Motto 1: „Internetové siete sú zaplnené údermi, pri ktorých nie je dôležité posolstvo, ale samotný zásah.“ ( Jaromír Nohavica)

Motto 2: „Akoukoľvek reakciou trola kŕmite, živíte a zvyšujete jeho vplyv.“ (Eduard Chmelár)

Už v úvodnej časti trilógie  (či skôr trológie?)  venovanej letnej ceste do Škandinávie som naznačil, že slovo trol preniklo zo severskej mytológie aj do internetového žargónu. Kto sú teda internetoví trolovia, aké sú ich ciele a ako ich dosahujú?

Trolovanie (troling) je aktivita vyskytujúca sa najmä v on-line prostredí, pri ktorej jednotlivec alebo skupina úmyselne provokuje, manipuluje alebo narúša diskusie s cieľom vyvolať emocionálne reakcie, konflikt alebo zmätok a sťažiť, prípadne celkom zničiť konštruktívnu komunikáciu. Niekto to robí pre zábavu, niekto sa takto potrebuje realizovať, niekto takýmto spôsobom bojuje proti politickým alebo spoločenským oponentom.

Jedným zo závažných dôsledkov trolovania je skutočnosť, že prispieva k šíreniu polarizácie a nenávisti v spoločnosti. Organizované trolingové aktivity, najmä v oblasti politiky, môžu manipulovať verejnú mienku a ovplyvňovať volebné rozhodnutia, môžu byť  jedným z nástrojov kognitívnej vojny a šírenia morálnej paniky. Novšou formou trolovania sa stáva využívanie tzv. trolích fariem a trolbotov, automatizovaných účtov na sociálnych sieťach spúšťaných kľúčovým slovom použitým v príspevku.

Trolovanie je teda spôsob správania sa, prostredníctvom ktorého sa jeho aktér snaží zámerne provokovať ostatných účastníkov debaty, manipulovať, vyvolávať hádky alebo jednoducho ubližovať. „Básník země české“, spevák a hudobný skladateľ Jaromír Nohavica  v nedávnom rozhovore s Martinou Kociánovou na Rádiu Universum priznal, že niekedy to skutočne zabolí.

Internet je podľa neho plný striel a šípov, ktoré sú vysielané hlavne preto, aby zasiahli, nie preto, že by chceli komunikovať relevantný obsah. Za dôležitú pokladá schopnosť rozpoznať, kto troluje, prečo troluje a prípadne aj „za koľko“ troluje.

Niektorí autori (napr. Jiří Stodola z Kabinetu informačných štúdií a knihovníctva Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne) upozorňujú na to, že postupy, ktoré dnes označujeme ako troling, teda rôzne formy ovplyvňovania diskusie, nie sú vo svojej podstate nové.

Mal ich používať už Sokrates v starom Grécku, ktorý v diskusiách predstieral istú naivitu a nevzdelanosť,  vyzdvihoval  domnelú múdrosť a vedomosti svojich oponentov a cielenými otázkami (elenchos) viedol debatu želaným smerom. Nedopadol dobre. Bol obvinený, že má snahu škodiť komunite, preto bol z nej vylúčený a odsúdený na smrť. Vskutku originálne vysporiadanie sa s „trolovaním“.

Odvádzanie diskusie smerom k zmysluplnejším formám a obsahu by sa dalo do istej miery vnímať aj pozitívne, podobne ako snahu o nabúranie existujúcich informačných bublín na sociálnych sieťach. Ak však za hlavný zmysel komunikácie považujeme odovzdávanie informácií, výmenu názorov a stimulovanie kritického myslenia, jej znemožňovanie spôsobí, že k ničomu z toho nedôjde. Snahy o narúšanie komunikácie sa objavujú často.

Výsledkom býva skutočnosť, že pod článkom, blogom či statusom sa rozbehne diskusia, kde naskakujú desiatky a stovky odťažitých a zavádzajúcich komentárov. Ak niekto velebil on-line priestor za jeho prínos pre šírenie názorov v demokratickej debate, takéto zaburinenie diskusií býva často dôvodom, pre ktorý do nich znechutený bežný používateľ, ktorý by mal k veci čo povedať, jednoducho nevstúpi. Navyše, opakované masívne zverejňovanie „pseudoinformácií“ a dokázateľne klamlivých „poznatkov“ neraz prispieva k ich uchyteniu a stabilizácii v spoločenskom priestore.

Mimochodom, pôvodným významom a účelom trolingu bolo niekoho naštvať, zle mu poradiť alebo vyvolať hnev. Ak ste svoj príspevok mysleli vážne, nebol to troling. Dnes sa trolovaním nazýva aj obyčajné  nadávanie alebo denunciácia v diskusii. Rozšírenie trolingu bolo akcelerované rozmachom webového spravodajstva, sociálnych sietí a anonymných diskusií, ktoré na nich prebiehajú. Zdanlivá spoluúčasť trola na „svetovom dianí“ mu prostredníctvom nich ponúka ilúziu vlastnej významnosti a dôležitosti.

Otázka je, ako sa s dá s trolmi bojovať. Odborníci sa zhodujú na tom, že dlhodobo sa trolingu dá predchádzať a čeliť len vzdelaním. Dôležité je vzdelávať používateľov sociálnych médií v tom, aby vedeli, s čím všetkým sa na internete môžu stretnúť. Vzdelaný človek dokáže zlomyseľného trola identifikovať a jeho príspevky jednoducho nečíta.

Niekedy stačí prečítať si názov príspevku, prípadne pre autora typické kľúčové slovo. Ak v ňom nájdeme „osvedčené“ geniality typu „Putler“, „Ficília“, „ficiny“, „hranol“, Russko“ alebo „USSA“, malo by byť zrejmé, odkiaľ vietor fúka a že pán trol už použitím takéhoto a podobného výraziva naplnil svoj cieľ a poslanie. Trolovia sa živia reakciami, preto im ich dôsledné ignorovanie nevonia.

Medzi dôležité opatrenia zo strany spravodajských serverov a sociálnych sietí by malo patriť moderovanie diskusií pod jednotlivými príspevkami, mazanie nenávistných a urážlivých komentárov, prípadne blokovanie problematických používateľov. Dezinformačný troling je však možné eliminovať len nekompromisným šírením overených, pravdivých údajov.

Človeku je až ľúto tých neohrabaných, no viac-menej dobromyseľných (hoci občas aj nevyspytateľne konajúcich) tvorov nórskych hôr, lesov a vôd, ktorí nevdojak prišli k neveľmi vítanému príbuzenstvu. Podľa pravdy musím prízvukovať, že až na niekoľko neidentifikovateľných zvukov v okolí počas nočného táborenia sme sa pri našich opakovaných cestách po Škandinávii so žiadnym negatívnym pôsobením zo strany trolov nestretli. A naopak, ak nad nami počas našich ciest aj oni držali ochrannú ruku, sme im za to vďační.