Aj Banská Bystrica reaguje na celosvetový problém plastového odpadu už na Vianočných trhoch

SPRÁVY
5 /

Mesto Banská Bystrica vyzvalo predajcov, aby počas Vianočných trhov na Námestí SNP a Námestí Štefana Moysesa, ktoré začínajú vo štvrtok 29. novembra,  obmedzili používanie plastu pri výdaji jedla a nápojov.

Obmedzenie používania plastov už aj v Banskej Bystrici

Hovorkyňa primátora mesta Dominika Mojžišová k tomuto problému pre médiá uviedla:

„Počas tohtoročných Vianočných trhov v Banskej Bystrici je každý prevádzkovateľ stánku s občerstvením povinný obmedziť  resp. úplne vylúčiť  používanie plastových riadov. Ako náhradu odporúčame kompostovateľný riad alebo riad určený na opakované použite. V tomto roku pôjde ešte o skúšobný režim. Cieľom  takéhoto usmernenia je minimalizovať plastový odpad. V budúcnosti plánujeme pokračovať v prísnejšom režime.”

Príkladom môže byť primátor mesta Ján Nosko, ktorý bude svoj charitatívny primátorský punč 17. decembra od 16:00 hod. nalievať do tradičných vianočných keramických hrnčekov, ale aj do kompostovateľných pohárov.

Vianočné trhy v Banskej Bystrici potrvajú do 2. januára  2019.  Stánky s občerstvením budú otvorené od 29. novembra denne v čase o11:00 – 23:45 hod. Od 6. do 21. decembra 2018 k nim pribudnú stánky s vianočným sortimentom. Tie budú  otvorené denne od 9:00 – 20:00 hod.

primatorsky punc

Obrovské znečistenie oceánov plastovým odpadom

Do oceánu sa ročne dostane v priemere 8 miliónov ton plastov. Zhromažďujú sa na niekoľkých miestach. Vytvárajú v oceáne škvrny s obrovskou plochou. Vedci na ich mapovanie využili flotilu lodí a lietadiel. Najväčšia z nich nesie názov „Great Pacific Garbage Patch“  alebo Veľká tichomorská odpadková škvrna.

plasty4

Môže obsahovať až 80 tisíc ton plávajúceho plastu. Ide o 16 – krát väčšie množstvo odpadu, ako ukazovali doterajšie prieskumy. Podľa hlavného autora štúdie Laurenta Lebretona môže škvrnu tvoriť vyše 1,8 biliónov kusov umelej hmoty.

Mikroplasty sa môžu ľahko dostať do tráviaceho traktu morských rýb, vtákov, plazov aj cicavcov. Cez ne zase preniknú do vnútorností predátorov ako sú napríklad žraloky alebo medvede.

plasty3

V roku 2015 sa na svete vyprodukovalo 322 miliónov ton plastového odpadu, pričom 9 % z neho bolo recyklovaných a 80% skončilo na skládkach a v oceánoch. Zvyšné percentá zahŕňajú plasty, o ktorých ,,sa nevie“ kde sú. Na svete je totiž rozbehnutý aj čierny obchod s plastami na reckylovanie.

Celkovo sa od datovania v roku 1950 do roku 2017 vyprodukovalo už 8,3 miliardy ton plastov. Ročne skončí v oceánoch 4 až 12 miliónov ton igelitiek, sáčkov, plastových príborov či termoobalov. Nové štúdie vedcov už naozaj netreba brať na ľahkú váhu a je na čase začať s tým niečo robiť.

Čo môžeme urobiť už teraz

Každý z nás by mal pri riešení obmedzenia plastového odpadu začať v prvom rade od seba. Prvým krokom by mohlo byť obmedzenie používania plastových sáčkov a igelitiek v obchodoch, obmedzenie používania termoobalov na balenie jedál, hlavne plastových príborov a pohárov

Mohli by sme obmedziť kúpy vody v plastových fľašiach, ale to je výzva aj pre výrobcov a dodávateľov. Ďalej celkovo minimalizovať kúpu spotrebných tovarov balených v plastových obaloch a najmä recyklovať tento odpad s  využitím separovaného zberu.

Chystá sa zmena legislatívy – zálohovanie plastových fliaš

Mi­nis­ter­stvo ži­vot­ného pro­stre­dia SR pripravuje zá­sadnú zmenu. Podľa mi­nis­tra ži­vot­ného pro­stre­dia László Só­ly­mosa sa na Slo­ven­sku budú plas­tové fľaše zá­lo­ho­vať Cena za PET fľašu by sa mohla po­hy­bo­vať v roz­pätí 0,20 až 0,25 €.

Podľa experta na od­pa­dové hos­po­dár­stvo Mi­loša Ve­verku je možné pre­miet­nuť fi­nančné náklady na za­ve­de­nie zálohového sys­tému do ceny vý­rob­kov tak, že si to spot­re­bi­teľ ani nevšimne. Mohlo by to pred­sta­vo­vať jed­notky cen­tov na je­den obal, ná­klady by teda ne­mali byť váž­nej­ším prob­lé­mom.

plasty1

Zber, ďal­šie trie­de­nie, li­so­va­nie a od­voz na re­cyk­lá­ciu sú ce­novo nákladné položky. Hoci sú PET fľaše a hli­ní­kové ple­chovky naj­hod­not­nej­šie ko­mo­dity trie­de­ného zberu, ná­klady sú pri nich vyš­šie ako cena, za ktorú ich možno pre­dať.

Keďže o od­pady z oba­lov sa v zmysle zá­kona o od­pa­doch majú po­sta­rať vý­rob­co­via, zberovým spo­loč­nos­tiam môže byť jedno, či v od­pade budú alebo ne­budú luk­ra­tívne zložky. Za­ve­de­nie zá­lo­ho­va­nia PET fliaš by sa podľa Ve­verku ne­dot­klo ani sa­mospráv, občanom by sa pri odovzdaní prázdnej plastovej fľaše záloha vrátila, náročnejšie to budú mať obchody. Musí tu fungovať celý uzavretý reťazec – štát, občania, ob­chod­ní­ci vý­rob­covia a spracova­te­lia PET fliaš.

 

Autor: (tom), Foto: ilustračné