Premiér Igor Matovič opakovanie nevylúčil prípadné zrušenie núdzového stavu ani jeho  opätovné vyhlásenie. Tento vážny štátny akt, ktorým sa na dobu určitú obmedzujú občianske práva v krajine, nepochopiteľne zľahčuje a doslova sa zahráva s ľuďmi.

Pandémia v zdravotníctve na Slovensku skončila

Hoci mnohí odborníci vrátane ministra zdravotníctva považujú koronavírusovú pandémiu na Slovensku zo zdravotného hľadiska za skončenú, čo dokazujú denné nulové prírastky pozitívne testovaných ľudí, premiér Igor Matovič stále straší  hrozbou návratu koronavírusu zo zahraničia, ktorý naďalej na nás číha:

„Slovensko je po zdravotnej stránke európskou 1*, ale celosvetovo vírus zďaleka neustupuje. Práve naopak, po stabilnom apríli celý máj výrazne naberá na sile.“

Uznávaný lekár a epidemiológ Vladimír Krčméry, ktorý po splnení misie v permanentnom krízovom štábe v priebehu máji odišiel bojovať s  epidémiami do zahraničia, o koronakríze u nás povedal:

„Na Slovensku tým, že na úrovni vlád sa prijali opatrenia proti šíreniu koronavírusu zavčasu, problém trval dva mesiace (od 6. marca 2020). Ak budú naďalej občania disciplinovaní, čo sú, tak stav núdze skončí v júni ako má  a život začne plynúť ako predtým.“

Zdá sa však, že pre premiéra Matoviča platia iné pravidlá hry. Miesto toho, aby jeho vláda rozhodovala a prijímala zodpovedné opatrenia, sa často zakrýva rozhodnutiami krízových štábov a konzílií či hlavného hygienika, ktoré sú niekedy nelogické a spôsobujú problémy podnikateľom i samotným občanom pri ich uplatňovaní v praxi.

Hľadajme radšej liek na ekonomickú pandémiu

Slovensko v skutočnosti podľa bývalého premiéra Petra Pellegriniho zasiahla pandémia nezamestnanosti  ekonomická chudoba, ktorá kruto postihuje živnostníkov, firmy aj zamestnancov:

„Vyzývam preto vládu, aby prestala merať vzdialenosti medzi zákazníkmi a riešiť nosenie rúšok – to nech už prenechajú odborníkom. No premiér, bok po boku s ministrom hospodárstva, musí všetku svoju pozornosť venovať ekonomickej katastrofe, ktorá sa na nás valí v podobe obrovskej nezamestnanosti a prepadu slovenského hospodárstva.“

V ekonomickej oblasti prichádzajú záchranné opatrenia vlády pomaly, sú administratívne zložité a prinášajú zlomok finančnej pomoci pre našich ľudí postihnutých koronakrízou oproti ostatným európskym krajinám.

Slovenská ekonomika padá strmo nadol. Oživeniu ekonomík členských štátov EÚ by mal pomôcť finančný balík vo výške 750 miliárd eur, ako to oznámila uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Slovensko by malo z toto záchranného balíka dostať 8 miliárd eur.

Núdzový stav môže trvať max 90 dní

Do toho všetkého vniesol Igor Matovič neistotu v súvislosti s ukončením núdzového stavu:

„Možno si budeme môcť dopriať letnú pauzu, že nebude núdzový stav, a potom na jeseň budeme rýchlo prijímať núdzový stav, lebo budeme musieť brzdiť rozmáhanie sa vírusu.“

Matovič zdôraznil, že možnosti opätovného vyhlásenia núdzového stavu po uplynutí zákonnej lehoty sú otázkou na právnikov. Na poslednom rokovaní krízový štáb dal vypracovať právne stanovisko, čo všetko a aké možnosti by vláda zrušením núdzového stavu stratila. Predbežne z toho podľa premiéra  vyplýva, že si vláda nemôže dovoliť núdzový stav zrušiť.

Núdzový stav vyhlásila vláda pre štátne nemocnice pôvodne od 16. marca 2020. Následne ho viackrát rozšírila o ďalšie oblasti a opatrenia. Zo zákona môže núdzový stav trvať maximálne 90 dní, teda mal by skončiť v polovici júna.

Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) si  myslí, že text ústavného zákona o bezpečnosti štátu treba vykladať zužujúco:

„Práve zužujúci výklad nás chráni pred zneužitím núdzového stavu na eróziu našich práv. Teda nás chráni pred mocou Predĺžiť núdzový stav  by v zmysle zákona nemalo byť možné. V istom zmysle ústavný zákon podľa mňa s takouto pandémiou nerátal. Potom je však problém v ústavnom zákone, a to taký, ktorý sa nejakým rozširujúcim výkladom riešiť nemá.“

Kľúčovým kritériom pre trvanie núdzového stavu podľa nej nie je maximálne 90 dní, ale to, že môže byť vyhlásený iba v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Vysvetlila, že ústavná lehota jeho trvania by tak mala uplynúť tým, že prestane byť nevyhnutný, a to aj pred uplynutím 90 dní.

Ak by sa tak nestalo, automaticky uplynie 90 dňami.  Pri vyhlásení núdzového stavu nanovo sa Berdisová domnieva, že by to bolo obchádzaním toho, že stav podľa zákona nemožno predĺžiť.

Docent ústavného práva Marek Domin z Katedry ústavného práva na Univerzite Komenského v Bratislave hovorí:

„Ale v zásade, pokiaľ by aj po tých 90 dňoch, po uplynutí núdzového stavu, trvali dôvody, pre ktorý bol vyhlásený, tak si viem predstaviť, že by bol nanovo opätovne vyhlásený. Lehota 90 dní sa počíta od jeho pôvodného vyhlásenia a nie od prípadného rozširovania na ďalšie oblasti.“

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. v platnom znení

Pripomeňme si pre pamäť, čo pre občanov znamená vyhlásenie núdzového stavu v praxi.

Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.

(2) Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.

(3) V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu

a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto,
b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,
c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení,
d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie,
e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,
f) obmedziť doručovanie poštových zásielok,
g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie,
h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,
i) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti,
j) zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,
k) zakázať uplatňovanie práva na štrajk,
l) vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.

(4) V čase núdzového stavu môže prezident na návrh vlády
a) nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom a vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy,
b) povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe.