Pandémia koronakrízy sa už prejavila – slovenská ekonomika padá nadol

SPRÁVY
5 /

Už v prvom štvrťroku zaznamenala slovenská ekonomika medziročný pokles o 3,9 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa hrubý domáci produkt znížil medziročne o 4,1 % a oproti 4. štvrťroku minulého roka o 5,4 %. Vyplýva to z rýchleho odhadu HDP, ktorý zverejnil Štatistický úrad.

Vláda sa zameriava na zdravotnú časť koronakrízy a ekonomická jej uniká

Vyzerá to tak, že prvú časť pandémie máme na Slovensku úspešne za sebou a logicky nastáva čas širšieho uvoľňovania prijatých protiepidemiologických opatrení. Postupne sa začína otvárať ekonomika, čo však bude ešte zložitý proces.

Viacerí analytici upozorňujú, že kým po zdravotnej stránke zareagovali bývalá aj súčasná vláda rýchlo a správne, vládny kabinet Igora Matoviča podcenil dôležitosť včasného naštartovania ekonomiky s masívnou podporou malých i veľkých podnikateľov.

Bývalý premiér Peter Pellegrini charakterizoval aktuálnu situáciu v slovenskej ekonomike slovami:

„Bombasticky ohlasovaná prvá pomoc firmám zo strany štátu v koronakríze bude zrejme pre mnohých poslednou pomocou pred zatvorením prevádzky. Každý jeden mesiac sľubovala táto vláda naliať 1 miliardu do ekonomiky v rámci najrozsiahlejšej ekonomickej pomoci v histórii Slovenska. V skutočnosti doteraz odišlo iba niekoľko desiatok miliónov eur. V porovnaní s ostatnými európskymi štátmi má pomoc Slovenska firmám, živnostníkom i zamestnancom tri smutné prívlastky –  je najslabšia, najpomalšia a najkomplikovanejšia.“

Kým premiér Igor Matovič venuje najviac času ochrane pred šírením koronavírusu aj v situácii, keď počet nových prípadov infikovania ľudí chorobou COVID-19 (až na výnimky v osadách resp. karanténných centrách) sa rádovo blíži k nule, zostáva minister financií Eduard Heger takmer neviditeľný a minister hospodárstva Richard Sulík prehliadaný.

Ľudia na Slovensku však už pociťujú ekonomickú krízu na vlastných peňaženkách a miesto koronavírusu sa začínajú obávať o prácu a živobytie. Pokiaľ sa vláda SR urýchlene nezameria na naštartovanie slovenskej ekonomiky s masívnou finančnou podporou živnostníkov, firiem aj zamestnancov, negatívne dopady na ľudí, ale aj štát a samosprávy, budú obrovské.

Svedčia o tom prvé štatistické údaje o nepriaznivom hospodárskom vývoji za prvý kvartál tohto roka s výhľadom na ďalšie krízové mesiace. Vážne zásahy do rozpočtu s finančnými injekciami do ekonomiky musí robiť aj mesto Banská Bystrica, ktoré má aspoň dobrú východiskovú pozíciu v nízkej verejnej zadlženosti 6,1 milióna eur (80 eur na obyvateľa).

Podobne je na tom aj štát so zadlženosťou na úrovni 48 percent HDP (nižší deficit majú v EÚ iba  Estónsko, Bulharsko, Luxembursko,  Česká republika a Dánsko), takže niet na čo čakať.

Problémom je najmä výroba automobilov

Niektoré segmenty, najmä výroba, automobilový priemysel a strojárstvo, ktoré sú pre Slovensko obzvlášť kľúčové, klesli v medziročnom porovnaní o viac ako štvrtinu.

V bežných cenách sa v 1. štvrťroku tohto roka vytvoril HDP v objeme 21,4 miliardy eur, čo predstavuje medziročný pokles o jedno percento. V poslednom kvartáli minulého roka slovenská ekonomika pritom rástla tempom na úrovni 2,1 %.

„Nepriaznivý hospodársky vývoj evidujeme v dôsledku poklesu pridanej hodnoty v kľúčových odvetviach priemyslu, najmä vo výrobe automobilov, a tiež vo viacerých odvetviach služieb,“ 

konštatujú štatistici.

Okrem toho k zníženiu HDP významne prispel aj zahraničný dopyt, keď sa dynamika jeho medziročného poklesu zrýchlila.

