

Všimli sme si to pri častých diskutéroch k jeho blogom označených ako „andy, jaja, Nuchli ali paska či Hoňomír Hrablička“, hoci ide a o jednu či dve IP adresy. Čokoľvek napíše bloger, hejter ho roznosí pod čiernu zem. Našťastie si to všimli ostatní normálni diskutéri a hejterov postupne sami odhaľujú.

Trollovia

Internet v poslednej dobe zahltili aj  trollovia. Nejde však o nadprirodzené bytosti  zo severskej mytológie  (rozprávkoví horskí duchovia, trpaslíci alebo obrie čarodejnice škodiace ľuďom), ale sú to utajení ľudia z mäsa a kostí. S falošnými menami zahlcujú web stránky vymyslenými informáciami, ktoré zaobalene posúvajú čitateľom portálov či facebookových skupín.

Cieľom trollov je zmeniť názor alebo spotrebiteľské správanie bežných ľudí, teda ide o ovplyvňovanie verejnej mienky v prospech alebo neprospech konkrétnych záujmových skupín. Experti na kyber priestor tvrdia, že  svet sa nachádza v informačnej vojne. Podľa nich napríklad Rusko dáva na svoju propagandu prostredníctvom internetových trollov až miliardu eur ročne. Podobne postupujú islamisti.

Niektoré krajiny na obranu pred šírením dezinformačnej propagandy trollmi vytvárajú  špeciálne analytické tímy IT odborníkov, ktorí budú skúmať bezpečnostné hrozby v kyber priestore, odhaľovať konanie trollov a identitu objednávateľov ich služieb.

Ako príklad y praxe môže poslúžiť skupina mladých Bystričanov z prostredia IT, ktorí sa na vlastnú päsť venujú podobným analýzam na internete. Nedávno skúmali pozadie šírenia dezinformácií v súvislosti s prípadom  údajného nútenia detí prezliekať sa za iné pohlavie na ZŠ Skuteckého.

Na začiatku bol FB príspevok „zhrozeného“ rodiča Kuracinu, ktorý prevzal a upravil redaktor hlavnespravy.sk. Táto dezinformácia prešla cez rádio Slobodný vysielač a zakotvila na portáloch ĽSNS, aby  ju trollovia rozšírili na sociálne siete, hoci skutočnosť bola úplne iná. Tým, že viacerí uverili účelovým dezinformáciám, sa naplnil konkrétny politický cieľ…

Projekty Ovce.sk a Hejtujem.sk

Miro Drobný zastupuje Slovensko v niekoľkých európskych inštitúciách a projektoch, ktoré sa venujú ochrane detí a mládeži na internete. Je autorom animovaného seriálu OVCE.sk, ktorý deti v školách učí o nástrahách internetu. Prax však ukazuje, že nielen deti sa v tejto oblasti potrebujú učiť. Preto sa pustil do ďalšieho projektu www.nehejtuj.sk, ktorého cieľom je potlačenie nenávistných prejavov na internete.

„Práve netolerancia je problém, ktorý trápi aj slovenských diskutérov a tým pádom ostro zasahuje i médiá. Slovo je zbraň, navyše internet v súčasnej podobe je bez pravidiel, bez trestnosti. Je to priestor, kde nefunguje zákon resp. funguje iba obmedzene,“

hovorí Miro Drobný.

Situáciu, v ktorej sa na internete ocitajú všetky názorové spektrá, prirovnáva k otvorenému súboju:

„Diskusie prirovnávam k športovej hale, ktorá je beztrestná a neplatí v nej zákon alebo je ťažko vymožiteľný, zavrieme do nej Rusov, Ukrajincov, Maďarov, Rómov, Slovákov, Židov, kresťanov a všetkých tam dáme ozbrojených. Majú plné zásobníky, nože, pištole, samopaly. Čokoľvek sa odohrá v tej hale, ostane to v nej, nikto netrpí nijakými následkami. Viete si predstaviť ako by to dopadlo? To sú diskusie. To je svet internetu a diskusií.“

Projekt Nehejtuj.sk vzdeláva prostredníctvom faktov a emócií. Všetko, čo sa učíme len pomocou strohých informácií sa nás bytostne netýka. Čísla, štatistiky či ponaučenia z klasických učebníc nedokážu nahradiť stretnutie s ľuďmi, ktorí na vlastnej koži zažili diskrimináciu, xenofóbiu či šikanovanie. To mení postoje žiakov na Slovensku a vyvoláva u nich nový emocionálny zážitok, aby si uvedomili a pochopili dôsledky nenávisti cez svoju vlastnú radosť, smútok či hnev.

Jednou z tvári projektu je herečka Viki Ráková, ktorá o ňom povedala

„Som rada, že sa niekto takýmto témam venuje, lebo keď si občas čítam diskusné fóra, tak je to až desivé, ako agresívne vyjadrujú niektorí ľudia svoje názory. Predtým, ako som sa stala známou, som sa s takou nenávisťou ani nestretla. Ja som vyrastala v Rimavskej Sobote kde sme hovorili oboma jazykmi, takže nám ani nenapadlo riešiť to. A ani som to nechápala, keď som sa prvýkrát stretla s takouto nenávisťou, že pre niekoho môže byť problém to, že hovorím inou rečou. Projektu Nehejtuj.sk by som zaželala, aby oslovil čo najviac ľudí, aby sa nad ním zamysleli, aby reagovali pozitívne a pristupovali k týmto témam dospelejšie.“

Hejtovanie je aktuálny problém otvorenej spoločnosti. Médiá sú na jednej strane tie, ktoré sami niekedy šíria nenávisť a podporujú hejterov. Na druhej strane môžu aj veľmi pomôcť v zápase o tolerantnejšie Slovensko na internete, ale aj mimo neho.