Dňa 12. apríla 2021 podala skupina slovenských advokátov, vedcov, lekárov, zástupcov iných profesií a občianskych aktivistov svoj podnet na Medzinárodný trestný súd v Haagu v súvislosti s experimentálnym celoplošným testovaním na Slovensku a z toho vyplývajúceho závažného porušovania ľudských práv a medzinárodných záväzkov SR niektorými vládnymi predstaviteľmi. Informovala o tom advokátka pôsobiaca na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici JUDr. Marica Pirošíková. 

Podnet na Medzinárodný trestný súd v Haagu

Skupina vidí v prebiehajúcich celoplošných testovaniach závažné porušenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z ustanovení Rímskeho štatútu a iných medzinárodných záväzkov (napr. Dohovor o ľudských právach a biomedicíne), ktoré môžu zakladať trestnoprávnu zodpovednosť niektorých členov vlády SR a ďalších osôb aktívne sa podieľajúcich na celoplošných testovaniach populácie SR, nevylučujúc spolupôsobenie subjektov so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.

Podanie do Haagu

Ich úmyselným a organizovaným konaním mohlo dôjsť k takým porušeniam, ktoré tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou dostatočný základ pre stíhanie skutkov s možnou právnou kvalifikáciou: zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny smerujúce voči vlastnému obyvateľstvu.

Medzinárodný trestný súd v Haagu

Vyhlásenia advokátov, ktorí sa obrátili na medzinárodný súd

Ján Drgonec, emeritný sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky:

„V auguste 1968 sa československý minister zahraničia v New Yorku márne uchádzal o zvolanie Bezpečnostnej rady OSN kvôli sovietskej okupácii. Toto je druhý pokus z nášho územia o využitie orgánu OSN. Zároveň je testom dôveryhodnosti slov OSN o ochrane ľudských práv. Uvidíme, čo uvidíme.“

Ján Drgonec

Peter Weis, advokát:  

„Na podnete som sa rozhodol spolupracovať z dôvodu, že dennodenne čítam mejly zúfalých ľudí. Sú ich stovky. Povinné celoplošné testovania a následné zákazy im zapríčinili opakované fyzické, psychické aj spoločenské traumy. Vnímam, ako je im v nesprávne komunikovanej krízovej situácii metódou strachu vnucovaná výmena ich základných práv a slobôd za falošný pocit bezpečia. Ak by bol ten pocit na vedeckom základe a po verejnej diskusii, zrejme by som sa veľa pýtal, ale nakoniec by som možno nemal nič proti. Avšak v čase, kedy rok po zavedení prvých opatrení nie sú kompetentní schopní ani len spísať základné odborné medicínske odôvodnenie ich zavedenia a trvania, cítim povinnosť ako právnik zranenú a krívajúcu slobodu brániť. Falošná bezpečnosť nie je a nikdy nebude spôsobilá slobodu žiadnym spôsobom obmedziť. O to viac, že sa nachádzame v kríze vedy, na vrchole jej rozvratu. Chýbajúci fundovaní odborníci na obrazovkách, mor plagiátorstva a biznis so zdravotníckym materiálom – a to všetko pod oficiálnym naratívom núdzového stavu a verejného zdravia. Aby sa to neopakovalo zase v novembri a potom stále dokola, je potrebné povedať: dosť, stačí. A na to slúži aj toto podanie. Človeka bez slobody si nemožno predstaviť ináč, ako človeka bez života.“

Marica Pirošíková

Marica Pirošíková, advokátka, bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP:

„Ďakujem za spoluprácu advokátom, ktorým nie je ľahostajné, čo sa deje na Slovensku v oblasti ľudských práv a snažia sa o zmenu. Nie je to prvé ani posledné podanie, ktoré bolo zaslané medzinárodným súdnym orgánom. Vieme, že ani medzinárodné inštitúcie neexistujú v izolácii a môžu podliehať politickým vplyvom. Vo svojom úsilí napriek absolútnemu sklamaniu z rozhodovacej činnosti ústavného súdu nepoľavujeme a riadime sa v týchto dňoch myšlienkou, že porazený je len ten kto sa vzdá. Všetci ostatní sú víťazi.“

Erik Schmidt, advokát:

„Malý krok pre malý národ, ktorý má potenciál stať sa veľkým skokom pre ďalší vývoj civilizácie. Medzinárodné inštitúcie majú v tejto dobe globálneho tlaku na obmedzovanie ľudských práv a slobôd možnosť preukázať opodstatnenosť svojej existencie a účinne chrániť záujmy ľudstva a nie záujmy globálnych korporácií a elít.“

Celoplošné testovanie

Z právneho hľadiska bolo celoplošné testovanie povinné

JUDr. Marica Pirošíková tvrdí, že celoplošné antigénové testovanie, ktoré koncom minulého roka nariadil premiér Igor Matovič, porušilo viacero medzinárodných záväzkov Slovenska v súvislosti s ochranou ľudských práv.

V tejto súvislosti Pirošíková argumentuje Norimberským lekárskym kódexom a Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne, kde sa uvádza, že „akýkoľvek medicínsky pokus je podmienený dobrovoľným súhlasom ľudskej osoby“. Tá musí byť navyše v postavení, kde má možnosť vykonávať slobodné rozhodnutie bez ovplyvňovania akýmkoľvek násilím, hrozbami či donucovaním.

Podľa Pirošíkovej evidentné, že celoplošné testovanie Ag testami, ktorým bolo podmieňované uplatňovanie základných ľudských práv a slobôd nespĺňalo uvedené medzinárodné štandardy:

„Vláda v ňom navyše pokračovala napriek opakovaným výhradám odborníkov, že zhromažďovanie ľudí pri čakaní na odber je rizikové pre šírenie vírusu, pretože tu už cirkuloval infekčnejší britský variant. Stupeň rizika podstupovaného účastníkmi pokusu nesmie prekročiť stupeň rizika vyplývajúceho z humanitárnej dôležitosti problému, ktorý sa má riešiť.“  

Zo štatistík a z vyjadrení viacerých odborníkov vyplýva, že počet nakazených sa po realizovaní niekoľkých kôl plošného testovania zvýšil. Osoby zúčastňujúce sa na celoplošnom testovaní navyše neboli vôbec informované, že sú súčasťou medicínskeho experimentu. O tomto sme sa dozvedeli ex post po publikovaní vedeckej práce vo vedeckom časopise, v ktorom bol publikovaný klamlivý údaj, že testované osoby s pokusom dobrovoľne súhlasili.

Testy boli z právneho pohľadu povinné. Ľudia, ktorí sa nezúčastnili boli sankcionovaní do takej miery, že samotné testovanie vytvorili v spoločnosti z pohľadu ľudských práv nerovnocenné skupiny obyvateľov. Netestovaní majú sťažení až úplne obmedzený prístup k službám alebo k zdravotnej starostlivosti.

Navyše, na základe výsledkom testovania, ktoré sa uskutočnilo ako plánovaný vedecký projekt financovaný zo zahraničia, so závermi publikovanými vo vedeckých časopisoch, boli formálne naplnené znaky skutkovej podstaty nehumánneho zaobchádzania vrátane biologických experimentov.

Kritici celoplošného testovania upozorňujú aj na podmienky, za ktorých sa uskutočnilo. Hovoria o zlom počasí, dlhom státí v radoch, alebo o možnom vykonávaní testov nie úplne kvalifikovaným personálom. Evidované boli niektoré konkrétne prípady ujmy na zdraví v súvislosti s neodborným odberom.