Futbalisti Zvolena s početnou enklávou Bystričanov v prvom barážovom súboji o účasť v Niké lige zaskočili prvoligistu z Komárna. Poloprofesionálny klub spod Pustého hradu vyhral na domácej pôde pred vypredaným hľadiskom 1:0 a vytvoril si lepšiu východiskovú situáciu pred odvetným sobotňajším duelom v Zlatých Moravciach. Tam hrá tím z juhu Slovenska domáce stretnutia. Veľkú zásluhu na malej senzácii majú okrem bystrického kouča Dušana Tótha aj jeho syn Viktor, kanonier spod Urpína Jakub Sylvestr a brankár Adam Krejčí.

Jediný gól utorňajšieho prvého stretnutia o účasť v najvyššej slovenskej súťaži vsietil 37 ročný kanonier spod Urpína, odchovanec Jupie a práve bývalý hráč Komárna Jakub Sylvestr. Pod Pustý hrad prišiel vlani v lete ako už nechcený z klubu južného Slovenska, teraz sa mu pomstil gólom, ktorý môže byť kľúčový v dvojzápasovom barážovom meraní.

„Teší nás víťazstvo, jednogólový náskok do druhého polčasu a ideme so sebavedomím do druhého polčasu. Súper je prvoligový, má prvoligových hráčov, kvalita je na jeho strane, čo aj ukázal. Nás podržal brankár Krejčí, klobúk dole pred ním. Žijeme stále, máme 1:0 náskok, ale všetci vieme, že to nič neznamená. Čaká nás ešte veľmi ťažkých 90 minút v odvete v Zlatých Moravciach. Musíme dobre zregenerovať a pripraviť sa na to. Mali sme aj veľa šťastia, netreba si teda vzdušné zámky stavať. Mali sme šťastie, že sme dali gól a veľké šťastie na druhej strane, že sme neinkasovali. Stále je favoritom Komárno,“

– prezradil Jakub Sylvestr, ktorý si futbal aj napriek vyššiemu veku stále užíva:

„Bojovali sme 90 minút, boli tam dobré súboje, páčilo sa mi to, užíval som si to. Mám 37 rokov a ešte sa cítim dobre, nohy mi utekajú, sem tam tiež aj ten gól viem dať, takže si to užívam. Neboli sme pod nejakým tlakom, takže aj to mohlo tomu napomôcť. Preberali sme v kabíne, že ak by nám Komárno padlo do baráže, tak to bude krásne, že to takto futbalový život pre mňa napísal. Idem len ja proti Komárnu, odkiaľ som odišiel pred sezónou v lete. Asi mi to takto osud priniesol. Dúfam v pozitívny koniec.“

Gól Jakuba Sylvestra, hráč s č. 21

Zvolenčanom dal šancu na úspech najmä brankár z Banskej Bystrice Adam Krejčí. V druhom polčase zneškodnil minimálne tri veľké príležitosti súpera a stal sa taktiež hrdinom duelu. Pred médiami po zápase vravel:

„Splnili sme iba krok číslo jeden. Ešte je pred nami odvetný druhý polčas. Komárno je kvalitný súper, ale zodpovedne sa na neho chalani pripravili. Hádzali sa do striel a nejako som im aj ja musel nakoniec pomôcť. Je z toho čisté konto, takže úplná spokojnosť s mojim výkonom, aj keď to bolelo.“

Krejčí následne vysvetľoval dôvody bolesti:

„Najťažší bol najmä prvý môj zákrok v druhom polčase, pri ktorom som dostal kŕče. Bolelo to do lýtka a potom som sa už iba trápil. Adrenalín bol posunutý o kúsok ďalej. Snažil som sa a najmä pri dorážke Bayemiho to bolo veľmi náročné, no iba som chcel byť tam, kde som mal byť a podarilo sa.“

Adam Krejčí chodí riadne do práce, je totiž učiteľom. V dopoludňajších hodinách tak na duel nemal čas myslieť, keď priznal:

„Skúšal som žiakov a musel som prísť z maturít rovno na štadión. Možno to bolo aj dobré, lebo som bol stále v pohybe. Bol som pripravený, tak by som to zhrnul. Nemyslel som doobeda až tak na zápas, iba keď sa už blížil. Podľa mňa som sa takto výborne pripravil psychicky, lebo moje predmety boli odborné – ako športový marketing, manažment a psychológia v športe, čo možno tiež dnes výborne zafungovalo.“

Adam Krejčí po zápase na rozhovore

Komárno sa dostalo pred odvetou pod psychický tlak. A veľkú zásluhu má na tom nepochybne aj tréner Zvolena a Banskobystričan Dušan Tóth. Ponúkame aj jeho vyjadrenie:

„Dôležité bolo, že sme sa vyvarovali nejakých veľkých chýb. Hrali sme poctivý futbal, aj keď druhý polčas bol z našej strany viac zameraný na defenzívu. Vychádzalo to z toho, že sme viedli 1:0. Viac sme stiahli, mali sme tam jeden – dva náznaky, čo bolo dosť málo. Podržal nás najmä brankár Krejčí. Avšak v prvom dejstve sme predviedli dobré veci. Hlavne sme chceli tento prvý zápas odohrať tak, aby sme v tom druhom ešte mali o čo hrať. Máme polkrok za sebou, ale šance sú stále 50 na 50.“

Dušan Tóth v strede

Domáci kapitán a tiež Banskobystričan Erik Gaško nielenže skvele dirigoval zvolenskú defenzívu, ale pred úvodným hvizdom riešil objednávky koláčov a na samotný duel pripravili s manželkou tortu. Mal úplne klasický pracovný deň vo svojej cukrárni. Pre ŠPORT.sk priznal:

„Bol to naozaj náročný deň, najmä na psychiku. Prežil som však klasický deň. Ráno som išiel s chalanmi do našej malej cukrárne, dali sme si kávu, poukazoval som zamestnancom, čo majú robiť, a až potom som išiel na zápas. Vedeli sme, čo nás čaká. Súper bol rýchlostne lepšie pripravený a dokázal pracovať vo väčšom tempe, čo sa v závere aj potvrdilo. Dokázali sme však streliť prvý gól a udržať to. Možno sme to už podvedome v hlavách držali tak, aby sa to skončilo 1:0. Musím pochváliť každého jedného chalana. Všetci siahli na dno síl, hoci viacerí už v závere hrali cez kŕče.“

Gaško pred sobotnou odvetou nezmení rituál a vraví:

„Do odvetného zápasu ideme s obrovskou pokorou, lebo vieme, že nás čaká mimoriadne náročná skúška. Už samotná účasť v tejto baráži je pre nás zázrakom. A v zázraky treba veriť a ísť im naproti. A rituál zopakujem. Pred zápasom opäť napečieme čerstvé cheesecaky a veterníky, aby sme sa dokonale pripravili na sobotu.“

Erik Gaško s manželkou a ich torta pre mužstvo Zvolena