Mesto Banská Bystrica vyzvalo predajcov, aby počas Vianočných trhov na Námestí SNP a Námestí Štefana Moysesa, ktoré začínajú vo štvrtok 29. novembra, obmedzili používanie plastu pri výdaji jedla a nápojov.
Obmedzenie používania plastov už aj v Banskej Bystrici
Hovorkyňa primátora mesta Dominika Mojžišová k tomuto problému pre médiá uviedla:
„Počas tohtoročných Vianočných trhov v Banskej Bystrici je každý prevádzkovateľ stánku s občerstvením povinný obmedziť resp. úplne vylúčiť používanie plastových riadov. Ako náhradu odporúčame kompostovateľný riad alebo riad určený na opakované použite. V tomto roku pôjde ešte o skúšobný režim. Cieľom takéhoto usmernenia je minimalizovať plastový odpad. V budúcnosti plánujeme pokračovať v prísnejšom režime.”
Príkladom môže byť primátor mesta Ján Nosko, ktorý bude svoj charitatívny primátorský punč 17. decembra od 16:00 hod. nalievať do tradičných vianočných keramických hrnčekov, ale aj do kompostovateľných pohárov.
Vianočné trhy v Banskej Bystrici potrvajú do 2. januára 2019. Stánky s občerstvením budú otvorené od 29. novembra denne v čase o11:00 – 23:45 hod. Od 6. do 21. decembra 2018 k nim pribudnú stánky s vianočným sortimentom. Tie budú otvorené denne od 9:00 – 20:00 hod.
Obrovské znečistenie oceánov plastovým odpadom
Do oceánu sa ročne dostane v priemere 8 miliónov ton plastov. Zhromažďujú sa na niekoľkých miestach. Vytvárajú v oceáne škvrny s obrovskou plochou. Vedci na ich mapovanie využili flotilu lodí a lietadiel. Najväčšia z nich nesie názov „Great Pacific Garbage Patch“ alebo Veľká tichomorská odpadková škvrna.
Môže obsahovať až 80 tisíc ton plávajúceho plastu. Ide o 16 – krát väčšie množstvo odpadu, ako ukazovali doterajšie prieskumy. Podľa hlavného autora štúdie Laurenta Lebretona môže škvrnu tvoriť vyše 1,8 biliónov kusov umelej hmoty.
Mikroplasty sa môžu ľahko dostať do tráviaceho traktu morských rýb, vtákov, plazov aj cicavcov. Cez ne zase preniknú do vnútorností predátorov ako sú napríklad žraloky alebo medvede.
V roku 2015 sa na svete vyprodukovalo 322 miliónov ton plastového odpadu, pričom 9 % z neho bolo recyklovaných a 80% skončilo na skládkach a v oceánoch. Zvyšné percentá zahŕňajú plasty, o ktorých ,,sa nevie“ kde sú. Na svete je totiž rozbehnutý aj čierny obchod s plastami na reckylovanie.
Celkovo sa od datovania v roku 1950 do roku 2017 vyprodukovalo už 8,3 miliardy ton plastov. Ročne skončí v oceánoch 4 až 12 miliónov ton igelitiek, sáčkov, plastových príborov či termoobalov. Nové štúdie vedcov už naozaj netreba brať na ľahkú váhu a je na čase začať s tým niečo robiť.
Čo môžeme urobiť už teraz
Každý z nás by mal pri riešení obmedzenia plastového odpadu začať v prvom rade od seba. Prvým krokom by mohlo byť obmedzenie používania plastových sáčkov a igelitiek v obchodoch, obmedzenie používania termoobalov na balenie jedál, hlavne plastových príborov a pohárov
Mohli by sme obmedziť kúpy vody v plastových fľašiach, ale to je výzva aj pre výrobcov a dodávateľov. Ďalej celkovo minimalizovať kúpu spotrebných tovarov balených v plastových obaloch a najmä recyklovať tento odpad s využitím separovaného zberu.
Chystá sa zmena legislatívy – zálohovanie plastových fliaš
Ministerstvo životného prostredia SR pripravuje zásadnú zmenu. Podľa ministra životného prostredia László Sólymosa sa na Slovensku budú plastové fľaše zálohovať Cena za PET fľašu by sa mohla pohybovať v rozpätí 0,20 až 0,25 €.
Podľa experta na odpadové hospodárstvo Miloša Veverku je možné premietnuť finančné náklady na zavedenie zálohového systému do ceny výrobkov tak, že si to spotrebiteľ ani nevšimne. Mohlo by to predstavovať jednotky centov na jeden obal, náklady by teda nemali byť vážnejším problémom.
Zber, ďalšie triedenie, lisovanie a odvoz na recykláciu sú cenovo nákladné položky. Hoci sú PET fľaše a hliníkové plechovky najhodnotnejšie komodity triedeného zberu, náklady sú pri nich vyššie ako cena, za ktorú ich možno predať.
Keďže o odpady z obalov sa v zmysle zákona o odpadoch majú postarať výrobcovia, zberovým spoločnostiam môže byť jedno, či v odpade budú alebo nebudú lukratívne zložky. Zavedenie zálohovania PET fliaš by sa podľa Veverku nedotklo ani samospráv, občanom by sa pri odovzdaní prázdnej plastovej fľaše záloha vrátila, náročnejšie to budú mať obchody. Musí tu fungovať celý uzavretý reťazec – štát, občania, obchodníci výrobcovia a spracovatelia PET fliaš.
Autor: (tom), Foto: ilustračné