„Rast domáceho dopytu je vďaka súčasnej situácii nedostatočný, najviac rástli výdavky na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy. Investičný dopyt po raste v predchádzajúcich štvrťrokoch zaznamenal pokles,“ 

približuje Štatistický úrad SR.

Rýchly odhad HDP bude na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov spresnený, doplnený o štruktúry jednotlivých ukazovateľov a zverejnený 5. júna tohto roka. ŠÚ SR však upozornil, že vzhľadom na súčasnú výnimočnú situáciu v súvislosti s novým koronavírusom môžu byť údaje revidované vo vyššej miere ako zvyčajne.

„Dôvodom je vyšší podiel odhadov spôsobený obmedzením dostupnosti informácií zo zdrojov údajov,“

dodáva ŠÚ SR.

Výraznejší prepad ako sa očakávalo

Pandémia nového koronavírusu sa teda už prejavila. Ide o výraznejší prepad, ako očakávali bankoví analytici, ktorí počítali s poklesom o 2,6 %. Pokles HDP spôsobil slabý zahraničný, ale aj domáci dopyt.

„Hrubá produkcia tovarov a služieb sa v medziročnom porovnaní znížila prvýkrát od veľkej recesie v roku 2009,“ 

povedal makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta.

Predbežná bilancia zahraničného obchodu s tovarmi za prvý štvrťrok skončila v mínuse 223 miliónov eur, pričom v rovnakom období vlaňajška zaznamenala prebytok 686 miliónov eur.

„Len tento fakt mohol zo štvrťročného HDP prostredníctvom takzvaných čistých vývozov ukrojiť až štyri percentuálne body. Pokles exportu tovarov v prvom kvartáli o 7,3 %,“ 

vyčíslil Lehuta.

Maloobchodné tržby napriek vyššiemu zásobovaniu sa potravinami domácnosťami tiež pokračovali v miernom poklese z minulého roka, a to o 0,2 %.

Analytička Wood & Company Eva Sadovská tiež upozornila, že už nedávno zverejnené údaje za marec poukazujú aj na prepad tržieb reštaurácií, ubytovania, ale i prepad priemyselnej či stavebnej produkcie.

„Tie boli predzvesťou poklesu ekonomiky počas prvého kvartálu. V prípade priemyselnej produkcie sa pod prepad podpísala predovšetkým výroba dopravných prostriedkov,“

spresnila Sadovská.

Po spresnení to môže byť ešte horšie

V závere prvého štvrťroka však Slovensko zaznamenalo prvé prípady nákazy novým koronavírusom a prijalo opatrenia, ktoré zabránili jeho šíreniu, čím však zabrzdili slovenskú ekonomiku. 

„Zatvorené zostali mnohé obchody, školy, škôlky, reštaurácie, iné služby, ale aj výrobné podniky. To výkon hospodárstva zrazilo nadol,“ 

doplnil makroekonóm Lehuta.

Štatistický úrad však upozorňuje, že po spresnení údajov môžu byť čísla o poklese ekonomiky výraznejšie, pretože je zber údajov v súčasnej situácii komplikovanejší. Spresnené údaje zverejní 5. júna tohto roka. 

 „Slovenská ekonomika je malá, otvorená a proexportne orientovaná. To znamená, že ekonomický vývoj na Slovensku závisí nielen od diania na domácej pôde, ale najmä u obchodných partnerov v zahraničí,“

dodala Sadovská. Treba brať do úvahy aj fakt, že naštartovanie ekonomiky a hlavne automobilovej výroby nie je také rýchle ako jej vypnutie.

Prepad aj na trhu práce

Pandémia skresala ekonomické výsledky aj v okolitých krajinách. Náš rast však doplatil na rýchle protipandemické opatrenia.

„Ekonomiky, kde boli preventívne opatrenia prijaté skôr alebo v širšej podobe, trpeli viac Okrem Slovenska prudko zabrzdila aj česká ekonomika, ktorá sa prepadla o 2,2 percenta. Naopak, susedné Maďarsko pokračovalo vo vyše dvojpercentnom ras­te,“

uvádza  Inštitút finančnej politiky.

Zamestnanosť sa oproti minulému roku aj štvrťroku znížila o pol percenta. O prácu tak prišlo 30 tisíc ľudí. Pre problémy s nedostatkom zákaziek domáce firmy na úrady práce nahlásili už 304 hromadných prepúšťaní. V nich príde o prácu až 5 484 ľudí…

Zdroj: agnetúry a (tom), Foto: ilustračné