Detvianske ženy krášlili svojimi výšivkami nielen vlastný odev, ale ornamenty zdobili aj ošatenie detí a mužov. Ženy v Detve dodnes vyšívajú tradičnou technikou – krivou ihlou na plátne, ktoré je napnuté na ráme.

Krivá ihla je vlastne háčik, ktorým sa robí retiazkový steh. Pôvod takejto výšivky siaha až ku koncu 19. storočia. V minulosti sa vyšívalo na domácom ľanovom a konopnom plátne s doma pradenými a farebnými niťami.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pokračuje v rámci nového cyklu podujatí Dedičstvo alebo živé poklady Slovenska s besedou a ukážkami Ivety Smilekovej – Výšivka krivou ihlou z Detvy.

V stredu 3. júna o 17:00 hodine sa v Thurzovom dome stretneme s remeslom a zručnosťou, ktorá je zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva SR. Iveta Smileková vo svojej práci nadväzuje na rodinnú tradíciu – vyšívaním krivou ihlou, ktorá sa dedí už štyri generácie.

Iveta Smileková

„Každý kroj vzniká s dôrazom na remeselnú precíznosť, úctu k tradíciám a zachovanie pôvodných techník ľudovej tvorby. Moja tvorba spája poctivé remeslo, detailnú ručnú prácu a cit pre folklórne dedičstvo. Účastníci besedy budú môcť vidieť ukážky detvianskeho kroja ale najmä vyšívanie krivou ihlou,“

pozýva na besedu Iveta Smileková.

Najhľadanejšími výšivkami v minulosti boli tie, vyšité na tyle. Vzory a inšpiráciu pre výšivky ženy brali z prírody okolo seba. Z farieb prevládali hlavne žltá, oranžová a neskôr červená.

„Technika vyšívania krivou ihlou spočíva v tom, že na povrchu plátna sa zachytáva niť vedená zospodu plátna smerom nahor, pričom vzniká retiazkový steh. Motívy môžu byť plné, vyrezávané, podkladané tylom, alebo ich kombinácie. Spojením pôvodne používaných geometrických vzorov a tvarov vznikli špecifické štylizované vzory a každý z nich má svoj vlastný názov – bosorka, zvonec, hviezdička,“

uzatvára pani Smileková.