Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling  v utorok počas zasadnutia vládneho kabinetu oznámil, že na pomoc pre materské školy vyčlenení vláda 90 miliónov eur z eurofondov.

Eurofondy na financovanie materských škôl

Financie sa z rezortu školstva presunú na ministerstvo práce a použijú sa na platy pre viac ako 21 tisíc učiteľov v materských školách, ktorí počas koronakrízy nemôžu učiť.

„Keďže ekonomika je momentálne oslabená, preto zriaďovatelia pristupujú k znižovaniu platov pedagogických zamestnancov. Pokiaľ bude zlá ekonomická situácia pretrvávať, môže dôjsť aj prepúšťaniu zamestnancov,“

povedal minister školstva Branislav Gröhling. Podľa  neho sú potrebné nielen materské školy, ale aj učiteľky, čo v nich učia a rovnako aj miesta pre materské školy.

„Nechceme dovoliť, aby žiadna materská škola skončila. Potrebujeme, aby od prvej chvíle, keď to bude možné, boli materské školy pripravené na akúkoľvek obmedzenú prevádzku za prísnych opatrení, aby sa rodičia mohli vrátiť do práce,“

poznamenal Gröhling.

Vyčlenené financie budú podľa ministra školstva určené na to, aby sa vyplatilo 80 percent priemernej mzdy pre všetkých zamestnancov materských škôl na mesiace apríl, máj a jún. Keďže ide o veľký balík financií, ministerstvo bude sledovať, ako efektívne sa tieto peniaze budú využívať.

Zároveň verí, že samosprávy z neho podporia aj ostatné školské zariadenia vo svojej pôsobnosti, ako sú napríklad školské kluby detí, základné umelecké školy, jazykové školy či školské jedálne.

„V nasledujúcich dňoch ministerstvo práce zverejní technické detaily, ako môžu zriaďovatelia žiadať o peniaze z balíka na pomoc pre školské zariadenia,“

potvrdil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

Ministerstvo školstva bude ešte z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra presúvať 50 miliónov eur na rezort práce v rámci prioritnej osi zamestnanosť v odvetviach, ktoré sú ohrozené. Presúvať sa bude aj ďalších 50 miliónov eur na rezort hospodárstva na podporu malých a stredných podnikov.

Redukcia domáceho vyučovania

Zredukovať obsah učiva za posledné mesiace a zadefinovať kľúčové učivo, ktoré treba prebrať do konca školského roka. Takéto ciele majú odporúčania v súvislosti s redukciou domáceho vyučovania.

Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) zadefinoval kľúčové oblasti, ktorých sa to týka. Ako na utorkovej tlačovej besede uviedol minister školstva Branislav Gröhling, zámerom je odbremeniť rodičov, deti a učiteľov. Pokyny pre prijímacie skúšky na stredné školy ministerstvo školstva predstaví v stredu.

Usmernenie, ako zredukovať učivo pre deti doma, má viac ako 80 strán, k čomu minister školstva dodal:

„Zadefinované sú v ňom kľúčové vzdelávacie oblasti pre každý ročník základnej školy. Sú to: Jazyk a komunikácia, Matematika a práca s informáciami, Človek a spoločnosť a Človek a príroda. Odporúčania budú zverejnené na stránke ministerstva školstva.“

Usmernenie pripravil ŠPÚ. Ako poznamenala jeho riaditeľka Miroslava Hapalová, úmyslom usmernenia nie je nariadiť školám čo robiť, ale nástrojom ako zosúladiť obsah vzdelávania so vzdelávacím prostredím pre žiakov. Okrem kľúčových vzdelávacích oblastí sa zároveň určujú komplementárne vzdelávacie oblasti, kam patria Človek a hodnoty, Človek a svet práce, Umenie a kultúra a Zdravie a pohyb:

„V dennom vzdelávacom režime žiakov by mali byť zastúpené aktivity z oboch vzdelávacích oblastí. Rozdiel je však v tom, akým spôsobom učiteľom odporúčame ich zadávať žiakom. Zadania, ktoré sa týkajú hlavných vzdelávacích oblastí, tie môžu učitelia zadávať ako povinné a ich zadanie sa zároveň vyhodnotí. Čo sa týka podnetov na aktivity v rámci komplementárnych vzdelávacích oblastí, tie sa odporúča využiť ako doplnkové aktivity, ale od žiakov by sme v tejto situácia nemali vyžadovať povinné plnenie zadaní.“

Hapalová rovnako prízvukovala, že sa v tejto situácii neočakáva, že žiaci si všetko osvoja. Ani od učiteľov sa neočakáva, že odučia všetko predpísané učivo:

„Dôležité je, aby školy v tejto situácii nerezignovali, ale sa snažili zabezpečiť v rámci možností dostupnosť a prístupnosť vzdelávania všetkých žiakov, samozrejme, v súlade s odporúčaním Úradu verejného zdravotníctva SR.“

Podľa rezortu školstva, žiaci 1. až 3. ročníka by mali byť učivom zaťažení 5 až 8 hodín týždenne, žiaci 4. a 5. ročníka  8 až 10 hodín. Šiestaci a siedmaci by sa mali učiť 10 až 15 hodín a ôsmaci a deviataci 12 až 15 hodín týždenne. Odporúčania majú pomôcť rodičom, deťom a učiteľom vytvoriť si režim, ale aj pomoc pre vzdelávací systém, ako v tejto situácii reagovať.

Klasické prijímačky na stredné školy nebudú

Koronavírus prináša ďalšiu zásadnú zmenu do škôl. Na stredných školách nebudú nielen ústne maturity, ale ani prijímacie skúšky. Na väčšinu týchto škôl budú prijímať žiakov podľa prospechu z 8. a 9. ročníka. Ministerstvo určilo vzorce, podľa ktorých budú školy prideľovať body jednotlivým predmetom. Jednotkári dostanú extra body, pričom školy môžu dávať dôraz na konkrétne predmety.

Takto koncipované prijímacie skúšky budú v dvoch kolách. Najprv sa žiaci dozvedia do 29. mája, či sa na svoju strednú školu dostali. Minister Branislav Gröhling dopĺňa:

„Rodič a žiak sa budú musieť do 4. júna záväzne rozhodnúť, na ktorú školu nastúpi. Na voľné miesta potom prebehne druhý termín, do 30. júna však žiaci už svoju strednú školu musia poznať. Rozhodnutie o osemročných gymnáziách ešte nepadlo, ešte stále je možné, že na ne prijímačky budú.“

Na bilingválne gymnáziá môžu ísť žiaci už po ukončení ôsmeho ročníka. Tieto školy si môžu do vzorcov započítať napríklad aj predmety v cudzích jazykoch.