Marta Medzihradská: Nový altánok v banskobystrickom Mestskom parku

Blog
16 /

 

vizual1

Takto bude vyzerať nový altánok v Mestskom parku. Éterický, jemný, spirituálny. Keď sa k nemu začnete približovať, začne sa otvárať obloha. 

A až sa ocitnete uprostred rámp, budete mať chuť vzlietnuť. Park ideálny na pomenovanie Park M. R. Štefánika. A ak raz svojim deťom alebo vnúčatám vysvetlíte, že tie rampy sú vlastne veľké šarkany, budú vás milovať.

Tak pýtam sa, prečo si dopredu znechutiť a odsúdiť všetko, čo sa len dá. Kde sa berie toľko negatívnej energie? 

Áno, komunikácia o projekte zlyhala. Napriek tomu, že návrh je na stole jeden rok, opozícia nepodala protinávrh, nezapájala ľudí do diskusie. Len teraz, keď už je neskoro a už nemusí nič robiť, vytĺka si politický kapitál.

V podstate nevieme, ako by sa Banskobystričania rozhodli. Či by podporili rekonštrukciu parku, či by si želali ponechať pôvodný altánok, alebo nie. Aj preto si dovolím písať o zlyhaní. Napriek tomu, že projekt patril medzi tie viacej diskutovanejšie, že medzičasom prebiehali voľby, možno aj iným mne neznámym okolnostiam. Myslím si však, že teraz už opozícia nemá právo povedať: „My Občania sme neboli vypočutí!“                                  

Môj osobný názor je, že väčšiu morálnu zodpovednosť za komunikáciu a vzťahy má ten, kto je nejakým spôsobom silnejší, ale zároveň je potrebná aj druhá strana. Čo ak tí mocní pracujú v presvedčení, že ich riešenia sú dobré? A že odpor je len na strane poslancov z opozičných strán, teda z iných dôvodov, ako vecných.

Pri dosiahnutí väčšiny v parlamente to prestáva byť problémom. Kto ich má presvedčiť o opaku, ak občan len stojí v kúte a už radšej tie hádky ani nepočúva? Kto má občanovi dávať ponuky vyjadriť sa možno svojím podpisom, možno stretnutím na námestí, elektronickým hlasovaním, … ak nie opozícia? A pritom z takýchto podujatí sa dajú vytvoriť aj spoločenské, kultúrne, možno i športové sviatky s množstvom politických bodov.

Nikdy nezabudnem na moje prekvapenie, keď som pred 25 rokmi bola na jednom veľkom štrajku v Paríži ohľadom školstva. Očakávala som bojovú atmosféru a dav, ale bolo to veľmi príjemné zhromaždenie na Námestí Bastily a v priľahlých bulvároch s uvoľnenou a sviatočnou atmosférou. Ľudia si vytvárali skupinky, rozprávali sa, bavili, jedli, popíjali, miestami hrala hudba, hralo sa divadlo,…

A nasledujúcu sobotu tam bola podobná manifestácia tých, ktorí podporovali opozičný návrh. Nezabudnuteľné sviatky!

Politický boj sa dá viesť aj kultúrne, bez šírenia nezmyselnej zloby a nenávisti. A pretože kritika je v politike nevyhnutná, je to práca pre pozitívne mysliacich politikov. A je to tiež veľa každodennej, rutinnej práce. 

 

Autor: Marta Medzihradská, Foto: vizualizácie archív a ilustračné

Marta Medzihradská

Marta Medzihradská