Primátor Ján Nosko reaguje na otvorený list siedmich architektov v súvislosti so sochou Bela IV.

POLEMIKA
13 /

Do redakcie sme dostali dva listy. Najskôr prišiel otvorený list 7 bystrických architektov nespokojných s pripravovaným osadením sochy zakladateľa mesta – kráľa Bela IV. v areáli Mestského hradu. Na to prišla odpoveď primátora Jána Noska. Obidva listy zverejňujeme v plnom znení.

Otvorený list siedmich bystrických architektov

Vážený pán primátor,

my, dolupodpísaní občania mesta Banská Bystrica – architekti a priaznivci architektúry – Vás žiadame, aby ste zastavili práce na pripravovanej realizácii sochy kráľa Bela IV. v areáli Mestského hradu v Banskej Bystrici a vrátili sa k zákonným postupom.

Dňa 20. januára 2020 Vám bol osobne doručený list Spolku architektov Slovenska, kde boli uvedené argumenty rozporujúce zámer mesta umiestniť sochu Bela IV. v priestore hradného areálu Mesta Banská Bystrica. Vo Vašej odpovedi na tento list, zaslaný elektronickou poštou 20. marca 2020, sú uvedené nepresvedčivé argumenty, týkajúce sa zdôvodnenia polohy sochy i jej výtvarného stvárnenia.

V zmysle Zákona o prístupe k informáciám sme si k uvedenému zámeru vyžiadali rozhodnutie a záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Banská Bystrica a rozhodnutie príslušného stavebného úradu. Podľa nich Mesto Banská Bystrica žiadalo KPÚ Banská Bystrica o usmernenie k zámeru umiestnenia sochy Bela IV. už pri zverejnení a vypísaní verejnej finančnej zbierky v roku 2017.

KPÚ Banská Bystrica ako správny orgán na úseku ochrany pamiatkového fondu už pri usmernení vydanom mestu Banská Bystrica v roku 2017 požadoval v záujme overenia vhodnosti veľkosti diela ako i vybraného miesta spracovanie architektonicko-urbanistickej štúdie v alternatívach s vizualizáciou.

Podľa nám známych informácií nebola spracovaná a KPÚ Banská Bystrica predložená požadovaná architektonicko-urbanistická štúdia v alternatívach, ku ktorej by KPÚ Banská Bystrica vydal záväzné stanovisko v zmysle platnej legislatívy.

Namiesto toho Mesto Banská Bystrica požiadalo KPÚ Banská Bystrica priamo o umiestnenie diela v areáli Mestského hradu, za Barbakanom, na pozemku KN-C č. 1/6, a to bez alternatívneho riešenia. Pritom v zmysle Zásad ochrany, obnovy a prezentácie hodnôt územia Mestskej pamiatkovej rezervácie Banská Bystrica:

V bode G.9 – požiadavky na zachovanie, údržbu a regeneráciu bloku 6 (Hradného areálu) je jednoznačne uvedené: „zachovať, udržiavať a konzervovať existujúcu historickú objektovú skladbu Národnej kultúrnej pamiatky, objekty vytypované na zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu, objekt s pamiatkovými hodnotami.“

Do Hradného areálu by zamýšľanou realizáciou sochy Bela IV. pribudol v objektovej skladbe výrazný nový objekt, čo je podľa nás nežiaduce a bezpochyby v rozpore s uvedenými Zásadami.

Rozhodne je potrebné hľadať alternatívnu polohu diela mimo územia Mestského hradu, v zmysle metodického usmernenia KPÚ a spracovať alternatívne štúdie, ktoré by po vyhodnotení vygenerovali najvhodnejšiu alternatívu vo všetkých kritériách.

Nakoľko ide o verejné zdroje, dokonca o finančnú zbierku občanov, a dielo má byť osadené vo verejnom priestore s výrazným dopadom na jeho charakter, keďže má byť dominantou v priestore, sme presvedčení, že Mesto Banská Bystrica ako jeho zadávateľ a investor mal vykonať všetky kroky potrebné na nájdenie najkvalitnejšieho riešenia realizácie zámeru alebo idey – prezentácie historickej udalosti pridelenia mestských privilégií osade Banská Bystrica, diskutovať tento zámer s odbornou aj laickou verejnosťou a vyhlásiť dve súťaže návrhov:

Súťaž ideovú na hľadanie najvhodnejšieho spôsobu prezentácie udalosti a  súťaž urbanisticko – architektonickú na určenie najvhodnejšej formy prezentácie diela a jeho umiestnenia v priestore mesta.

Na ich vyhodnotenie mali byť menované nezaujaté hodnotiace komisie zložené z odborníkov – historikov, architektov, urbanistov a umelcov, ktorí majú skúsenosti s tvorbou pomníkov a pamätníkov.

