Aktivisti bez zodpovednosti „bojujú“ proti projektu ochrany mesta pred povodňami

Blog
4 /

Ak som bol doteraz zdržanlivý voči niektorým akciám bystrických aktivistov z mimovládneho sektora, tak po tohtotýždňovej verejnej prezentácii europrojektu „Banská Bystrica – ochrana intravilánu pred povodňami“ a tým, čo sa stalo so stromami pri Hrone, už nebudem. Banská Bystrica je totiž posledným krajským mestom, ktoré nie je chránené pred storočnou vodou a ak to niekto nechápe alebo chce nabúrať, tak tu končí sranda.

Začalo to vlastne už v stredu v poloprázdnej Cikkerovej sieni na Radnici, ktorú z väčšej miery zaplnili banskobystrickí aktivisti s poslancami Banskobystrickej alternatívy. Vodohospodári spolu s mestom predstavili projekt protipovodňovej ochrany mesta v inundačnom území Hrona, proti ktorému zaútočili aktivisti takmer ako organizovaná skupina.

Povedzme si niekoľko podstatných vecí. Na tomto projekte sa pracuje už roky. Pôvodne navrhnutý viacúčelový odvodňovací tunel popod Urpín kvôli neúmerne vysokým nákladom neprešiel cez EÚ, preto sa muselo hľadať iné technické riešenie, ktorého cena bude v rozumnom pomere voči majetku, ktorý sa má popri Hrone ochrániť.

V celom  štádiu procesu prípravy projektu sa k nemu vyjadrovali vodohospodárski odborníci, mesto, architekti, pamiatkári, štátne a verejnoprávne inštitúcie, dotknuté firmy a občania. Stavebnými úradmi schválené  pripomienky sa zapracovali do výslednej verzie projektu.

Po získaní územného rozhodnutia a 19 stavebných povolení na stavbu v hodnote takmer 33 miliónov eur sú už odsúhlasené financie z eurofondov a beží verejné obstarávanie dodávateľa. Až teraz, keď sa má so životne dôležitou vodohospodárskou stavbou začať koncom tohto roka a bude trvať 28 mesiacov, prichádzajú aktivisti s „vážnymi“ pripomienkami týkajúcimi sa schváleného výrubu stromov a betónových stien pozdĺž Hrona, na ktoré sa v prípade povodňovej hrozby bude klásť mobilné hradenie, podobne ako v hlavnom meste.

Je zaujímavé, že počas schvaľovania jednotlivých fáz projektu protipovodňovej ochrany sa aktivisti o túto rozsiahlu stavbu nezaujímali. Teraz sa tvária, že ich prekvapuje výrub 387 stromov na šesťkilometrovom úseky stavby pozdĺž Hrona hlavne v okolí dolného toku, ktoré vodohospodári v plnej miere nahradia novou výsadbou. Nepozdávajú sa im nieč cez meter vysoké betónové ochranné múriky, ktorú vraj zabránia ľuďom voľný prístup k Hronu a betón nie je vhodný architektonický materiál Podstata a účel celej stavby ich však nezaujímajú, pretože vraj nie sú odborníci.

Poľutovaniahodné je, že ich v tom podporujú aj poslanci Banskobystrickej alternatívy, ktorí mali možnosť zoznámiť sa s projektom už predtým na mestskom zastupiteľstve a vyjadrovať sa v jednotlivých fázach schvaľovacieho procesu. Aktivistov podporuje aj platforma Nie v našom meste, ktorá v meste pod Urpínom organizuje zhromaždenia „Za slušné Slovensko“ a ďalšie proti fašizmu či rasizmu.

Žeby protipovodňová ochrana mala byť jednou z ich tém pred novembrovými komunálnymi voľbami, do ktorých bude s veľkou pravdepodobnosťou kandidovať viacero bystrických aktivistov? Ani by som sa nedivil, pretože téma malých vodných elektrární na Hrone, ktorý má slúžiť vodákom či politické protivládne témy po smrti dvoch mladých Slovákov a Filipínca idú do úzadia a treba hľadať nové.

Otázka znie, prečo tou kritickou témou má byť protipovodňová ochrana, ktorej aktivisti z odborného hľadiska objektívne nerozumejú, ale problémom sú stromy a betón? A čo tak životy a majetok Banskobystričanov ohrozené pri prípadnej povodni, čo pri dnešných klimatických podmienkach nie je až tak vylúčené?

Mohli by si naši aktivisti pozrieť ešte raz obrázky zo zatiaľ poslednej veľkej povodne v našom meste v roku 1974 a potom sa k tomu vyjadriť, pretože stromy a betón sú tým najmenším problémom. Ale ono sa to kritizuje a aktivizuje na sociálnych sieťach „za životné prostredie“ bez akejkoľvek zodpovednosti za technické riešenie projektu a jeho financovanie.

Aby to nepadlo na konkrétnu občiansku iniciatívu či združenie, tak sa zrazu vynoria „neznámi“ aktivisti a vyštartujú na Facebook s mediálnou aktivitou „Za Hron bez betónu“ a fotografiami opáskovaných stromov pri Hrone vraj určených na výrub. Pripomína to „krvavé“ tričká pred zhromaždeniami „Za slušné Slovensko“, ku ktorým sa nikto nehlásil, ale všetci aktivisti to zdieľali, rovnako ako anonymné útoky na mesto a primátora za novú autobusovú stanicu. Je to náhoda?

V treťom mimovládnom sektore pracuje veľa poctivých ľudí, ktorí nezištne pomáhajú svojim spoluobčanom. Ak však aktivisti vstúpia do politiky, o nezištnej pomoci nemôže byť ani reči, tobôž keď bojujú nezodpovednými podpásovkami. Za Hron bez betónu je jedna z nich.

Potom nech sa niektoré mimovládky nečudujú, keď ich niekto označí tvrdším slovom, ako by sa za normálnych okolností patrilo. Tento negativistický štýl práce časti aktivistov v Banskej Bystrici, z ktorého chcú zrejme vytrieskať politický kapitál, im nesvedčí. Pri útoku na protipovodňové opatrenia v meste pod Urpínom sú však na zlej adrese a paradoxne idú proti Bystričanom.

Na piatkovú tlačovku primátora Jána Noska, ktorý reagoval na verejné klamstvá o výrube stromov a údajnom zabetónoavní Hrona, prišli aj zástupkyne tretieho sektora v Banskej Bystrici, niektoré aj s odznakmi „Za slušné Slovensko“. Videl som medzi nimi napríklad Beatu Hirt z Komunitnej nadácie Zdravé mesto či  Martinu Strmeňovú z platformy Nie v našom meste. Keď som sa pýtal, kto stojí za anonymnou iniciatívou „Za Hron bez betónu“, dostal som odpoveď od neznámej a pomerne agresívnej aktivistky, že si to mám zistiť sám.

Nevdojak ma v tejto súvislosti s trochou irónie napadlo, že keby ten Soros či americkí donori vedeli, na čo a ako používajú  aktivisti ich peniaze, tak by do Banskej Bystrice asi nedali ani cent. Mohol som si totiž  overiť priamo na tvári miesta, že z množstva páskou označených stromov má značku výrubu iba zopár. Niekomu však asi vyhovovalo účelovo zaviesť Banskobystričanov, použijúc lož ako pracovnú metódu. Viacerí na to skočili, ale lož má krátke nohy a lepšie je vždy hovoriť pravdu, aj keď nemusí byť vždy príjemná…

 

Autor: Miro Toman, Foto: ilustračné

Miro Toman

Miro Toman