Miro Toman: Keď Bystričania idú proti Bystričanom a ani o tom nevedia

Blog
16 /

Žijeme v dynamickej informačnej dobe, keď z množstva rôznych správ, ktoré sa na nás denne valia z médií a sociálnych sietí, už pomaly nevieme rozoznať, čo je skutočnosť a čo virtuálna realita. Nieto ešte posúdiť, čo je pravda a čo lož alebo fejk.

Chce to chladnú hlavu a zdravý sedliacky rozum, aby sa normálny človek správne orientoval vo víre informácií, ktoré chtiac – nechtiac prijíma, len čo otvorí počítač, prečíta si novinové správy, pustí si telku alebo počúva rozhlas. Sledujem, ako niekedy naozaj bezvýznamná správa alebo hlasno kričiaci ľudia dokážu vzbudiť mediálny dojem, že sa jedná o vážnu vec, za ktorou stojí nejaká vplyvná skupina.

V poslednej dobe ma zaujali tri ťaženia bystrických aktivistov, ktorí vďaka nenáležitej pozornosti médií aj pomocou sociálnych sietí v skutočnosti vystúpili proti Bystričanom budiac dojem, že bojujú za správnu vec.

Iniciatíva Za Hron bez betónu

Projekt protipovodňovej ochrany mesta Banská Bystrica pred storočnou vodou riešia vodohospodári dlhé roky, aby sa neopakovala veľká povodeň z roku 1974. Sme jediným krajským mestom na Slovensku, ktoré takúto ochranu nemá.

Preto keď vlani prišiel Slovenský vodohospodársky podnik s konečne reálnym projektom protipovodňovej ochrany nášho mesta za takmer 30 miliónov eur z eurofondov, zdalo sa, že najmä občania bývajúci, pracujúci alebo pohybujúci sa v priestore blízko Hrona si môžu konečne vydýchnuť.

Na viac ako sedemkilometrovom úseku pozdĺž Hrona sa vybudujú ochranné betónové múriky do výšky 1,2 metra na oboch brehoch rieky (neprevýšia tie súčasné poškodené), s možnosťou ich navýšenia mobilným hradením v čase hroziacej povodne, podobne ako to vyriešili v Bratislave pri Dunaji.

Zatiaľ čo drvivá „mlčiaca“ väčšina Bystričanov prijala tento projekt s porozumením, zrazu začali biť na poplach bystrickí aktivisti z občianskej platformy Nie v našom meste, ktorí od minuloročnej vraždy Jána Kuciaka  a Martiny Kušnírovej miesto verejnoprospešnej činnosti aktívne vstúpili do politiky. Zotreli tak dovtedy prirodzený rozdiel medzi tretím mimovládnym a politickým vládnym sektorom

Kvôli projektu protipovodňovej ochrany mesta, ktorý vlani vo finálnej fáze predstavili vodohospodári verejnosti, založili novú iniciatívu Za Hron bez betónu. Na sociálnych sieťach začali lživo argumentovať podľa nich nezmyselným ohradením Hrona „dvojmetrovým“ betónovým múrom, ktorý sa v krátkom stometrovom úseku objavil na vizualizácii celej sedemkilometrovej trasy, hoci inde je len do výšky 1,2 metra ako doposiaľ či údajne veľkým výrubom stromov. Dalo by sa obrazne povedať, že pre strom nevideli les za ním.

Aktivisti vôbec nepochopili komplexnosť navrhovaného technického riešenia, ktoré odobrila aj Európska únia. Neúspešne spustili petíciu proti výstavbe protipovodňových opatrení, vyhrážajúc sa podaním protestu na Európsku komisiu, aby zastavila financovanie tohto europrojektu.

Hoci táto malá skupina občanov kričala tak hlasno, že našla viacero fanúšikov na sociálnych sieťach a dostala pomerne veľký priestor aj v médiách, neprešla cez mlčiacu väčšinu Bystričanov, ktorá s pochopením akceptovala navrhované riešenie ochrany mesta pred povodňami.

Potvrdilo sa, že lož má krátke nohy a ďaleko nezájde. Protesty aktivistov sa ukázali ako neodôvodnené, pretože odborná verejnosť sa v zmysle zákona mohla vyjadriť k projektu v rámci územného a stavebných konaní, ale vo finále stavebnej prípravy to už nemalo žiadne racionálne opodstatnenie  

Diskutovať možno vždy o všetkom, ale ten, kto nesie zodpovednosť za  strategickú investíciu z eurofondov, musí postupovať odborne a v súlade s platnou legislatívou SR a EÚ. Aktivistom, ktorí za dôležitú stavbu protipovodňových opatrení nenesú žiadnu zodpovednosť, sa našťastie žiadnym spôsobom nepodarilo narušiť proces jej výstavby. Otázne je aj to, či u Bystričanov za túto „občiansku“ iniciatívu získali nejaké politické body. Súdiac podľa výsledkov minuloročných komunálnych volieb asi nie…

Občianske združenie Nová nemocnica

Rooseveltova nemocnica sa dlhodobo borí s problémom hľadania financií na obnovu celého areálu, ktorý je po takmer štyroch desaťročiach užívania poznačený zubom času. Hoci pred časom sa vedeniu Rooseveltky podarilo získať štátne zdroje aj eurofondy na čiastočnú rekonštrukciu niektorých pavilónov, celková obnova nemocnice zostala nedoriešená.

