Svetom v dôsledku pokračujúcich vojnových konfliktov na Ukrajine a Blízkom východe hýbe rastúci nedostatok dodávok ropy a plynu a z toho vyplývajúci rast cien palív.  Na výslednú cenu benzínu a nafty vplývajú ekonomické, politické i logistické faktory.

Ceny ropy rastú a negatívne ovplyvňujú beztak slabú konkurencieschopnosť EÚ

Cenu ropy určujú komoditné burzy na princípe ponuky a dopytu. Ak je dopyt po rope veľký a produkcia nestíha pokryť jeho spotrebu, cena rastie. Naopak, ak je ropy na trhu nadbytok, jej cena klesá. Od cien ropy na svetových trhoch sa okrem ceny palív odvíja aj cena ďalších komodít, ako sú hnojivá, mazivá a oleje, asfalty, plasty, syntetické vlákna, kozmetika a ďalšie. Inými slovami ak zdražie ropa, následne zdražejú aj všetky výrobky z nej a hrozí ich nedostatok na trhu.

Zostaňme pri samotnej rope. Jej cena tvorí významnú časť ceny paliva, ale nie je to jediná položka. Výslednú cenu nafty alebo benzínu okrem nákupu surovej ropy ovplyvňujú náklady na rafináciu, distribúciu a logistiku, marže rafinérií i čerpacích staníc a dane – spotrebná daň či DPH.  Vo väčšine európskych štátov tvoria dane často viac ako polovicu výslednej ceny paliva.

Na aktuálnu ropnú krízu reagujú jednotlivé krajiny rôznymi opatreniami, často aj politického charakteru. Preto aj cena palív je rôzna.  Marcové čísla cien palív z Európy hovoria jasne. Kým priemerná cena benzínu 95 v EÚ dosiahla 1,778 eura za liter a priemerná cena nafty 1,958 eura za liter, existujú štáty, ktoré dokázali držať ceny citeľne nižšie.

Najvýraznejším príkladom je Malta, kde vodiči zaplatili 1,340 eura za benzín a len 1,210 eura za naftu. Na opačnom konci rebríčka sa ocitlo Holandsko, kde benzín vyšiel na 2,347 eura a nafta až na 2,475 eura za liter. Rozdiel medzi týmito štátmi teda nie je kozmetický, ale zásadný.

V čom spočíva pointa rozdielnych cien palív v EÚ

Pozrime sa na tento jav z politického hľadiska. Tam, kde vláda berie sociálnu ochranu svojich obyvateľov vážne, sa to prejavuje aj na cenách palív. Malta, kde vládnu labouristi, je dnes z hľadiska cien  palív najlacnejšia v celej Európskej únii. Liter nafty tu stál v marci 1,21 eura a liter benzínu 1,34 eura. Tento údaj ukazuje, že štát môže nastaviť podmienky tak, aby človek neťahal celé náklady energetickej krízy na svojom chrbte sám.

Podobný signál vysiela aj Španielsko. Vládne tam Španielska socialistická robotnícka strana. Španielsko malo k 23. marcu cenu benzínu 1,733 eura a nafty 1,883 eura za liter, čiže v oboch prípadoch zostalo pod priemerom EÚ. Poľská vláda dočasne pripravuje výrazné zníženie dane na palivá, siahne aj na spotrebnú daň a zároveň chce zaviesť maximálne maloobchodné ceny.

V čase, keď celá Európa čelí enormnému tlaku na rast energií, je rozhodujúci prístup jednotlivých vlád k udržaniu cien palív na prijateľnej úrovni.  Sociálny prístup viacerých štátov EÚ k cenám palív nemusí znamenať chaos vo verejných financiách, ale väčšiu ochranu domácností a firiem pred cenovým šokom.

Slovnaft

Do tejto skupiny štátov sa zaraďuje aj Slovensko so svojou sociálnodemokratickou vládou. K 23. marcu boli na Slovensku ceny benzínu 1,531 eura a nafty 1,573 eura za liter tretie najnižšie, výrazne pod priemerom EÚ.

„Pri nafte zvolilo Slovensko voči cudzincom pri tankovaní na našom území dočasné mimoriadne opatrenia s vyššími cenami oproti vlastným občanom  (matematický priemer cien v Česku, Poľsku a Rakúsku). Európska komisia to označila za diskrimináciu a porušenie práv EÚ miesto toho, aby aktívne riešila ropnú krízu. To však nič nemení na základnom politickom fakte, že Slovensko sa aj v čase prudkého európskeho zdražovania cien palív drží medzi najlacnejšími krajinami Únie,“

hovorí energetický poradca z Banskej Bystrice Anton Minárik.

