V týchto dňoch si pripomíname 81. výročie konca II. svetovej vojny v Európe. Na Slovensku je Deň víťazstva nad fašizmom štátnym sviatkom  a pripadá na 8. mája. Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál životy okolo 60 miliónov ľudí.

Žiaľ aj tohtoročné oslavy Dňa víťazstva sú poznačené vojnovým konfliktom na Ukrajine, rinčaním zbraní na Blízkom východe  a v ďalších častiach sveta.  Pozrime sa z nadhľadu na stručnú históriu oslobodenia Európy od fašizmu a hitlerovského nacizmu.

Stretnutie amerických a sovietskych vojakov na Labe

Druhá svetová vojna 

Je dodnes najväčším a najrozsiahlejším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva, ktorý stál život až 60 miliónov ľudí. Boje prebiehali v Európe, Ázii a Afrike, zúčastňovali sa ich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov – Ameriky a Austrálie.

Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva.

Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou po I. svetovej vojne a veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov. Tá kriticky oslabila všetky štáty a   vlády mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému. V Nemecku táto situácia umožnila vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.

Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939. V tento deň  Wehrmacht vpadol do Poľska. Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Číny (7. júl 1937), ale niektoré zdroje uvádzajú rok 1931, keď Japonci vtrhli do Mandžuska.

Dňa 22. júna 1941 nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz, ktorý sa pridal na stranu Spojencov. Spojené štáty, ktoré už predtým pomáhali spojeneckým krajinám, sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 po tom, čo bola Japoncami napadnutá ich námorná základňa v Pearl Harbor. 6. júna 1944 sa Spojenci vylodili v Normandii.

Koniec druhej svetovej vojny v Európe nastal 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka. V Ázii kapitulovalo Japonsko 2. septembra toho istého roku po americkom zhodení dvoch atómových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki.

Vztyčovanie sovietskej vlajky nad Reichstagom

Červená armáda zlomila posledný tuhý odpor nemeckých nacistov víťaznou bitkou o Berlín. Zaujímavosťou je, že Michail Petrovič Minin, ktorý sa  zapísal do dejín ako vojak, ktorý vztýčil červenú vlajku na budove dobytého Ríšskeho snemu v Berlíne, to urobil približne hodinu a štvrť pred polnocou 30. apríla 1945.

Teda dva dni pred tým, ako vojnový fotograf Jevgenij Chaldej urobil svoju ikonickú fotografiu z vyvesovania vlajky. Keď sa totiž vtedy 22 – ročný Minin šplhal na budovu nemeckého parlamentu, nebol v dosahu žiadny fotograf a navyše bola tma.

Symbolické gesto sovietskeho víťazstva nad nacistickým Nemeckom bolo síce z propagandistických dôvodov o dva dni vyfotografované Jevgenijom Chaldejom a neskôr aj nafilmované vojnovým kameramanom Romanom Karmenom, aktéri však už boli úplne iní.

Triumfálnu scénu v oboch prípadoch zahrali seržanti Michail Jegorov a Meliton Kantarija, ktorí vďaka tomu boli dlho považovaní za skutočných aktérov vztýčenia prvej sovietskej vlajky nad Ríšskym snemom.

Michail Petrovič Minin

U nás oslavujeme Deň víťazstva 8. mája, v Rusku o deň neskôr

Dňom víťazstva bol pomenovaný 9. máj 1945 najvyšším veliteľom Červenej armády Josifom Vissarionovičom Stalinom na počesť ukončenia druhej svetovej vojny  (v Európe to bol 8. máj).

Po nástupe komunizmu v strednej a východnej Európe sa oslavoval a bol stanovený štátnym sviatkom. Sú po ňom pomenované mnohé ulice a sídliská (napr. Ulica 9. mája).

Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola pôvodne podpísaná 7. mája 1945 v Remeši. Počas podpisu aktu neboli prítomní oficiálni sovietski predstavitelia. Nemecké vojská navyše pokračovali v bojoch proti sovietskym jednotkám. Sovieti  preto trvali na opätovnom opakovaní aktu v Berlíne.

Nemecké velenie podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu do rúk všetkých spojencov, vrátane Sovietskeho zväzu krátko pred polnocou 8. mája 1945. Nadobudnúť mala platnosť od 23:01 hod. Stredoeurópskeho času. V tej dobe však bol na území hlavného mesta Sovietskeho zväzu v Moskve už iný deň – 9. máj 1945.

Povojnové rozdelenie sfér vplyvu medzi víťazné mocnosti

Po vojne došlo v Európe k vytvoreniu dvoch blokov – západného, ktorý sa sformoval do organizácie NATO a východného bloku, ktorý na seba vzal podobu Varšavskej zmluvy tvorenej najmä východoeurópskymi socialistickými krajinami pod vedením Sovietskeho zväzu.

