Ľubomír Motyčka: Čo sa dialo na bystrickom námestí – protest proti Matovičovej politike

Blog
65 /

Keď som vo štvrtok podvečer prišiel z námestia, na ktorom proti Matovičovej politike hlučne protestovalo cca 150 ľudí, (nezaratúvam do toho zúčastnených tajných), našiel som si na Facebooku plno zúrivých ohlasov súvisiacich s halou na Donovaloch.

To sa v tento deň, ako obhryzená kosť hodila davu lačniacemu po nejakej senzácii. Napadla mi vôbec nie náhodná asociácia, že kedysi sa ľuďom pustila Angelika, aby sedeli doma a nešli na protištátnu akciu.

Neviem, kto v Banskej Bystrici protivládnu akciu organizoval, ani ma to nezaujíma, skôr som bol zvedavý na prejavy občanov. A musel som sakramentsky počúvať. To viete, „slušní“ mali tribúnu, profesionálne ozvučenie a umelcov. Za peniaze. Títo nemajú nič. Ešte aj megafón bol mizerný, dáky čínsky.

Zato, napriek emóciám, nepadali tak, ako pri „slušných“ neprimerane hrubé výrazy. I keď všetkých spájala snaha, aby Matovič šiel kade ľahšie…

Nedalo sa rozumieť všetko. Potreboval som fotiť a každú chvíľu sa so mnou snažil niekto rozprávať. Pochopil som však, že verejnosť je naštvaná na to, ako Matovič neprezieravo, za jasotu svojich divákov chválil Rómov, akí sú dobrí a disciplinovaní.

Nepoďakoval sa tým, ktorí platia odvody a dane, ale osadníkom, z ktorých mnohí ani poriadne nevedia, čo je práca. Chyba však teraz nie je v osadníkoch, problém treba riešiť, ale v Matovičovi, ktorý má dar reči predbiehajúcej rozum s veľkým náskokom.

Potešilo ma, že v prejavoch sa spomínalo aj letisko Sliač. S tým, ako nám ho chcú zobrať Američania. Ja viem tak, že ide o problém čisto slovenský, ale aj tu sa našej milej vláde darí vyvolávať, tentoraz, protiamerické nálady. Nuž, kto vie, ten vie.

Sociálna spravodlivosť a zdravotníctvo, každodenné témy, ktoré trápia ľudí. A naštvanosť na pretrvávajúce opatrenia v súvislosti s koronavírusom.

Trochu sa to naťahovalo. Viete, to nehovorili školení revolucionári, ale obyčajní ľudia. A tak, keď to už išlo do stratena, šiel som písať.

Niekto predsa musí priniesť informáciu verejnosti. Keď niet novinárov, dobrý je aj penzista. Akurát sa bojím blokovania. Moji zlatí tajní, ale ja to napíšem znovu. A možno sa mýlim, len ma trochu ovplyvnili obavy ľudí, ktorí hovorili o sledovaní. Nuž, uvidíme.

A ešte trochu histórie spojenej so samochválou. Bol som prvý bystrický novinár ktorý urobil z Námestia SNP reportáž o protestujúcich občanoch ešte pred generálnym štrajkom v roku 1989. A ak sa nemýlim, aj teraz som prvý. Kolegom novinárom sľubujem, že tak urobím za nich aj o ďalších 20 – 30 rokov.

Kolegovia. Nech žije nadpráca, zbabelosť a nedostatok novinárskej cti.

A ešte niečo. Komenty, ktoré mi popoludní prišli, čítať nebudem. Zbytočne ste sa na mne vyzúrili. Na hlúposti jednoducho nemám čas. A tých je viac, ako býva normálne.

P.S.: Telefonoval jeden pán, ktorý šiel na akciu do Košíc. Medzi Prešovom a Košicami viaceré hliadky. Jeden policajt sa pýtal: „A kamže idete?“ „Na pohreb,“ povedal šofér a vzadu sa niekto ozval: „Matovičovi.“ Policajt sa tak rozrehotal, že skoro pustil do gatí…

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor a ilustračné

Ľubomír Motyčka

Ľubomír Motyčka