Ľubomír Motyčka: Bystrická hrkálka – dedičstvo otcov zachovaj nám…

Blog
2 /

Najčastejšie sa venujem cestovnému ruchu. Aj o tom už niečo viem, aj ma to teší. Mám však aj iné záľuby. Napríklad včely. A staré ovocné stromy. A aj to súvisí s cestovným ruchom.  Kúpiť si počas výletu med od včelára je predsa celkom zaujímavé. Alebo ochutnávať ovocie, aké sa nikde nedá kúpiť.

Plody zeme

Keď som bol mladý, aj ja som v záhrade rád používal sekeru a pílu. K mladosti patrí istá miera radikalizmu a viera, že len to nové má budúcnosť. Našťastie som bol trochu lenivý a potom som už aj trošku zmúdrel – nie veľmi, ale predsa. Z jabloní mám končiarku – oficiálne Hontianske, ďalšiu starú odrodu, ktorej názov som zabudol a napríklad aj fantastickú hrušku maslovku.

V Muránskej Dlhej lúke majú svoju miestnu odrodu jablone. Aj na nej stavajú rastúci záujem o obec. V neďalekom Muráni napríklad na tradičných buchtách. V Ladzanoch pri Krupine je starý genofond ovocných stromov. Genofond hrozna je v Sebechleboch. A v Krupine sú čerešne Dudečky. Raz sa možno dočkáme toho, že aj tam využijú toto bohatstvo v prospech zvýšenia záujmu o región.

Samochvála smrdí a predsa

Asi tak pred desiatimi rokmi ma zabolelo srdce, keď v Laskomerskej doline v Banskej Bystrici sused vypílil jabloň hrkálku. Jesenné červené jabĺčko. Keď je zrelé, jadierka jemne hrkajú. Navyše má výbornú chuť. Oficiálny názov nepoznám. Jablone mi prišlo ľúto a povedal som si, že duch Laskomerskej doliny sa na ľudí nahnevá.

Zháňal som vrúble. Po celej doline. Nič. Potom v Tajove. Aj som to zverejnil. Nakoniec som v decembri dostal vrúble zo Španej Doliny. Nie veľmi vydarené. Zo starého stromu, ktorý mal slabé prírastky. Skúsil som to. A jeden, jediný sa chytil. Ďakujem, milí darcovia. Stálo to za to.

Ide o starú odrodu, ktorá do rodivosti nastupuje pomerne neskoro. Konár už aj pekne narástol, no dva roky po sebe kvety spálil mráz. A tohto roku to prišlo. Akurát, že jablká dozreli už teraz. Nečakali v tej horúčave na jeseň. Sú krásne, červené a na moju radosť, naozaj jemne hrkajú.

Prebudilo sa vo mne velikášstvo. Neviem, kde ešte táto jabloň rastie. No, ja som si ju už aj po svojom premenoval. Je to Bystrická hrkálka. Okrasa záhrady, dôvod prísť sa pozrieť, teraz na jablká a v decembri si prísť pre vrúble. Má pekné prírastky.

A naozaj som presvedčený, že aj z takýchto, na pohľad skoro bezcenných maličkostí, sa môže poskladať, nie masový a ničiaci, ale kultivovaný i krásny cestovný ruch, ktorý poteší telo i dušu.

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor

Ľubomír Motyčka

Ľubomír Motyčka