Miro Toman: Psy štekajú, karavána ide ďalej

Blog
7 /

Ten pomyselný „štekot psov“ sa ozýval celý týždeň zo strany niektorých opozičných politikov, novinárov či politických analytikov v súvislosti s návštevou premiéra Pellegriniho v Rusku a jeho zastúpením podpredsedom vlády Rašim v Portsmouthe na spomienkovej slávnosti pri príležitosti 75. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii.

Je neuveriteľné, z čoho všetkého dokážu opoziční slovenskí politici a im naklonené médiá vo svojom ťažení voči Ficovi a vládnemu Smeru (teraz aj voči premiérovi Pellegrinimu) urobiť kauzu, ktorá v skutočnosti vôbec neexistuje, ale hodí sa v nezmieriteľnom politickom boji.

Nepochybne každej vláde je čo vyčítať a za čo ju kritizovať, vrátane tejto aktuálnej, ale na to treba mať relevantné argumenty, nie apriori a bezhlavo útočiť aj vtedy, keď na to nie je dôvod. To je potom len obyčajné táranie a ohováranie.

Predseda vlády SR Peter Pellegrini prakticky v priebehu jedného mesiaca dokázal to, čo sa nepodarilo žiadnemu z jeho predchodcov ani slovenských prezidentov. Oficiálne navštívil amerického aj ruského prezidenta na ich pozvanie, posunul vzťahy Slovenska s týmito veľmocami na vyššiu úroveň, v rokovaniach s Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom obhájil strategické záujmy Slovenska. 

Na svetovom ekonomickom fóre v Petrohrade vystúpil slovesnký premiér v spoločnom paneli s lídrami dvoch mocností – ruským prezidentom Vladimirom Putinom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingo v spoločnosti generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. To je pre niekoho málo?

Svet to hodnotí ako úspech slovenskej diplomacie a osobne slovenského premiéra. To by však minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák či predseda vlády Peter Pellegrini nemohli byť nominantmi Smeru, aby to uznali aj páni z SaS, OĽaNO či SPOLU alebo z denníkov SME či Denníka N pracujúcich v štýle „my nehľadáme pravdu, my máme pravdu“.

Keďže tí živia svojich voličov či čitateľov každodennými „prešľapmi“ Smerákov, poslanca NR SR a predsedu strany Fica sledujú od rána do večera, akékoľvek pozitívne hodnotenie správnych krokov „smeráckeho“ predsedu vlády sa im nehodí do pripraveného scenára. Cieľ je jasný – v budúcoročných parlamentných voľbách akýmkoľvek spôsobom poraziť Smer.

Ten, kto chce vidieť veci také, aké naozaj sú, však pri spomínaných významných zahraničných  aktivitách premiéra Pellegriniho a rezortu slovenskej diplomacie musí odhodiť politické okuliare deformujúce reálne videnie sveta. Tak, ako to robia najvýznamnejší politici na západe aj na východe a považujú Slovensko za dôveryhodného partnera.

Je smiešne odsudzovať Petra Pellegriniho za to, že ako zodpovedný predseda vlády sa v koridujúcom termíne a v záujme Slovenska rozhodol prijať pozvanie ruského prezidenta Putina (čo mimochodom vonkoncom nie je samozrejmá záležitosť) a letel do Ruska, zatiaľ čo do Portsmouthu na oslavy vylodenia spojencov v Normandii pred 75 rokmi išiel podpredseda vlády Richard Raši.

Pellegriniho  neváhali obviniť z „poklonkovania Rusku“, z Rašiho si niektorí opoziční politici aj s novinármi nemiestne uťahovali, označujúc ho za outsidera.  Dokonca niektorí sa smiali z toho, že náš predseda vlády pozval Trumpa i Putina do Banskej Bystrice na oslavy 75. výročia SNP.

Nuž ale potvrdila sa pravdivosť príslovia „Psy štekajú, karavána ide ďalej“. Slovenský premiér dosiahol na rokovaniach so svojím ruským proťajškom Medvedevom a prezidentom Putinom garancie ďalších dodávok zemného plynu, ropy a jadrového paliva. To je nič?

