Ľubomír Motyčka: Ako som nosil topánky na vysokom opätku

Blog
1 /

Je nedeľa, práve mám záchvat lenivosti a chytajú sa na mňa najabsurdnejšie nápady. Kdesi som si prečítal, že na svete je vyše 600 pohlaví. Len pre tri sa už aj v Blave robia toalety. A my chceme pre všetky.

Nie ako v Tuniskej púšti, kde, keď sme už konečne stáli pri pisoári a nedalo sa to zastaviť, sme my chlapi aj ženy zistili, že na dámske toalety sa ide popri nás. Skončilo sa to veselým smiechom.

Ale, pravdupovediac, viac sa mi páčil zážitok na Ibize. S kamarátom Zolom sme už mali v sebe zo 6 pohárikov Cuba libre, keď si pre mňa do tanca prišiel pomerne mladý muž a ja som bol veľmi liberálne naklonený. No, nedalo sa. Ukázalo sa, že mám svoju hodnotu.

Boli s nami dve dámy. Tie sa tak rozčúlili, že im niekto kazí nočnú pohodu, až mi nedovolili sa ani pohnúť. Normálne žiarlili. Nie že by ma chceli, o to nešlo, ale pre istotu mi cestu k tancu rázne zahradili tlakom prsníkov. Normálne mi to zdvihlo sebavedomie.

No, ale vidíte, ako starší človek jedno začnem a o druhom skončím. Ako správny poslanec. Vráťme sa však k 600 pohlaviam. Som za to, aby bolo na námestí v Banskej Bystrici 600 toaliet. Pre všetkých. Taký som ja liberál. Prajný pre každého.

A ako je to s tými topánkami na vysokom opätku?

Prešlo odvtedy už 52 – 53 rokov. V lete som brigádoval na železničnej vykládke. Na stavby sme vozili tehly, cement, vápno, asfalt či sklenú vatu. Nemal som rád vápno, lebo 25 kg vrecia za jeden deň človeku do krvi vyžrali ruky. A ani sklenú vatu. Nemali sme žiadne ochranné oblečenie. Večer mama aj plakala, keď ma pálilo celé telo. Vraj ma tam už nepustí…

Kdeže, nedal som sa. Za každý odpracovaný deň som v čistom dostal 90 korún. Tak som si kúpil dvoje nohavíc, nejaké košele, topánky a na pláži som bol frajer. Vždy som mal na kofolu. Ale, mal som aj sen. Kúpiť si kovbojské topánky. Také členkové a so zvýšeným opätkom. Stáli 180 korún. To bolo strašne drahé. Lenže, zarobil som si, tak čo.

Rodičia sa hnevali, že si neviem vážiť peniaze, že ako to bude, keď takto rozhadzujem. No, akoby som počul seba, keď si vnuk kúpil mobil za 1 000 eur. Ale, on si nezarobil, on si vzal úver. Takže, kúsok pravdy hádam mám.

A že tie opätky neboli až také vysoké? Že to nebolo nič ženské, ale priam kovbojsky mužné? Že sa nenaplnili vaše bulvárne predstavy? No a čo. Všetko je inak. Som politik.

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné

Ľubomír Motyčka

Ľubomír Motyčka