Jozef Ivan: Aby sme o súčasných športových talentoch nehovorili o pár rokov v minulom čase

Blog
14 /

Od ukončenia  môjho vysokoškolského štúdia pedagogického smeru zameraného na telesnú výchovu, získania doktorského titulu na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, nadobudnutých poznatkoch a praktických trénerských skúsenostiach s nácvikom 1-3 ročných detí v plávaní a 13-15 ročných žiakov v atletike už uplynulo pomerne veľa rokov. Mnohé veci sa za ten čas výrazne zmenili. Objavili sa nové vedecké pohľady na tréningový proces a jeho metodiku.

Niektoré veci však zostali stále v platnosti. Najmä anatómia stavby  tela, fyziologické aspekty pôsobenia záťaže na mladý detský organizmus, základné pravidlá a poučky z pedagogiky všeobecnej psychológie a psychológie športu. Čo sa však zmenilo najviac je skutočnosť, že šport vo veľkej miere ovládli peniaze. Ich vplyv na súčasný tréningový proces, pri ktorom sa od trénerov očakávajú čo najskôr bez rešpektovania a dodržiavania určitej postupnosti čo najlepšie výsledky. Tréneri ktorí tomuto trendu ešte nepodľahli sa začínajú častejšie ozývať a na tieto negatívne javy i  poukazovať.

K zamysleniu a napísaniu tohto rozboru ma priviedlo vyjadrenie úspešného  atletického trénera Jakuba Valachoviča, ktorý po nedávno skončených majstrovstvách Slovenska v cezpoľnom behu v Dudinciach na základe vlastného poznania kritizoval prácu poniektorých trénerov, ktorí chcú v najmladšom veku deti výkonmi fyzicky vyšťaviť a namiesto športu ako zábavy a radosti z pohybu robia z dieťaťa tovar. V tomto článku  mi nejde o spájanie a dávanie do súvisu slová Jakuba Valachoviča s prácou súčasných trénerov plávania v článku nižšie spomínaných dievčat.

Jeho cieľom nie je ani spochybniť tréningový proces a jeho metódy a ani dopady tréningovej a pretekárskej fyzickej záťaže  pôsobiacej na mladý detský organizmus. To prenechávam na vyjadrenie odborníkom, najmä skúseným plaveckým trénerom a predovšetkým dorastovým a športovým lekárom. Na príklade jednej súťaže chcem len poukázať aké veľké psychické a fyzické úsilie museli vynaložiť v článku nižšie spomínané mladé plavkyne pre svoj úspech.

V písaných a printových médiách v Banskej Bystrici sa najviac článkov z banskobystrického plávania v tomto roku objavilo v súvislosti s úspechmi Emky Malíkovej z Plaveckého oddielu UMB v rámci jej vystúpení vo štvorkolovej slovenskej plaveckej súťaži 9.ročných dievčat. Preto uvedený rozbor som urobil práve z tejto súťaže. Slovenská plavecká federácia stanovila v súťaži slovenského plaveckého pohára pre vekovú kategóriu 8-11 ročných plavcov a plavkýň maximálny počet štartov 3 štarty za jeden poldeň. Každé kolo pozostávalo z dvoch poldní.

To znamená, že v jednom kole slovenského pohára mohla každá plavkyňa absolvovať maximálne 6 štartov. A to tak u osem ako i jedenásťročných. Jedinou 9-ročnou plavkyňou na Slovensku, ktorá absolvovala v štvorkolovej súťaži plný počet 24 štartov bola práve uvedená členka banskobystrického Plaveckého oddielu UMB. Na druhom mieste podľa počtu štartov sa umiestnila Sofia Hudžíková z Aguacity Poprad s 21 štartmi, na treťom mieste spoločne Stela Megelová z Flipper Brezno a Andrea Závacká zo Svitu so 17 štartmi. Ako sa počet týchto štartov odzrkadlil v celkovom hodnotení?

Celkovou víťazkou Slovenského pohára 9-ročných dievčat sa stala Stela Megelová z Flipper Brezno, ktorá si vyplávala 1079 bodov zo 17 štartov a ako jediná pretekárka premenila všetkých sedemnásť svojich štartov  vo  víťazstvá. Druhá skončila Andrea Závacká zo Svitu s 980 bodmi, ktoré získala  zo 17 štartov a vyplávala si v nich 9 zlatých, 5 strieborných a dve bronzové medaily. Tretia bola Ema Malíková z PO UMB s 862 bodmi, ktoré získala za plný počet 24 štartov.

Vyplávala si v nich 5 zlatých, 9 strieborných a 9 bronzových medailí. Čo do počtu medailí najväčší počet z pomedzi  všetkých štartujúcich dievčat. V záverečnom hodnotení slovenského pohára sa jasne ukázalo, že o celkovom víťazstve nerozhodoval najväčší počet získaných medailí či najvyšší počet štartov, a tým i najväčšia fyzická záťaž kladená na mladý organizmus.

V prípade spomínaných dievčat sa potvrdilo, že menej bolo tento raz viac. Uvedená súťaž bola len jednou zo súčastí, ktoré vplývali počas celého roka na psychiku ale najmä na fyzickú pripravenosť detského ešte stále sa rozvíjajúceho organizmu. Tými ďalšími boli predovšetkým pravidelné tréningy a účasť na ďalších početných pretekoch počas celého roka. Až čas ukáže ako sa mladý detský organizmus spomínaných nesporne talentovaných detských plavkýň dokáže na takúto tréningovú a pretekársku záťaž adaptovať a či tieto dievčatá budú výkonnostne napredovať tak, aby o 5-6 rokov pri plávaní ešte ostali a bezproblémovo zvládli aspoň prvý dôležitý prechod zo žiackej do juniorskej kategórie.

Veľa bude záležať aj od ich trénerov. I na nich bude pôsobiť psychická záťaž a to práve preto, že o uvedených dievčatách sa už teraz veľa hovorí a píše ako o veľkých talentoch a aj očakávania rodičov a ľudí pôsobiacich okolo plávania sú pomerne veľké. Z psychologického hľadiska to môže mať negatívny dopad.

Cesta od 9-ročného talentu po vyzretého výkonnostného či vrcholového športovca je veľmi dlhá a i na nej sa vyskytne veľa prekážok a nástrah. Spoločnou snahou  a spoluprácou rodičov, trénerov, plavkýň a športových lekárov sa im mnohým dá predísť a prekážky prekonať. Ak sa však pretrhne  čo len jedno ohnivko v tomto súkolí, napredovanie mladých plavkýň môže byť ohrozené. A to sa nedotýka len spomínaných plavkýň ,ale i ďalších mladých talentov v rôznych druhoch športu, ktoré v Banskej Bystrici máme.

Preto by som chcel i touto cestou vyzvať učiteľov telesnej výchovy, žiackych a mládežníckych trénerov ako i športových lekárov, aby sa nebáli svoje poznatky z tréningového a výchovného procesu mladých športovcov ako i vlastné poznatky a skúsenosti z aplikovania záťaží na mladý žiacky organizmus verejne vysloviť a so svojimi skúsenosťami sa i podeliť s ostatnými.

Autor: Jozef Ivan, Foto: ilustračné

Jozef Ivan

Jozef Ivan