Tiež schvaľovanie takto významnej a verejný priestor meniacej stavby, malo byť podľa nás verejne prerokované a oznámenie o začatí stavebného konania zverejnené formou verejnej vyhlášky, zvlášť v takomto prípade, keďide o finančné prostriedky aj verejnej zbierky občanov mesta.

Na základe uvedených argumentov je zrejmé, že pri príprave realizácie sochy Bela IV. boli zásadne porušené viaceré zákonné legislatívne postupy a predpisy.

Ctíme si históriu, vážime si osobnosti a udalosti, ktoré kladne ovplyvnili rozvoj a rozkvet nášho mesta. Ak ich chceme zviditeľniť výtvarným dielom, hľadajme vždy najvhodnejší a najkvalitnejší spôsob ich prezentácie, aby predstavovali hodnotovú a umeleckú úroveň doby, v ktorej vznikli.

V Banskej Bystrici 11. augusta 2020

Dušan Čupka, Ing. arch, Ľubomír Farkaš, Ing. arch., Jozef Frtús, Ing. arch, Michal Gaj, Ing. arch., Hana Kasová, Ing. arch., Ľudmila Priehodová, Ing. arch., Igor Teplan, Ing. arch.

Reakcia primátora mesta Jána Noska

Vážení signatári otvoreného listu,

reakciu na Vaše stanoviská týkajúce sa pripravovaného umiestnenia sochy kráľa Bela IV. v areáli Mestského hradu v Banskej Bystrici dovoľte začať rekapituláciou doteraz realizovaných krokov.

Aktivity smerujúce k vytvoreniu a osadeniu sochy panovníka Bela IV., ktorý v roku 1255 udelil hosťom z osady Bystrica mestské výsady a povýšil ju na slobodné kráľovské mesto,  sme začali podnikať už v roku 2015 na podnet poslanca mestského zastupiteľstva, riaditeľa Múzea SNP v Banskej Bystrici, Stanislava Mičeva. V tom období vyzval mesto, aby navrhlo, kde originál sochy kráľa Bela IV. umiestniť a zároveň, aby bola vyhlásená verejná zbierka na realizáciu tohto diela.

Nápad poslanca Stanislava Mičeva som si osvojil nielen ja, ale aj ďalší poslanci a odborné útvary mesta. Následne sme sa v roku 2015 obrátili so žiadosťou o spoluprácu na Akadémiu umení v Banskej Bystrici, ktorá patrí k renomovaným vysokým školám vychovávajúca budúcich umelcov. Neustále deklarujem, že symbióza univerzít s mestom je dôležitá, preto som požiadal rektora o súčinnosť pri procese prípravy, výbere a samotnej realizácii umiestnenia sochy kráľa Bela IV.

Listom som ho vyzval, aby oslovil troch, ním vybraných potenciálnych autorov spolupracujúcich s Akadémiou umení, z ktorých návrhov by vzišiel víťazný prototyp. Vo veci začal pracovať vedúci Ateliéru figurálneho sochárstva Fakulty výtvarných umení, Akadémie umení v Banskej Bystrici, docent Peter Gáspár, akad. sochár, spolu s inžinierom architektom Martinom Somorom.

Na stretnutí dňa 29. septembra 2016, za účasti hodnotiacej komisie v zložení vtedajšieho prorektora Akadémie umení Matúša Oľhu, akademického maliara, profesora Ľudovíta Hološku, doktorky umenia Evy Masarykovej a odborných útvarov mesta, predstavil doc. Gáspár tri alternatívy spracovania sochy kráľa Bela IV. a dal možnosť výberu hlavných atribútov – meča, štítu a listiny. Prítomní sa zhodli na atribúte meča (právo meča – slobodné mesto, ochrana krajiny) a listiny (historická udalosť udelenia mestských výsad Banskej Bystrici). Odborná porota konštatovala, že skúsenosti autora v oblasti figurálnej tvorby vo verejnom priestore dávajú garanciu kvalitnej výslednej realizácie diela.

Návrh bol následne autormi odprezentovaný a prerokovaný na Komisii MsZ pre kultúru, informatiku, mestskú kroniku a ZPOZ dňa 13. októbra 2016. V tom istom roku sme na zasadnutí mestského zastupiteľstva predložili materiál s návrhom riešenia tohto sochársko-architektonického diela, aj s návrhom na vyhlásenie verejnej zbierky na jeho zhotovenie. Väčšina poslancov mestského zastupiteľstva návrh vykonať dobrovoľnú zbierku podporila.

