Ľubo Motyčka: Keď raz bude minulosť budúcnosťou

Blog
0 /

To je nezmysel. Od pradávna vieme, že sa nedá vstúpiť do tej istej rieky. Iste, ale, dať novú podobu niečomu starému môže byť zaujímavé i užitočné.

Po roku 1985 moje myslenie výrazne ovplyvnil ing. Hnídzik z Výskumného ústavu ovocných a okrasných drevín v Bojniciach. Pýtal som sa, keď už je taký ústav, prečo máme v sortimente povolených odrôd iba osem druhov jabloní a 5 druhov hrušiek. Nasledovalo veľmi smutné rozprávanie, ktoré je do istej miery aktuálne dodnes.

A mňa motivovalo k samostatnej polhodinovej relácii o ovocných stromoch. Viete o tom, že na sklonku 19. a na začiatku 20. storočia sme mali okolo 250 odrôd jabloní a 60 druhov hrušiek? V roku 1948 sa vyoral genofond jabloní, aby bolo miesto pre obilie. Teraz už nepotrebujeme ani obilie, stačí repka. V danej aktuálnej dobe obchod ponúkal asi 10 odrôd jabloní a šesť odrôd hrušiek. Prevažne zahraničných odrôd.

Našli sme zúfalca, ešte žil, ktorý v mladších rokoch zaštepil do košatej jablone 40 starých odrôd. Hádam raz príde niekto, kto si to ocení.

Nebolo to zvykom, ale reláciu vážne počúvala celá komisia. Už som spomínal agenta ŠTB, to sa zistilo neskôr, ktorý pochyboval o tom, či zo mňa ako komunistu môže byť demokrat. No a po počúvaní relácie sa ma vtedy opýtal, či naozaj nevidím nič dobré na socializme.

Relácia sa raz, v menej frekventovanom čase odvysielala a šla do archívu. Prisahám, že mi ani nenapadlo pri jablkách bojovať proti socializmu. To bol večný zápas s ľudskou hlúposťou a odmietaním všetkého čo tu už bolo.

To bol pokus ukázať, čo by mohlo byť. Vyšľachtené nové odrody, ktoré nepotrebujú chémiu, ktoré odolávajú mrazom a ponúkajú inú ako štandardizovanú chuť.

Prešlo vyše 30 rokov. Máme aj genofond v Ladzanoch pri Krupine. Iste, ako všetko, na čom sa nedá hneď bohatnúť, je zanedbaný. A predsa neplačkám (páči sa mi toto nové slovo). V Ladzanoch, ale aj inde na Slovensku sú už občianske združenia orientované na záchranu starých odrôd. A na ich rozširovanie. V Ladzanoch robia aj jablkový festival. A myslím, že už aj inde.

Ide to strašne pomaly, ani jeden ľudský život nestačí na to, aby sme napravili krivdy na svojich predkoch. Ale, nelamentujme. Už je aspoň dosť tých, ktorých to zaujíma. Nemôžu vzlietnuť, chýbajú peniaze, ale tie sú asi potrebné inde.

Zatiaľ len maličká rada. Od starého farára z 19. storočia. Si chudobný a nemáš na darček pre svoju milú? Keď sa jablká nalejú svojou veľkosťou a začnú červenieť, vystrihni srdiečko, nalep ho na červenajúcu stranu. Srdiečko bude na jablku svetlé. Ja viem, farár nabádal takto robiť jablká s krížikom, ale ono sa to nevylučuje.

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor a ilustračné

Ľubomír Motyčka

Ľubomír Motyčka