Niektorí ľudia obchádzajú kontajnery na triedenie odpadu a všetky smeti vyhadzujú do komunálneho odpadu. Dôvodom je okrem pohodlnosti aj nedôvera v recyklačný proces, ako aj mýty o separácii, ktoré ľudí odrádzajú od triedenia odpadu.

Na Slovensku sa pozornosť pri odpadoch často upiera na ich likvidáciu, napríklad rozširovaním spaľovní, zatiaľ čo prevencia a triedenie zostávajú bokom. Komunálny odpad pritom z veľkej miery je recyklovateľný, problémom však je jeho nedostatočné triedenie.

V komunálnych kontajneroch stále končí veľké množstvo zložiek, ktoré mali byť vytriedené. Ide napríklad o papier, plasty, sklo, kovy, tetrapaky, bioodpad, textil, drevo, elektroodpad či nebezpečné odpady. Približne dve tretiny jeho obsahu by sa totiž dali ďalej spracovať.

„Je potrebné robiť také aktivity, aby sme tento odpad v čo najlepšej možnej miere dostali zo zmesového odpadu. A keď to zrátame, tak je to takmer 66 %,“

hovorí environmentálny expert Branislav Moňok.

Branislav Moňok

Na Slovensku ročne vznikne podľa experta až 185 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa.  Ak by sa vytriedilo všetko, čo sa dnes zo zákona triediť má, potom by objem zvyškového zmesového odpadu výrazne klesol.

„Ak by sme všetko dokázali vytriediť, tak by to bolo 63 kilogramov na obyvateľa,“

dodáva Moňok.

Niektorí ľudia netriedia odpad kvôli pohodlnosti, iný zasa prepadajú mýtom o separácii. Odborníci vyvracajú tie najčastejšie z nich.

1. Všetky odpadky sa zmiešavajú a končia na skládke

Načo hádzať papier do modrého kontajnera, plast do žltého a sklo do zeleného, keď aj tak všetko skončí na jednej skládke. Táto úvaha sa vynára u mnohých z nás, najmä pokiaľ zbadáme smetiarske auto, do ktorého vysypávajú zelený, žltý a modrý kontajner zároveň.

Nákladné vozidlá odvážajúce smeti však môžu byť viaczložkové a majú niekoľko oddelených zásobníkov, do ktorých sa vkladajú jednotlivé druhy vytriedených odpadov. Tie následne slúžia ako zdroj pri výrobe nových materiálov.

„Použité sklenené fľaše či potravinárske obaly nepovažujeme za odpad, ale za zdroj, pretože nové sklenené obaly môžu obsahovať až 90 percent použitého skla, pokiaľ budú ľudia na Slovensku hádzať použité sklo do zelených kontajnerov. Pri recyklácii navyše sklo nestráca žiadne svoje pôvodné vlastnosti,“

vysvetľuje Juraj Golej, environmentálny inžinier.

Juraj Golej

2. Fľaše či obaly musím pred vyhodením dôkladne umyť

Nechce sa vám umývať použité sklenené nádoby pred vyhodením, a preto ich radšej hádžete do komunálneho odpadu? Robíte obrovskú chybu. Použité sklenené fľaše a obaly nie je nutné pred vyhodením čistiť.

„Vyzbierané vyhodené sklo nechávame v rámci technologického postupu odležať v našom sklade črepov, kde biologická zložka, ľudovo povedané, vyhníva. Následne črepy spracovávame pomocou našich technológii,“

konštatuje Boris Sluka, generálny riaditeľ Vetropack Nemšová, ktorá na Slovensku pôsobí ako jediný recyklátor obalového skla.

Boris Sluka

Rovnako to platí aj pri plastových fľašiach a obaloch, pokiaľ nie sú plné tekutín, resp. neobsahujú hrubé zvyšky potravín či kozmetiky. V takom prípade môžu znečistiť aj ďalší vytriedený odpad.

