Medzinárodný organový festival Vivat Vox Organi s dvomi májovými chuťovkami

KULTÚRA
0 /

Máj na medzinárodnom organovom festivale Vivat Vox Organi bude patriť dvom chuťovkám. Na návštevníkov čaká stretnutie s hudbou, meditáciami a výtvarným umením v Evanjelickom kostole, ale aj snové fantazírovanie nad hudbou a literatúrou veku melanchólie, na urpínskej Kalvárii. Posledný májový víkend prinesie do Banskej Bystrice príjemnú atmosféru dvoch neskoro májových jarných večerov.

Fantázia veku melanchólie na Urpíne

V rámci medzinárodného projektu Noc kostolov sa v piatok 29. mája 2026 o 19:30 hod. v Kaplnke na vrchole urpínskej Kalvárie v Banskej Bystrici, uskutoční predstavenie diel veku melanchólie Johna Dowlanda. Jeho tvorbu v rôznych aranžmánoch a interpretačných úpravách uvedú Kristína Suchá (soprán) a Matúš Kucbel (čembalo, synth).

Kristína Suchá

Kristína Suchá

V roku 2026 si pripomíname 400 rokov od smrti Johna Dowlanda – predstaviteľa renesančného veku melanchólie, zároveň súčasníka Williama Shakespeara. Jeho texty a hudba sú hlboké, mystické a plné melanchólie. Predstavte si jarný večer, v ňom postupne sa rozširujúce prítmie, šum stromov, vetra. Do tejto atmosféry zaznieva viac ako štyristoročná hudba a texty, dramatizované využitím moderných syntetizovaných zvukových možností, so zvukom ranobarokovej kópie čembala.

Večerný program Dowlandovej tvorby sa bude odohrávať na bystrickom vrchu Urpín, na vrchole Kalvárie. Ak bude pekne, podujatie sa uskutoční uprostred prírody, na nádvorí kalvárskej kaplnky. Ak by bolo chladno, alebo sychravo, koncert sa uskutoční v interiéri Kaplnky na Kalvárii. Obe varianty majú svoje čaro. Bude to Noc kostolov.

Matúš Kucbel

Matúš Kucbel

Hudba a meditácie na Lazovnej

Obsahovým a inšpiračným stredobodom podujatia na Lazovnej sa stane biblická kniha, pieseň slobody a lásky, erotická a ľúbostná Pieseň piesní – nazývaná aj Veľpieseň alebo Pieseň Šalamúnova. Sobotný večer 30. mája 2026 o 19:00 hod. návštevníkom podujatia ponúkne festivalové podujatie s meditatívnym rozmerom.

V prítmí Evanjelického kostola na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici, s ustupujúcim svetlom dňa, sa budú poslucháči a účinkujúci hlbšie vnárať do nepreniknuteľného tajomstva ľudskej lásky. Do textov od nepamäti sporných, vyvolávajúcich rozpaky, do piesne slobody, do tajomstva čistej lásky dvoch bezmenných ľudí.

Obraz Daniela Pastirčáka Pieseň piesní

Obraz Daniela Pastirčáka Pieseň piesní

Daniel Pastirčák vo svojej anotácii k programu píše:

„Približne v strede biblie nájdeme knihu, ktorá akoby tam ani nepatrila. Pieseň piesní – oslavu slobodnej lásky. Jej umiestnenie do zbierky biblických kníh malo prirodzene svojich odporcov. Už v roku 90 n. l., na koncile v Jabne, ju musel rabi Akiba hájiť pred rabínmi, podľa ktorých erotická báseň do posvätného kánonu nepatrí. Španielska inkvizícia v 16. storočí vydala zákaz čítania Piesne piesní. Kvôli komentárom k nej bol učenec a mystik Luis de León uväznený. Inkvizícia sa obávala ducha slobody, ktorý z piesne vanie. A predsa, práve táto kniha, si našla veľkú obľubu v celách mníchov. Vo farbistých obrazoch erotickej lásky nachádzali inšpiráciu pre extázu lásky. Pieseň piesní sa stala metaforou lásky, ktorá spája človeka s človekom, človeka s jeho krajinou, no vprvom rade, lásky, ktorá ho spája s prameňom všetkých lások.“

Daniel Pastirčák

Daniel Pastirčák

Meditácie nad Piesňou piesní, s výtvarným stvárnením Piesne, pripravil Daniel Pastirčák. V rámci predstavenia uvedie sedem autorských meditácií nad starobylým biblickým textom Šalamúnovej veľpiesne a predstaví svoje umelecké obrazové stvárnenie, na motívy ľúbostnej biblickej básne.

Daniel je kazateľom Cirkvi bratskej v Bratislave. Je tiež aktívnym spisovateľom, básnikom, ale i prekladateľom. Paralelne s literárnou tvorbou sa venuje aj výtvarnej tvorbe. Za svoju tvorbu získal viacero významných ocenení.

Robo Kolář

Robo Kolář

Robo Kolář je hudobným skladateľom a redaktorom, zároveň tiež hráčom na trúbke a iných dychových nástrojoch. Od roku 2005 sa venuje rôznym podobám improvizácie ‒ ako člen improvizačných zoskupení, ale i sólovo.

Spolupracoval s viacerými významnými hudobnými zoskupeniami a podieľal sa na nahrávaní filmovej a scénickej hudby. Okrem klasickej hudby a experimentovaniu s hudobným improvizovaním je tiež členom jazzového kvarteta.

Zdroj: Matúš Kucbel, Foto: archív a ilustračné