Vzťahy medzi týmito dvoma blokmi boli značne napäté a čoskoro prerástli do tzv. studenej vojny, ktorá sa okrem politických bojov prejavila aj v niektorých vojenských konfliktoch.  (Kórejská a Vietnamská vojna, Arabsko – izraelské vojny a ďalšie).

Zľava Josif Vissarionovič Stalin, Franklin Delano Roosevelt a Winston Churchill

Československo pod vplyvom Sovietskeho zväzu nastúpilo cestu k socializmu, ale aj za cenu komunistických lágrov pre nepriateľov režimu. Pražská jar v auguste 1968 a pokus o „socializmus s ľudskou tvárou“ udusila okupácia našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy a následný „dočasný“ 20 – ročný pobyt sovietskych vojsk v Československu.

Studená  vojna skončila pádom Berlínskeho múru v roku 1989, rozpadom Varšavskej zmluvy a vznikom demokracií v štátoch, ktoré po vojne kontroloval Sovietsky  zväz. Ten sa napokon tiež rozpadol…

Berlínsky múr

Význam ukončenia II. svetovej vojny a oslobodenia Európy pre dnešok

So znepokojením a obavami už piatym rokom sledujeme pokračujúci vojnový konflikt na východ o nás – na Ukrajine, ale aj aktuálny konflikt USA a Izraela s Iránom. Žiaľ zatiaľ sú vyhliadky na mierové ukončenie vojny dvoch susedných národov či vojnového konfliktu na Blízkom východe stále mizivé, hoci vojnové riešenie nespeje ku skorému ukončeniu zabíjania, skôr naopak.

O to intenzívnejšie čoraz viac Slovákov vyslovuje slovo, ktorého hodnotu sme častokrát vnímali len formálne – MIER. Z mieru, v ktorom sme žili v Európe od skončenia II. svetovej vojny,  sa stala samozrejmosť, no v súčasnom rozkolísanom svete má omnoho hlbší význam.

Pochopia to hlavní aktéri prebiehajúcich vojnových konfliktov? Dokáže medzinárodné spoločenstvo presadiť mierové riešenie akýchkoľvek konfliktov vo svete, aby už žiaden národ nestrácal v nezmyselných vojnách  svojich otcov, bratov a synov. Aby netrpeli celé rodiny vrátane žien a detí, aby kvôli vojne nemuseli  opúšťať svoje rodné domovy, odkázaní na solidaritu iných.

Preto spomínajme v Deň víťazstva nad fašizmom na obete najstrašnejšej vojny, uctime si hrdinov a želajme si MIER. To je náš spoločný odkaz týchto dní, kedy si pripomíname koniec druhej svetovej vojny.

Slavín

Spomienkové stretnutie v Múzeu SNP

V piatok 8. mája si aj v Banskej Bystrici pripomenieme 81. výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe, Deň víťazstva nad fašizmom. Múzeum SNP pripravilo na tento deň spomienkové podujatie s pietnym aktom a sprievodným programom.

Podujatie sa začína o 9:00 v kinosále Múzea SNP prednáškou historika múzea Tomáša Hofíreka k téme posledných dní najväčšieho vojnového konfliktu v Európe. Po jej skončení nasleduje beseda s veteránom Vladimírom Strmeňom (9:30 h). Priaznivci vojenskej histórie si určite nenechajú ujsť stretnutie s členmi Klubu vojenskej histórie Golian v dobových uniformách (od 9:00).

Vladimír Strmeň

Druhá svetová vojna trvala šesť rokov (1939 – 1945) a priniesla milióny obetí. Pamiatku padlých pripomenie pietny akt položenia vencov ku hrobu neznámeho bojovníka Slovenského národného povstania (11:00).

Program po pietnom akte pokračuje koncertom Vojenskej hudby Banská Bystrica (12:00) a premietaním dokumentárnych filmov s tematikou Povstania v kinosále múzea (od 13:00).

Múzeum SNP

Múzeum SNP bude v piatok 8. mája otvorené od 9:00 do 18:00. Počas celého dňa návštevníci podujatia môžu nazrieť do jeho interiéru a prejsť sa exteriérovou expozíciou Skanzen ťažkej bojovej techniky. Od 13:00 bude otvorený depozitár múzea a sprístupnená multimediálna výstava SNP 1944. Pripravené sú aj ďalšie prezentačné a vzdelávacie aktivity.

Vstup na podujatie je bezplatný. Viac informácií je dostupných na webovej stránke Múzea Slovenského národného povstania.