Signatári výzvy „Právnici spolu za právny štát“ upozorňujú, že pandemický zákon musí zahŕňať ustanovenia zabezpečujúce účinný súdny prieskum zákonnosti opatrení prijatých v boji s pandémiou koronavírusu. Advokátka Marica Pirošíková porovnáva v tejto súvislosti právny stav v Česku a na Slovensku.

Opatrenia proti covidu musia byť nevyhnutné, proporčné a časovo limitované

Títo slovenskí právnici  tvrdia, že by mal obsahovať aj obligatórne náležitosti takýchto opatrení za účelom posúdenia zákonnosti, nevyhnutnosti a proporcionality zásahu do práv jednotlivcov, ako aj dôvodnosť dĺžky trvania tohto zásahu. Takáto právna úprava na Slovensku absentuje, čím dochádza k porušovaniu medzinárodných záväzkov SR.

Slovenskí advokáti zároveň poukazujú na správu o stave demokracie, ľudských práv a právneho štátu generálnej tajomníčky Rady Európy Marije Pejčinović Burić. Vo vzťahu k reštrikciám súvisiacim s COVID-19 táto správa zdôrazňuje, že opatrenia musia byť nielen nevyhnutné a proporčné, ale aj ich trvanie musí byť limitované.

Dokument takisto uvádza, že v súvislosti s pandémiou existuje riziko, že členské štáty môžu prehliadnuť význam postavenia súdov, napríklad vo vzťahu k účinným opravným prostriedkom proti mimoriadnym opatreniam a sťažnostiam.

Advokátka Dana Jelinková Dudzíková hovorí:

„Žiaľ, pandémia odhalila mnohé slabé miesta. Zákonnosť pandemických opatrení nebola za posledný rok súdne preskúmaná. Zákonodarca dostatočne nereflektoval na novú situáciu a nezaviedol napríklad naliehavé súdne konanie so skrátenými lehotami, aby súdna kontrola opatrení bola účinná, tak ako to predpokladajú európske štandardy fungovania právneho štátu v pandémii.“

Dana Jelinková Dudzíková

Poukazuje na to, že v Čechách účinná súdna kontrola zákonnosti protipandemických opatrení funguje. Český Najvyšší správny súd už vo viacerých prípadoch vyhovel návrhu na zrušenie aktuálne platných obmedzení či zatváraní prevádzok počas pandémie.

 „Výkonná moc v Slovenskej republike však zvolila taký právny základ protiepidemických opatrení, aby ich preskúmateľnosť súdmi nebola možná,“

poukazuje na právny stav v SR signatárka výzvy slovenských právnikov Marica Pirošíková.

Marica Pirošíková

Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR

To, čo dnes chýba na Slovensku, v susednom Česku funguje. Dňa 11. júna 2021 Najvyšší správny súd ČR rozsudkom vydaným pod sp. zn. 10 Ao 12/2021konštatoval nezákonnosť opatrenia Ministerstva zdravotníctva ČR z 27. apríla 2021. Týmto opatrením bol zakázaný  všetkým osobám pohyb a pobyt bez ochranných prostriedkov dýchacích ciest, ktorými sú respirátor alebo obdobný prostriedok spĺňajúci bližšie vymedzené požiadavky vo vzťahu ku všetkým vnútorným priestorom stavieb (mimo bydliska alebo miesta  ubytovania)

Týkalo sa to aj všetkých ostatných verejne prístupných miest v zastavanom území obce či mimo jej zastavaného územia obce, kde boli na rovnakom mieste a v rovnaký čas prítomné aspoň dve osoby vzdialené od seba menej ako dva metre, ak nešlo výlučne o členov domácnosti.

Mimoriadne opatrenie ďalej  zakazovalo všetkým osobám pohyb a pobyt bez respirátora na vymenovaných miestach s tým, že deti vo veku od 2 do 15 rokov  môžu na týchto miestach nosiť rúška. Súčasne opatrenia upravovalo odchýlky a výnimky zo zákazu.

Zamestnávateľom ukladalo povinnosť vybaviť zamestnanca ochrannými prostriedkami. S účinnosťou od 10. mája 2021 odporca opatrenie zrušil a nahradil ho opatrením zo 4. mája 2021.Najvyšší správny súd uviedol, že napadnuté opatrenie neobsahuje akúkoľvek ucelenú analýzu epidemickej situácie, o ktorú by sa uložená povinnosť opierala, ani na ňu neodkazuje.

Odporca sa k aktuálnym udalostiam vyjadril v jedinom odseku na strane 8 opatrenia, kde sa všeobecne zaoberá iba mutáciami koronavírusu, nie celkovou epidemickou situáciou. Rovnako ako v prípade rozsudku sp. zn. 3 Ao 3/2021, najvyšší súd nespochybňuje, že v Českej republike sa v dobe vydania napadnutého opatrenia šírili aj nákazlivejšie mutácie koronavírusu. Uvedené konštatovania ale nie je možné v žiadnom prípade  považovať za analýzu v zmysle § 3 ods. 2 pandemického zákona.