„Ten nie je vhodný na recykláciu, a preto putuje rovno na skládku alebo do spaľovne,“

uvádza Katarína Kretter z organizácie zodpovednosti výrobcov Envi-pak.

V prípade PET fliaš a plechoviek, ktoré je možné vrátiť v rámci zálohového systému, je potrebné nádobu vyprázdniť a zachovať jej pôvodný tvar. Po vložení fliaš alebo plechoviek do automatu vám bude vydaný lístok s uvedenou sumou, ktorú vám následne vyplatia na pokladni, prípadne ju odpočítajú z hodnoty vášho nákupu.

Katarína Kretter

3. Komunálny odpad je na konci dňa aj tak vytriedený

Niektorí ľudia si myslia, že jednotlivé zložky komunálneho odpadu, ktoré sa dajú recyklovať sú pred tým, než sa dostanú na skládku ešte vytriedené. Nie je to však pravda.

Pokiaľ ľudia hádžu plasty, papier či sklo do komunálnych kontajnerov, tak je tento materiál pre recykláciu navždy zatratený. Použité obaly vyhodené do komunálneho odpadu putujú následne na skládku odpadu alebo do spaľovne. Napríklad sklo sa na skládke nerozkladá a nie je možné ho ani zlikvidovať spálením.

„Vo všeobecnosti platí, že čím viac recyklovateľných zložiek objemovo vytriedime, tým menej je zvyškového nerecyklovateľného odpadu, ktorý musí byť zneškodnený na skládkach alebo v spaľovniach,“

informuje Beáta Baranová z Katedry ekológie FHPV Prešovskej univerzity v Prešove.

Beáta Baranová

4. Pri recyklácii sa spotrebuje viac energie, než sa ušetrí

Načo mám separovať odpad, keď samotná recyklácia je nákladnejšia ako výroba nového produktu. Takáto téza je nepravdivá a vyvracia ju viacero odborníkov. Napríklad výroba nového skleneného obalu z použitého skla šetrí prírodné zdroje, vyžaduje menej energie a zároveň emituje nižšie emisie CO2 ako produkcia z primárnych surovín.

„Obalové sklo sa snažíme vyrábať v prvom rade z vyhodených sklenených fliaš alebo obalov, výroba je tak ekologickejšia a uhlíková stopa výrazne nižšia. Pridaním každých 10 percent črepov do vsádzky, šetríme približne 3 percentá energie a 7 percent oxidu uhličitého. Pokiaľ sú ľudia naučení hádzať použité sklo do zelených kontajnerov, spoločne tak vieme prispieť k šetreniu životného prostredia na Slovensku,“

pokračuje Sluka.

5. Zrkadlá a keramika patria do kontajnerov na sklo

Jednou z najčastejších chýb pri triedení odpadu je nesprávne umiestnenie odpadu do nevhodného kontajnera. Niektorí ľudia sa stále nechajú zmiasť a mýlia si správne nádoby, čo môže komplikovať celý recyklačný proces.

„Napríklad zrkadlo alebo keramický hrnček do nádoby na sklo, alebo staré linoleum alebo novodurové rúry do nádoby na plast,“

vysvetľuje Petr Havelka z Českej asociácie odpadového hospodárstva.

Petr Havelka

Do zeleného kontajnera taktiež nepatria autosklá, a to kvôli rôznym chemickým materiálom, ktoré by mohli sklo znečistiť. Problémom je aj varné sklo, ktoré má vyšší bod tavenia.

„Mnohí ľudia nevedia, že napríklad keramika a porcelán do zelených kontajnerov nepatria. Ďalším príkladom je varné sklo, ktoré má oveľa vyšší bod tavenia. My tavíme sklo pri približne 1 600 stupňoch Celzia, zatiaľ čo varné sklo má bod tavenia až nad 2 000 stupňov,“

uzatvára Sluka.