Nezamestnanosť na Slovensku sa udržala pod 5 percentami, v našom okrese tesne nad tromi

SPRÁVY
2 /

Zdá sa, že nezamestnanosť už prestáva byť najväčším problémom Slovákov. Potvrdzujú to štatistiky ústredia práce, podľa ktorých sa miera evidovanej nezamestnanosti v SR udržala v decembri minulého roka pod piatimi percentami, v okrese Banská Bystrica je na úrovni 3,3 percenta.

Na Slovensku je čoraz menej ľudí bez práce

Podľa generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) Mariána Valentoviča v decembri minulého roka dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 4,92 %. Medzimesačne sa nezmenila a medziročne klesla o 0,12 percentuálneho bodu. V súčasnosti je na trhu 135 517 disponibilných uchádzačov o prácu.

V našom Banskobystrickom kraji bola v decembri miera evidovanej nezamestnanosti 6,69 percenta, v okrese Banská Bystrica sa pohybuje na úrovni 3,3 percenta. Konkrétne čísla ukazujú, že na Slovensku i v regiónoch sa podarilo výrazne znížiť počet ľudí bez práce.

Nezamestnanosť za december 2019 podľa krajov

Bratislavský kraj  2,83%
Trnavský kraj  2,63%
Trenčiansky kraj  3,20%
Nitriansky kraj  2,93%
Žilinský kraj  3,96%
Banskobystrický kraj  6,69%
Prešovský kraj  8,19%
Košický kraj  7,57%
Slovenská republika  4,92%

Na utorkovej tlačovej konferencii premiér Peter Pellegrini k vývoju nezamestnanosti povedal:

„Zvykli sme si na dobré čísla. Pripomínam, že v roku 2001 bola nezamestnanosť takmer 20 – percentná. Veľmi sa teším, že minister práce oznamoval po celý minulý rok, že sa podarilo v priemere udržať celú mieru nezamestnanosti okolo päť percent. Za posledné tri roky klesol počet nezamestnaných o viac ako 40 %, pričom takmer 80 000 ľudí, ktorí si našli prácu, boli nezamestnaní viac ako rok. Prijali sa opatrenia, aby dlhodobá nezamestnanosť klesala najvýraznejšie.

Ďalej dodal:

„Som rád, že sa darí dosahovať výrazné posuny v oblasti nezamestnanosti mladých a SR nemusí čeliť takej nezamestnanosti ako Fínsko, Portugalsko či Španielsko, kde je veľký problém pre mladých a absolventov nájsť si prácu. Slovensko sa približuje vyspelým krajinám a musíme pokračovať ďalej.“

Vláda musí prinášať rozvojové impulzy so zamestnanosťou priamo do regiónov

Podľa Pellegriniho ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny podľa prináša každý rok opatrenia na zlepšenie kvality pracovného prostredia a ochranu pracujúcich. Zvyšovanie minimálnej mzdy nie je len zvyšovanie minimálneho štandardu človeka, ktorý ide pracovať, ale postupne vytláčame ľudí zo šedej ekonomiky.

Vláda by podľa premiéra mala pokračovať vo svojich výjazdových rokovaniach, ktoré prinášajú do regiónov rozvojové impulzy a nové pracovné miesta:

„Boli prijaté akčné plány boja proti nezamestnanosti a zafungovali. Našou prioritou musí byť nielen vytváranie nových pracovných miest, ale kľúčové pre nás je, aby sa vytvárali priamo v regiónoch, kde ľudia žijú.“ 

Slovensko sa pripojilo k stratégii dosiahnutia dlhodobej nezamestnanosti okolo troch percent  podľa slov predsedu vlády Pellegriniho  je Slovensko tesne od dosiahnutia tohto cieľa:

„Musíme sa pozrieť, čo stojí pred nami, ako sa ide zásadným spôsobom meniť trh práce. Hovoríme o industriálnej revolúcii, nástupe moderných technológií, modernizácii, robotizácii. Bude treba výraznejším spôsobom investovať do pracovného trhu a podmienok na ňom.“  K tomu má byť vypracovaný dokument Práca 4.0, ktorý bude reagovať na tieto nové trendy a lepšie skĺbi vzdelávanie s potrebami trhu práce a zamestnávateľov.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR  Ján Richter  uviedol:

„Je dobré, že sa ponechali tzv. rizikové kategórie nezamestnaných, akými sú napríklad dlhodobo nezamestnaní, mladí ľudia či ľudia nad 50 rokov a bol zachovaný individuálny prístup k nezamestnaným. Pomohli aktívne opatrenia na trhu práce. Najviac ma teší pokles dlhodobo nezamestnaných ľudí. Číselne za tri roky ubudlo 80 000 ľudí, ktorí sa zamestnali a z nich takmer polovica boli nezamestnaní viac ako štyri roky, k čomu pozitívne dopomohli aj akčné plány v najmenej rozvinutých regiónoch.“

Celkovo ubudlo za posledné tri roky 38 000 ľudí, ktorí boli v hmotnej núdzi. Podľa Richtera je to istá paralela, lebo akonáhle sa zamestnali, nebolo potrebné, aby poberali hmotnú núdzu. Za tento čas ubudla percentuálne nezamestnanosť na Slovensku o 3,84 %, pričom v 20 najmenej rozvinutých okresoch je priemer 7 %. Preto je potrebné pokračovať v projektoch politiky zamestnanosti.

Ján Richter verí, že podobný vývoj nezamestnanosti ako v minulom roku by mal pokračovať aj naďalej:

„Som rád, že ani v decembri nevyužil žiadny zamestnávateľ paragraf o udržaní zamestnancov, keby nastala kríza. V budúcnosti môže byť použitý, preto sme prijali opatrenia. Nemyslím si však, že nejaká krutá kríza príde, skôr predpokladám, že príde nejaké ochladenie.“

 

Zdroj: (tom) a TASR, Foto: ilustračné