Spočiatku si ju mohla dovoliť iba šľachta a bohatí ľudia. Modrotlač bola dovozový tovar z Ázie, ku ktorému sa dostal iba ten, kto mal dostatok peňazí. To, čo bolo včera pre bohatých, sa časom stalo dostupným pre každého.

Práve komplikovaná výroba modrotlače je zapísaná v nehmotnom kultúrnom dedičstve Unesco a dnes sa jej pripisuje punc kvality. Na Slovensku sa toto remeslo snaží udržať niekoľko majstrov, jedným z nich je Matej Rabada, ktorý odštartuje nový cyklus prednášok v Thurzovom dome.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja prichádza s novým cyklom prednášok Dedičstvo alebo živé poklady Slovenska. Cyklus besied priblíži tradičné remeslá a zručnosti, ktoré sa zachovali v rámci kultúrneho dedičstva.

Prvým hosťom bude 13. mája o 17:00 hod. v Thurzovom dome Matej Rabada – modrotlačiar, ktorý vo svojej dielni dodržiava výrobný postup modrotlače a tak jemu blízku historickú techniku pretavuje do súčasnej podoby s aktuálnymi vzormi.

„Každoročne je do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísaných niekoľko nových prvkov, ktoré oceňujú mimoriadne praktiky uznávané spoločnosťou, komunitami aj jednotlivcami. A práve tieto prvky chceme v Stredoslovenskom múzeu trochu „oživiť“. V našich depozitároch totiž uchovávame zbierkové predmety priamo súvisiace napríklad s modrotlačou, výšivkou krivou ihlou, ručne vyrábaným sklom, bábkarstvom či paličkovanou čipkou. Sú uložené v pamäti múzea ako tiché svedectvá šikovnosti, trpezlivosti a každodenného života ľudí pred nami. Spoločne s kolegyňou etnologičkou Jankou Koltonovou sme sa preto rozhodli vybrať naše zbierky z depozitárov, oprášiť ich príbehy a prepojiť ich s nositeľmi tradícií. Títo ľudia totiž svoje remeslo nerobia len rukami, ale aj srdcom. V rozhovoroch s nimi budeme spoločne objavovať, čo všetko sa skrýva za ich remeslom, zručnosťou a technikou,“

predstavuje nový cyklus besied jeho autorka Vladimíra Luptáková zo Stredoslovenského múzea.

Vladimíra Luptáková

Modrotlač paráda bohatých?

Spočiatku si ju mohla dovoliť iba šľachta a bohatí ľudia. Bol to dovozový tovar z Ázie, ku ktorému sa dostal iba ten, kto mal dostatok peňazí. Aj keď ju začali vyrábať miestni majstri, tovaru bolo stále málo, takže bol drahý. Časom sa výroba rozširovala a prichádzali nové technológie.

Novinky chceli opäť hlavne bohatí. Modrotlač sa preto časom stávala dostupnou pre každého. Na modrotlači nejde tak o vzor ako o techniku prevedenia.

„Naša tvorba je o slobode byť sebou. Do poslednej nitky. Nepodriaďujeme sa rýchlosti trendov a naše kolekcie vznikajú po odsekoch, nie po tisícoch. Každý kúsok má svoj čas, svoj príbeh a svoju mieru vzácnosti. Je vytvorený z vlastných autorských látok, ktoré ručne farbíme historickou technikou modrotlače a ktorú pretvárame do novodobej estetiky. Remeslo pre nás nie je nostalgickou spomienkou, ale živým jazykom pre tvorbu dizajnových odevov. Veríme, že odev môže byť osobným gestom. Navrhujeme minimalistické a premyslené strihy, ktoré nepredpisujú, ale umožňujú – vyjadriť slobodu vo výraze, pohybe aj štýle. Slobodne nosiť, kto si,“

predstavuje svoju výrobu Matej Rabada.

Matej Rabada

„Na tieto stretnutia sa úprimne tešíme. Nazvali sme si ich pracovne aj folklórne stredy. Budú komorné, pokojné – také, kde sa dá len počúvať, pýtať sa alebo len tak byť a užiť si chvíľu inšpirácie. Raz do mesiaca vám ponúkneme živú ukážku remeselnej zručnosti, aby ste videli, ako sa tradícia rodí priamo pred očami,“

hovorí Jana Koltonová, etnografka Stredoslovenského múzea.

Jana Koltonová