Na druhej strane podpredseda vlády Raši dôstojne reprezentoval Slovensko v Portsmouthe, kde sa ocitol sa na jednom z čestných miest priamo za kráľovnou Alžbetou II., dal pohárik s Theresou Mayovou či Emmanuelom Macronom, stretol sa Donaldom Trumpom aj Angelou Merkelovou a ďalšími predstaviteľmi zúčastnených štátov. Nikomu z nich nevadilo, že neprišiel slovenský premiér ale jeho podpredseda, ani že Dánsko reprezentoval veľvyslanec vo Veľkej Británii…

A keď už to vadilo slovenskej politickej opozícii, možno sa mali opýtať prezidenta Kisku (predseda parlamentu Andrej Danko  bol v tom čase na návšteve Bieloruska), ktorý sa miesto predsedu vlády na sklonku funkčného obdobia mohol pokojne rozlúčiť s európskymi a svetovými politickými lídrami. Ale to ako najvyšší ústavný činiteľ odmietol, pretože zakladá novú stranu. Napokon Peter Pellegrini po návrate z Ruska ešte stihol vystúpiť aj na Parlamentnom zhromaždení NATO v Bratislave GLOBSEC organizovanom NR SR, ktoré zhodou okolností otváral prezident Kiska…

Presne to vystihol šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý v Rusku riešil aj agendu predsedu OBSE v súvislosti so situáciou na Ukrajine:  „Komentáre o účasti – neúčasti Slovenska v Portsmouthe na spomienkovom stretnutí vnímam ako účelové. Čítam ich s pomerne veľkým nepochopením. Dánsko je prítomné na úrovni veľvyslanca a nemyslím si, že páchajú harakiri. Odmietam, že by Pellegriniho návšteva Moskvy a Petrohradu mala byť nejakým spochybnením našej hodnotovej ukotvenosti. Od Ruska závisíme na energiách, potrebujeme mať istotu, že plyn budeme mať aj po novom roku a to musí riešiť predseda vlády. Sme majstri sveta v sebaspochybňovaní. Slovenská vlajka tam je, Raši tam je.“ 

Lajčák bol súčasťou delegácie premiéra aj pred mesiacom v USA, preto porovnal obe významné zahraničné cesty Petra Pellegrinho: „Agenda je iná. USA sú naším spojencom v Severoatlantickej aliancii. Patríme do rovnakého hodnotového ukotvenia. Rusko je kľúčovým ekonomickým partnerom z krajín mimo EÚ.“

O tom, aký negatívny dopad má toto neustále mediálne spochybňovanie Smeru a jeho predstaviteľov vrátane predsedu vlády, sa človek presviedča aj v Banskej Bystrici, keď si dovolí povedať alebo napísať niečo pozitívne o konkrétnych krokoch napríklad Petra Pellegriniho v prospech Slovenska či Banskej Bystrice.

Nedávno ma jeden Bystričan na Facebooku v súvislosti s vládnou podporou foklóru v rámci zachovania národného kultúrneho dedičstva glosoval uverejnením fotografie premiéra a primátora mesta v krojoch počas vlaňajšieho Radvanského jarmoku s posmešným a urážajúcim textom na ich adresu. Keď som sa ozval, aby sa za to ospravedlnil, nazval ma Smerákom, ktorý nemá právo do toho hovoriť. Takých je na internete viac. Diskusia sa mení na urážajúci a znevažujúci monológ na umelých barikádach. 

Takto vyzerá „diskusia“  na sociálnych sieťach s ľuďmi napáchnutými protivládnou politikou vystupujúcich často pod falošným profilom, voči ktorým sú pomaly aj Kotlebovci už iba slabým odvarom z minulosti. K tomu treba prirátať aj delenie politikov či občanov na slušných a neslušných podľa optiky pouličných demonštrantov „Za slušné Slovensko“. Napokon ich vodca už skončil v Kiskovej strane „slušných“…

Autor: Miro Toman, Foto: ilustračné, TASR a zahraničné agentúry

Miro Toman

Miro Toman