Anton Minárik

Ropná kríza

Spomeňme niekoľko dôležitých faktorov spôsobujúcich ropnú krízu. Vojnový konflikt na Blízkom východe so zablokovaním Hormuzského prielivu ohrozuje dovoz ropy a LNG plynu do Európy. Viac z ideologických ako vojnových dôvodov sa zastavil tok ruskej ropy z Ukrajiny cez Družbu.

Už štvrtý rok sa nevyužíva nepoškodená vetva plynovodu Nord Stream 2 z Ruska do Nemecka. K tomu treba prirátať neustále nové protiruské sankcie často škodiace aj samotným európskym krajinám. Otázka znie, dokedy bude v EÚ prevažovať politická či vojnová ideológia nad pragmatickým ekonomickým myslením?

Hormuzský prieliv

Už sme pomenovali ekonomické faktory, ktoré ovplyvňujú výslednú cenu benzínu a nafty. Marcové porovnanie cien palív v EÚ však ukazuje aj niečo, čo sa v bruselskom jazyku často zahmlieva. Lacnejšie palivá nie sú len otázkou trhu, ale aj otázkou politickej vôle jednotlivých vlád štátov EÚ správať sa sociálne. Tam, kde vlády zasahujú aktívnejšie a myslia viac na domácnosti a firmy než na dogmy trhu, vedia cenový tlak na ľudí tlmiť účinnejšie.

To platí v plnej miere aj pre Slovensko. Môžeme si myslieť o súčasnej sociálnodemokratickej vláde čokoľvek a kritizovať ju spolu s opozíciou, že dostatočne nediverzifikovala energetickú závislosť od ruských fosílnych palív. Ibaže v čase ropnej krízy sa slovenská vláda zachovala k svojim občanom sociálne.

Ropovod Družba

Európskej komisii sa nepáči, že kvôli ochrane slovenských vodičov pred vykúpením pohonných hmôt na čerpačkách blízko hraníc s Poľskom zaviedla naša vláda dočasne vyššie ceny nafty pre zahraničných vodičov (priemer cien v Poľsku, Česku a Rakúsku). Vraj tým narúšame práva EÚ a zavádzame diskrimináciu. Avšak na druhej strane toto opatrenie chráni slovenských vodičov, aby mohli vo vlastnej krajine bez problémov tankovať naftu a bol jej dostatok.

Hoci slovenská vláda háji naše národnoštátne záujmy a slovenských občanov pred možným nedostatkom palív v krízovej situácii, čo nedokáže riešiť Európska únia, Európska komisia posiela vláde Roberta Fica výhražný list kvôli prijatému opatreniu dvojitých cien nafty pre Slovákov a pre vodičov áut so zahraničnými ŠPZ-kami.

Na druhej strane EK de facto toleruje ukrajinskému prezidentovi bezperecentné zastavenie toku ropy ropovodom Družba kvôli jeho údajnému vážnemu poškodeniu, neposiela mu žiadne urgentné listy a stále nebol pripustený na miesto činu inšpekčný tím EÚ. Ako sa môže takto správať nečlenská krajina EÚ voči členským štátom, ktoré ju všestranne podporujú počas celého trvania  vojnového konfliktu s Ruskom, ako sa môže takto správať Európska komisia voči Slovensku?

Vláda SR uvoľnením časti nevyhnutných zásob ropy zo štátnych hmotných  rezerv hlavnému výrobcovi ropných produktov Slovnaftu a.s. dokáže po dohode s touto spoločnosťou v čase ropnej núdze držať ceny palív na tretej najnižšej úrovni v EÚ. A to aj napriek tomu, že ukrajinský prezident stále nie je ochotný otvoriť kohútiky na ropovode Družba a pustiť na Slovensko našu ropu zakúpenú v Rusku v zmysle platnej dohody s EÚ. Ako by nám v tejto kritickej stuácii pomohla táto ropa…

Nord Stream 2

Isté je, že ropnú krízu nevyrieši „všemocný“ trh bez aktívneho zásahu jednotlivých vlád. Tie totiž nesú politickú zodpovednosť za stabilitu sociálneho postavenia svojho obyvateľstva. Obzvlášť v čase konsolidácie verejných financií je to veľmi náročné.

Inými slovami je potrebné odhodiť akékoľvek ideologické zábrany a prijať pragmatické ekonomické opatrenia v prospech svojich obyvateľov, nech sa dostupné energetické zdroje nachádzajú na východe či západe. Kto v tejto hraničnej situácii nájde politickú odvahu riadiť sa zdravým rozumom a nie ideológiou, vyhne sa totálnemu ekonomickému krachu.