Miro Toman: O Kotlebovi, štandardných stranách a nezávislých v našom kraji

Blog
4 /

Sledujúc povolebný vývoj situácie v Banskobystrickom kraji mi nedá nedotknúť sa vnútorných politických pomerov, ktoré okrem Kotlebovho pádu potvrdili pokračujúci trend presadzovania sa nezávislých kandidátov na úkor štandardných politických strán.

Kotleba a ĽSNS

Vo väčšinovom volebnom systém je vzhľadom na znechutenie značnej časti voličov z veľkej politiky celkom pochopiteľný jav, že ľudia skôr dôverujú miestnym osobnostiam ako vládnym či opozičným stranám zvádzajúcim neľútostné súboje v NR SR, často na úkor riešenia skutočných problémov občanov, nehovoriac o množstve medializovaných prešľapov.

Marian Kotleba so svojou ĽSNS doplatil na svoj štýl agresívnej politiky uplatňovanej miesto odborného riadenia kraja, ktorý za štyri roky dokázal odizolovať od zvyšku Slovenska. K jeho prehre dopomohla veľká občianska i politická mobilizácia, keď sa proti nemu za spoločného demokratického kandidáta spojili koaličné i opozičné strany, jav v našich končinách takmer nevídaný. Pomohli tomu aj médiá, ktoré odhaľovali každý chybný krok kotlebovcov a upozorňovali na hrozbu extrémizmu.

No nebude to mať Marian Kotleba ľahké, aby si bez kresla župana udržal súčasné pomerne vysoké preferencie až do parlamentných volieb 2020, v ktorých sa volia strany  pomerným systémom.

Jednak bude musieť čeliť policajnému vyšetrovaniu extrémistických prejavov a súdnemu ohrozeniu ďalšej existencie ĽSNS, na druhej strane množstvo jeho najbližších funkcionárov pochopiteľne príde o rozdané fleky na Úrade BBSK, kde boli platení z verejných zdrojov. Otázkou je, či sa Kotleba postará o nich zo straníckych zdrojov získaných od štátu za volebný výsledok tak, ako sa postaral o seba a úzke vedenie, ktoré sedí aj v NR SR.

V Kotlebovej ĽSNS sa nepochybne odohrá aj vnútrostranícky zápas o ďalšie smerovanie tejto strany, ktorá sa buď pohne k svojej štandardizácii alebo bude inklinovať k radikalizmu či extrémizmu. Od toho, ktoré krídlo vyhrá, sa bude odvíjať aj pozícia ĽSNS v roku 2020.

Zatiaľ je to strana jedného vodcu, ktorý však v týchto voľbách prvýkrát po štyroch rokoch jasne prehral a prejavil svoju slabosť. On a podpredseda Uhrík sa ako jediní z kandidátov ĽSNS dostali do regionálnych parlamentov, čo je bieda. ĽSNS nemá v regiónoch osobnosti. Aj keď Kotlebu nemožno podceňovať, zo sklapnutých reakcií jeho prívržencov cítiť veľké rozčarovanie, čo môže viesť k precitnutiu. Uvidíme k akému.

Štandardné strany

Keď si pozrieme výsledky volieb v našom kraji, tak okrem nezávislého župana s podporou štandardných strán  bude v zastupiteľstve BBSK sedieť 22 nezávislých poslancov, 15 SMER-SD, 5 SMK, 4 z koalície SaS, OĽaNO, NOVA, KDH, OKS, po 1 SNS, MOST-HÍD a  ĽSNS. Po odrátaní Kotlebu je pomer poslancov štandardných strán k nezávislým 26:22.

Ak niektoré médiá či politickí analytici označujú regionálne voľby na Slovensku za veľké víťazstvo nezávislých a prehru Smeru, v našom kraji to neplatí. Faktom je, že regionálnych politikov SMER-SD poškodzujú mnohé medializované kauzy ich zástupcov vo veľkej politike (na čom majú svoj podiel aj niektorí miestni lídri či donori).

V Banskobystrickom kraji však dokázal Smer postaviť na kandidátku také osobnosti, ktoré opätovne získali dôveru voličov. A tých má najsilnejšia vládna strana stále najviac, čo vo veľkej miere spolu s dobrovoľným vzdaním sa kandidatúry Martina Klusa so Stanislavom Mičevom pomohlo aj Jánovi Lunterovi.

Nepochybne vznikne silný a čitateľný  poslanecký klub Smeru, ktorý niesol ťarchu súboja s Kotlebom celé štyri roky v konečnom dôsledku bude mať zrejme viac ako pôvodne zvolených 15 poslancov. O podporu tohto klubu sa bude môcť kľudne oprieť aj nový župan.

Ďalšou štandardnou stranou, ktorá uspela, je SMK. Na rozdiel od jednomandátového vládneho Mostu – Híd získala táto maďarská strana 5 poslaneckých mandátov, takže bude mať vlastný klub. Vládna SNS má jediného poslanca, ktorý sa zrejme pridá k Smeru

Stredopravej koalícii opozičných strán so 4 poslancami sa nepodarí vytvoriť samostatný klub, takže  sa zrejme spoja s nezávislými.. Ak neštandardný Kotleba zostane v regionálnom parlamente, bude samostatnou jednotkou bez akéhokoľvek vplyvu na chod kraja. Predstavitelia štandardných strán napokon môžu v zastupiteľstve BBSK po utrasení pomerov predstavovať väčšiu silu, ako rôznorodí nezávislí.

Nezávislí

Toto označenie kandidátov bez politickej príslušnosti sa Slovensku vžilo a stali sa populárnejšími, ako stranícki kandidáti.  Presnejšie by bolo nezávislých nazývať nestraníkmi. Môžeme si totiž  položiť legitímnu otázku, od koho a od čoho sú nezávislí títo poslanci? Vo viacerých prípadoch (česť výnimkám) v skutočnosti nejde o nezávislosť od strán, ale závislosť od určitých záujmových skupín či vlastných cieľov.

Proklamovaná nezávislosť regionálnych politikov vyplýva z tzv. nepolitickej politiky, ktorá sa uplatňuje aj na komunálnej úrovni. Kým stranícki poslanci sa okrem občanov zodpovedajú aj svojim stranám, čo je dvojitá kontrola, „nezávislí“ nestraníci majú len občiansku kontrolu.

Je veľmi pravdepodobné, že v samostatnom klube nezostane  22 zvolených „nezávislých“ poslancov. Viacerí sa presunú buď do straníckeho klubu alebo zostanú nezaradení. Veď z Lunterovho tímu sa dostali do zastupiteľstva iba piati, medzi ostatnými sa nachádzajú mnohí aj so straníckou minulosťou. „Nezávislí“ vonkoncom nepredstavujú také jednoliate zoskupenie, ako SMER-SD či SMK.

Životné skúsenosti mi hovoria, že aj na regionálnej či komunálnej vždy budem viac dôverovať jasne politicky ukotveným poslancom, ako nestraníkom so značkou „nezávislí“, pokiaľ sa nejedná o prirodzené osobnosti. Že momentálne sú v kurze tí druhí, ešte neznamená, že máme na Slovensku rezignovať  na politické strany.

Vo vyspelej Európe či v USA s dlhoročnými demokratickými tradíciami majú aj napriek rôznym turbulenciám navrch vyprofilované štandardné strany, čo v parlamentnom systéme z dlhodobého hľadiska zaručuje  politickú stabilitu. A tá je dôležitá aj v našom kraji či meste.

poslanci bbsk

Autor: Miro Toman, Foto: ilustračné

Miro Toman

Miro Toman