Zároveň sme v roku 2017 oslovili spoločnosti pôsobiace v Banskej Bystrici, ako aj Veľvyslanectvo Maďarska, aby prispeli finančnými prostriedkami a pomohli dielo zrealizovať.  Som rád, že myšlienku osadenia sochy si osvojili viacerí banskobystrickí podnikatelia, ale aj nadácia Gábora Betlena z Maďarska, ktorá nám vo februári 2019 tak isto prispela významnou sumou finančných prostriedkov na realizáciu sochy. Zároveň sme vytvorili webstránku https://bela.visitbanskabystrica.sk/, na ktorej môžu všetci záujemcovia dodnes nájsť relevantné informácie.

Už v roku 2016 bola nejaký čas na stole polemika týkajúca sa umiestnenia sochy. Autori navrhovali lokalizovať sochu kráľa Bela IV. v nadživotnej veľkosti v blízkosti vstupu pred Stredoslovenskou galériou (budovou Pretória –historickej radnice mesta) na Námestí Štefana Moysesa.  Listom v roku 2017 som preto požiadal riaditeľku Krajského pamiatkového úradu, aby sa k danej lokalite vyjadrila. Podľa stanoviska KPÚ Banská Bystrica predmetné územie pamiatkovej rezervácie je pre realizáciu zámeru prípustné. Usmernenie KPÚ zároveň stanovovalo, že ak by sme uvažovali o umiestnení tohto diela mimo Pamiatkovej rezervácie mesta Banská Bystrica, bolo by nevyhnutné spracovať architektonicko – urbanistickú štúdiu v alternatívach s vizualizáciou.

Napriek tomu, že uvedená lokalita nebola v rozpore s odporúčaniami Krajského pamiatkového úradu, vedenie Stredoslovenskej galérie nesúhlasilo s umiestnením sochy. Ďalšou z navrhovaných lokalít pre umiestnenie sochy kráľa Bela IV. bol vstup do odbytových priestorov Barbakanu a lokalita za vežou Barbakanu (Petermannova veža).

Krajský pamiatkový úrad vydal oficiálne stanovisko a právoplatné rozhodnutie, v ktorom je uvedená poloha sochy za vežou Barbakanu. Zároveň by som rád poznamenal, že vytvorenie  výtvarného diela ako výsledku vlastnej duševnej tvorivej činnosti nepodlieha zákonu o verejnom obstarávaní. Pokiaľ ide o stavebné konanie, to bolo vedené obcou Malachov, nie mestom Banská Bystrica.

V marci tohto roku som požiadal Radu primátora mesta Banská Bystrica pre architektúru a urbanizmus (architekti Vladimír Tomala, Ladislav Bradiak, Pavol Bugár, Roman Jariabka, Štefan Moravčík, Danica Turčanová), aby zhodnotili všetky tri diskutované lokality. Zhodli sa na tom, že poloha pred vstupom do Barbakanu nie je vhodná. Ďalšie posudzované lokality – Pretórium či umiestnenie sochy Bela IV. za Petermannovu vežu (Barbakan) sa podľa ich slov javia v princípe ako vhodné. Každá má svoje špecifiká, plusy a mínusy.

Rád by som Vám pripomenul, že po rokoch by sme chceli sprístupniť verejnosti prvé poschodie Barbakanu, kde pripravujeme Thurzovsko – Fuggerovskú zážitkovú expozíciu. Chceme, aby bola v budúcnosti aj Petermannova veža vyhľadávaným miestom domácich a zahraničných návštevníkov. 

Vážení signatári,

návrh umiestnenia sochy bol predmetom našich niekoľkonásobných  pracovných stretnutí  s KPÚ Banská Bystrica. Za účasti architektov, historikov ako i  historikov umenia sa posudzovala historická stránka vzťahu kráľa Bela IV. a vtedajšej Banskej Bystrice, prípadný konflikt s už situovanými dielami a architektúrami v pamiatkovom území i mimo neho a následne architektonicko-výtvarná stránka zameraná na parametre navrhovaného diela.

Mesto Banská Bystrica konalo v zmysle platných právnych predpisov a nie je si vedomé ich obchádzania. O zámere osadenia predmetnej sochy bola verejnosť informovaná prostredníctvom  Radničných novín i na vytvorenom webe, avšak priestor na vyjadrenie využilo len minimum osôb. 

Napriek tomu, počas rozhodovania o definitívnom umiestnení sochy sme sa zaoberali množstvom protichodných názorov odborníkov. Som si vedomý, že  každý má právo na svoj názor,  ovplyvnený  vlastnou profesiou a skúsenosťami. Je  utópiou chcieť dosiahnuť jeden  univerzálny názor, spoločný pre  laickú i odbornú  verejnosť.

Čo sa týka sochy kráľa Bela IV. a jej situovania, až čas overí, či obyvatelia a návštevníci mesta „prijali“  toto dielo v jeho výtvarnom prevedení  a situovaní v areáli Mestského hradu.

Vážim si názory všetkých odborníkov, ale v danom prípade sa prikláňam k tým, ktorí boli oslovení na začiatku projektu.

 Ján Nosko