Advokátka a bývalá zástupkyňa SR na Európskom súde pre ľudské práva JUDr. Marica Pirošíková tvrdí, že takáto požiadavka nie je stanovená zákonom samoúčelne:

 „Analýza je nevyhnutná  pre prípadné posúdenie primeranosti zavedených opatrení. Práve epidemická situácia bude jedným z kľúčových faktorov, na základe ktorých je možné preskúmať, či sú jednotlivé opatrenia (samostatne aj v ich súhrne) primerané závažnosti vzniknutej epidemickej situácie. Chýbajúca analýza preto fakticky znemožňuje zaoberať sa vecnými námietkami navrhovateľa smerujúcimi voči  primeranosti prijatých opatrení.“

Advokátka Pirošíková

To isté sa vzťahuje na ďalšiu zákonnú požiadavku, ktorou je stanovenie konkrétnej miery rizika spojeného s  vymedzenými činnosťami, oblasťami či inými charakteristikami. S ohľadom na povinnosti stanovené napadnutým opatrením sa táto požiadavka má prejaviť vo vyjadrení miery rizík na jednej strane spojených s nosením predpísaných ochranných prostriedkov dýchacích ciest za stanovených podmienok, a na strane druhej plynúcich z pohybu a pobytu na vymedzených miestach bez prikázanej ochrany.

„Naplnenie tejto zákonnej požiadavky je tiež zásadné. K možným negatívnym dopadom plošného používania stanovených prostriedkov ochrany, najmä potom k vplyvom ich dlhodobého či prípadného nepretržitého používania, sa však odporca žiadnym spôsobom nevyjadril,“

dodáva Pirošíková.

Keď prijaté protipandemické opatrenia odporujú zákonu

Napadnuté opatrenie tak nevyhovuje zákonnej požiadavke na stanovenie konkrétnej miery rizika spojeného s nariadenou činnosťou. Odporca mal riziká náležite vyhodnotiť, pričom miera rizík môže byť u jednotlivých skupín adresátov rozdielna. Rovnako bolo podľa najvyššieho súdu potrebné vysporiadať sa s prípadnými rizikami nosenia prostriedkov ochrany dýchacích ciest.

Nie je možné ich preklenúť samotným konštatovaním, že opatrenia sú robené v záujme ochrany obyvateľstva pred ochorením. Aj na základe uvedených úvah dospel súd k záveru, že námietky navrhovateľa týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého mimoriadneho opatrenia sú dôvodné.

Identifikované vady viedli Najvyšší správny súd ČR ku konštatovaniu nezákonnosti napadnutého opatrenia. Súčasne súdu znemožnili náležite posúdiť primeranosť zvoleného riešenie sledovanému cieľa.

„Je zarážajúce, že na rozdiel od ostatných európskych krajín slovenský zákonodarca prístup jednotlivca k adekvátnej súdnej kontrole vo vzťahu k obmedzeniam ľudských práv a základných slobôd počas núdzových opatrení úplne poprel,“

upozorňuje Marica Pirošíková.

Opravné prostriedky proti zneužitiu právomocí výkonnej moci

Právo na spravodlivý proces a na účinné opravné prostriedky zakotvené v článku 6 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sú významnou zárukou proti rizikám zneužitia právomoci výkonnej moci.

„Jednotlivci, ktorých sa týkajú protiepidemické opatrenia, musia byť podľa Benátskej komisie schopní napadnúť tieto opatrenia súdnou cestou a vnútroštátne súdy musia mať úplnú jurisdikciu na preskúmanie obmedzujúcich opatrení z hľadiska ich zákonnosti, oprávnenosti a ich súladu s príslušnými ustanoveniami Dohovoru,“

vysvetľuje známa slovenská advokátka.

Podľa Pirošíkovej  je preto potrebné zaviesť možnosť urýchlenej súdnej kontroly protiepidemických opatrení do nášho právneho poriadku:

„Pripomínam, že  podľa pandemického zákona prijatého v Českej republike alebo  mimoriadnych opatrení podľa zákona o ochrane verejného zdravia v stave pandemickej pohotovosti, je príslušný na prejednanie návrhu na zrušenie mimoriadneho opatrenia Najvyšší správny súd, pokiaľ  mimoriadne opatrenie vydalo ministerstvo. V ostatných prípadoch je na prejednanie návrhu príslušný krajský súd. Ak je návrh zjavne neopodstatnený, súd ho bez prítomnosti účastníkov uznesením odmietne. Inak ho prejedná prednostne.“

Návrh je možné podať do jedného mesiaca odo dňa, kedy návrhom napadnuté opatrenie všeobecnej povahy nadobudlo účinnosť. Ak mimoriadne opatrenie počas konania o jeho zrušenie stratilo platnosť, nebráni to ďalšiemu postupu v konaní.

Ak súd dospeje k záveru, že opatrenie všeobecnej povahy alebo jeho časti boli  v rozpore so zákonom, alebo že ten, kto ho vydal, prekročil medze svojej pôsobnosti a právomoci, alebo že opatrenie všeobecnej povahy nebolo vydané zákonom stanoveným spôsobom, v rozsudku vysloví tento záver.

Dobrou správou je, že už aj na Slovensku vznikol Najvyšší správny súd a fungovať by mal začať od leta. Bude mať čo robiť aj v súvislosti s vládnymi opatreniami v boji s covidom. Vzhľadom na nízke percento zaočkovaných Slovákov a Sloveniek sa z prostredia vládnej koalície objavujú hlasy o zavedení plošného očkovania aj tých najmenších detí či dokonca povinného očkovania niektorých skupín obyvateľstva. Zdá sa, že Najvyšší správny súd SR bude mať o prácu postarané…