Po pondelkovom online rokovaní vlády SR je jasné, že  núdzový stav na Slovensku, ktorý mal skončiť 28. apríla 2021, sa predĺži o ďalších 30 dní. Zákaz vychádzania sa zároveň od štvrtka 29. apríla posunie o hodinu, takže bude platiť po 21:00 hod.

V núdzovom stave sme už sedem mesiacov

Vláda urobila toto rozhodnutie napriek tomu, že pandemická situácia na Slovensku sa neustále zlepšuje, klesá počet ľudí s covidom v nemocniciach a uvoľňujú sa protipandemické opatrenia. Odôvodňuje to tým, že núdzový stav požadovala predĺžiť pandemická komisia.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) sľubuje, že čoskoro príde k nahradeniu núdzového stavu novelou zákona o hospodárskej mobilizácii a pandemickým zákonom. Ten tu však už mal byť dávnejšie.

Zľava Eduard Heger a Igor Matovič

„Epidemicky sa situácia od polovice februára kontinuálne zlepšuje, avšak Slovenská republika je stále na vysokých číslach a ľahko môže opätovne začať rásť, keď by rýchlo vznikol nápor na nemocnice a bolo by potrebné urýchlene zavadzať opatrenia a teda narýchlo prijímať núdzový stav,“

píše sa v predkladacej správe.

„Vláda oznámila, že predlžuje núdzový stav, ktorý trvá na Slovensku od 1. októbra 2020,  o ďalších 30 dní. Takýto návrh ide proti ľuďom a usvedčuje vládu z nekompetentnosti pripraviť pandemický zákon.“

hovorí predseda najsilnejšej opozičnej strany HLAS-SD Peter Pellegrini.

Faktom je, že táto vládna koalícia vládne 13 mesiacov, z toho 7 v núdzovom stave. Podľa opozície sa bojí hnevu ľudí a májových protestov v uliciach.

V zmysle zákona o bezpečnosti štátu v čase vojnového stavu, výnimočného a núdzového stavu musí o predĺžení núdzového stavu ešte rozhodnúť NR SR  do 20 dní od prijatia vládneho uznesenia.

Vláda Igora Matoviča vyhlásila núdzový stav uznesením ešte 30. septembra 2020. Platil od 1. októbra na 45 dní. Následne ho vládny kabinet viackrát predlžoval. Naposledy minulý mesiac, keď odsúhlasil jeho predĺženie na 40 dní s účinnosťou od 20. marca 2021.

Peter Pellegrini

Postup Pellegriniho vlády na začiatku pandémie

Pripomeňme si, že na začiatku pandémie dosluhujúca vláda Petra Pellegriniho 12. marca 2020 vyhlásila mimoriadnu situáciu na Slovensku pre hrozbu šírenia nového koronavírusu.

Cieľom vyhlásenia mimoriadnej situácie je utvoriť podmienky na prijatie nevyhnutných opatrení na zamedzenie a zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti ohrozenia verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19. Neboli pri tom dotknuté a ani obmedzené žiadne práva občanov.

Následne vláda od 16. marca 2020 vyhlásila len pre štátne nemocnice na Slovensku núdzový stav.
Ten mal  umožniť presuny personálu, materiálu a techniky z nemocnice do nemocnice. Zdravotníci zároveň nemohli odmietnuť prísť do práce resp. vyhlásiť štrajk. Opäť sa to však nedotklo ľudských práv občanov

Vtedajší predseda vlády Peter Pellegrini zdôrazňoval, že na Slovensku boli zatiaľ vyhlásené dva stupne – mimoriadny stav a núdzový stav pre oblasť zdravotníctva, ďalším stupňom by bolo vyhlásenie núdzového stavu pre celé územie republiky:

„Ten už znamená, že budeme môcť obmedzovať ľudské slobody a práva. To by sme napríklad museli vyhlásiť vtedy, ak odmietnu Slováci, ktorí sa budú hromadne vracať na Slovensko, absolvovať karanténu v nami stanovených zariadeniach a nebudú rešpektovať naše pokyny vlády.“

Odvtedy sa súčasná vládna koalícia posunula do stavu, že od 1. októbra 2020  permanentne a v plnej miere predlžuje núdzový stav na celom území Slovenska, teda aj s výrazným obmedzením ľudských práv občanov,hoci potrebuje zabezpečiť najmä bezproblémový chod zdravotníctva a sociálnych zariadení.

Ľudské práva

Advokátka a bývalá ochrankyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva JUDr. Marica Pirošíková upozorňuje, že počas prijímania protiepidemických opatrení dochádza často k neprimeraným, neodôvodneným a vzájomne rozporuplným zásahom do ľudských práv, ignorujú sa názory odborníkov. Aj pri núdzovom stave musí podľa nej prevažovať základná zásada právneho štátu.

„Vláda by mala pri rozhodovaní o núdzovom stave a s ním súvisiacich zásahov do ľudských práv tieto pravidlá dôsledne uplatňovať, inak hrozí úspešné podávanie sťažností na ESĽP. V tomto ohľade považujem za najväčší problém, že opatrenia sa prijímajú celoplošne, pričom existujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Mali sa zmierňovať opatrenia v regiónoch, v ktorých bol výskyt pozitívnych prípadov nízky a sprísňovať v tých, v ktorých sa epidemická situácia zhoršovala,“

tvrdí Pirošíková a dodáva:

„Núdzový režim by nemal byť podľa Benátskej komisie neprimerane zdĺhavý. Ak je núdzový stav vyhlásený pre všetky sféry spoločenského života a na celom území, výrazne obmedzujúci základné práva a slobody ľudí, v teste proporcionality v regiónoch s nízkym výskytom nákazy neobstojí. Potom môžeme hovoriť o neprimeranom zásahu do práva na podnikanie, na slobodu pohybu, na vzdelanie, na súkromie.“

Marica Pirošíková

Núdzový stav

Na Slovensku dnes platí Ústavný zákon z 28. decembra 2020, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.

V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu:

• obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto,
• uložiť pracovnú povinnosťna zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,
• obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiamna rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení,
• obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciamzákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie,
• obmedziť nedotknuteľnosť obydliana ubytovanie evakuovaných osôb,
• obmedziť doručovanie poštových zásielok,
• obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie,
• obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,
• obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti,
• zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo,
• zakázať uplatňovanie práva na štrajk,
• vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.

Každý občan by si mal byť vedomý toho, v akej miere sú núdzovým stavom obmedzené jeho ľudské práva a mal by si klásť otázku, či sú takéto opatrenia vlády nevyhnutné a zodpovedajú vážnosti situácie.

Ide o to, či sa v konečnom dôsledku vládne opatrenia nedotknú našich životov viac, ako dobrovoľné dodržiavanie výziev a odporúčaní odborníkov vedúcich k zabráneniu ďalšieho šírenia koronavírusu. Qui bono?