Ľubomír Motyčka: Kto a ako robí v dvoch krajoch

SPRÁVY
1 /

Tento diskusný príspevok mal odznieť na zastupiteľstve VÚC Banská Bystrica 7.augusta. Predseda neprišiel a pretože sa veľa tém týkalo práve jeho hospodáreniu, väčšina poslancov zasadnutie zrušila. Hádam sa do konca augusta stretneme. A príspevok? Médiá sú monitorované aj zo strany VÚC a určite sa ku Kotlebovi dostane.

Nasledujúca myšlienka sa v mojej hlave zrodila krátko potom, ako som si prečítal tlačovú správu Žilinského samosprávneho kraja o rekonštrukcii časti Oravského hradu z peňazí EU. Možno aj preto, lebo sme sa naťahovali o peniaze na Bzovík. Doslova o pár eur.

Začal som tlačové správy zo Žilinské samosprávneho kraja zbierať. Ešte 29. VI. sa v jednej z nich písalo o 2.300 kilometroch cyklochodníkov a o príprave na budovanie ďalších. V Rajci, Terchovej, v Turci. A v rámci programu obnovy sa začína robiť projekt na obnovu 200 kilometrov.

Potom v Banskobystrickom kraji vyšlo ďalšie číslo Nášho kraja. Ktovie z akých peňazí. Plátok ako hrom, už zabŕdol malou sondovou aj do Židov.

8.7. sa v ŽSK objavila výzva z programu kvalita životného prostredia na výstavbu verejnej kanalizácie a čističiek za 300 miliónov EUR. Z európskych peňazí. Je to už druhá výzva v rámci kraja. V rámci prvej sa preinvestovalo 309 miliónov.

13. 7. sa objavila pozvánka na otvorenie nového asfaltového úseku cyklotrasy.

21. 7. sa v ŽSK začalo s kladením mikrokobercov s rámci ich regionálnej správy ciest. Dozvedel som sa o Pránici, Zázrivej, Hornom Považí, Turci . Za 110 tisíc eur a celková dĺžka 2,5 kilometra.

Približne v tom čase sme už vedeli o katastrofálnom hospodárení banskobystrickej Regionálnej správy ciest. A už naplno vychádzali na povrch informácie o zlých výsledkoch z NKÚ.

23. 7. sa na svetovej výstave EXPO v Miláne začal týždeň ŽSK. Za účasti Krajskej organizácie cestovného ruchu, oblastných organizácií cestovného ruchu,, ľudoviek, kuchárov z kraja a aj uznávaného míma Juraja Benčíka, pôvodne Bystričana. Kraj zožal úspech.

U nás sa zase prevalilo to, ako naša župa tvrdo poškodila jediné celoslovenské divadlo svojho druhu – štúdio tanca. Vrátiť peniaze ministerstvu, tie ktoré si divadlo vybavilo, je už veľmi silný tabak. A opäť, ako v časoch najtvrdšej totality, ktorú si ani ja nepamätám, sa začalo z VÚC hovoriť o dekadencii.

 5. augusta v Liptovskom Jáne otvorili ďalší zrekonštruovaný úsek cesty.

Človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať. V každom prípade sa niekde z mojej pamäte vynoril jeden z mojich bonmotov ešte z čias socializmu. Pozor na neschopných. Sú schopní všetkého.

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: Ilustr.