Až koncom minulého roka po analýzach ministerstva zdravotníctva, ktoré zo štyroch alternatív vyzneli jednoznačne v prospech komplexnej rekonštrukcie celého areálu bystrickej fakultnej nemocnice, svitla nádej na radikálnu zmenu. Avizoval ju premiér Peter Pellegrini spolu s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou a koncom januára potvrdila aj vláda, keď schválila vyše stomiliónovú investíciu pre Rooseveltovu nemocnicu.

Zrazu sa na scéne objavilo občianske združenie Nová nemocnica s jej dnes už asi jediným členom – bystrickým lekárom, ktorý oprášil svoj neúspešný projekt vybudovania úplne novej nemocnice na pozemku Penty v Sielnici. Pre viaceré médiá sa to v danej chvíli stalo zaujímavejšie, ako samotná vládna investícia do celkovej rekonštrukcie súčasného nemocničného areálu, za ktorú sa postavili všetci prednostovia a primári v Rooseveltke.

Keby sa novinári opýtali nestora slovenského zdravotníctva profesora Dluholuckého, ktorý pozná celú históriu OZ Nová nemocnica a jej predstaviteľa, tak by boli zistili, že sa jedná doslova o fantazmagóriu a v našich podmienkach nerealizovateľný projekt. Keďže to okrem nášho portálu neurobili, poskytli neadekvátne veľký priestor názorovému oponentovi bez reálneho základu jeho vízií, budiac dojem, že pre Banskú Bystricu existuje nejaké lepšie riešenie, než o akom rozhodla vláda. I tak še da…

Opoziční poslanci a europrojekt obnovy Mestského parku

Tretím príkladom politikárčenia na komunálnej úrovni je postoj opozičných poslancov Banskobystrickej alternatívy a Banskobystrickej pravice k financovanou projektu komplexnej obnovy Mestského parku z eurofondov.

Všetko začalo vlani po verejnom predstavení projektu, keď bystrickí aktivisti nepochopiac filozofiu predloženého návrhu skupiny záhradných architektov, sadárov a technických profesií a v súlade s prísnymi kritériami pamiatkárov vyštartovali proti navrhovanej obnove parku.

Z celého komplexu vytiahli nahradenie dreveného altánku s nízkou historickou hodnotou modernou konštrukciou otvorených pódií, zachovajúc diagonálny charakter mlatových chodníkov s priehľadmi. Nerešpektovali ani to, že replika dreveného altánku sa presťahuje k novému detskému ihrisku. 

Prišli s tvrdením o veľkom výrube stromov, hoci v skutočnosti sa jedná iba o výrub zopár nevhodne umiestnených stromov v blízkosti cesty. Staré stromy v alejách sa podrobia procesu ozdravenia, pribudnú nové stromy aj s množstvom kríkovej zelene, kvetov a trávnikov. Nehovoriac o modernom osvetlení s novým mobiliárom, fontánami a technickým vybavením parku.

Argumentáciu aktivistov, ku ktorej sa pripojili aj niektorí „ohrdení“ bystrickí architekti, si osvojili opoziční poslanci. Keď primátor mesta predložil do zastupiteľstva žiadosť o čerpanie eurofondov na obnovu historického parku v dvoch etapách v celkovej vo výške 1,6 milióna eur, podobne ako pri autobusovej stanici hlasovali proti financovaniu tejto strategickej investície.

Naozaj už nešlo o obsah projektu, ale finacie na jeho realizáciu. Pred samosprávou stál posledný temín na eurofondy, ktorý keby sme prepásli, tak by sa obnova parku musela financovať z rozpočtu mesta. Iba o tom to bolo.

Zaujalo i to, že proti hlasoval viceprimátor z BBA, ktorý sa nechal zvoliť za druhého zástupcu primátora a čakalo by sa, že pri strategických hlasovaniach odhodí politické tričko a podporí primátora. Nestalo sa, ale našťastie väčšina poslancov z klubov SMER-SD, SNS a nezávislých si zachovala zdravý rozum a presadila dobrú vec pre Bystričanov.

Iniciatíva Nie v našom meste v rámci svojho projektu participácie pred voľbami do Európskeho parlamentu ešte zorganizovala diskusiu v parku, ale to už nemohlo zmeniť nič na rozhodnutí samosprávy ísť do schválenej investície.  Diskutovať o budúcej podobe Mestského parku sa dá naďalej, len by to mohlo byť konštruktívnejšie a nie hlava – nehlava zhadzovať návrh zodpovedných „mimobystrických“ projektantov a mesta zo stola.

Nabudúce si bystrickí aktivisti budú musieť nájsť iný naozaj občiansky cieľ svojho záujmu, najlepšie nejaký pozitívny v prospech Bystričanov. V spomínaných prípadoch to boli skôr politické ciele idúce reálne proti objektívnym záujmom občanov nášho mesta.

Ale tak si tu žijeme. Už by nás to nemalo prekvapiť, pretože po predchádzajúcich praktických skúsenostiach sa dá celkom zreteľne rozpoznať „who is who“ a o čo komu ide. To platí aj pre médiá či sociálne siete…

Autor: Miro Toman, Foto: ilustračné

Miro Toman

Miro Toman