V bývalom kráľovskom meste Ľubietová, teraz obci v okrese Banská Bystrica, premenovali niektoré ulice a prečíslovali rodinné domy. O zmenách rozhodli poslanci zastupiteľstva, pričom rešpektovali názory väčšiny obyvateľov obce.

“Dôvodov na premenovanie ulíc a prečíslovanie domov sme mali viacero. Niektoré názvy ulíc neboli v súlade so spisovným jazykom. Postupnou zástavbou voľných pozemkov medzi rodinnými domami sa stalo číslovanie domov veľmi neprehľadné. A tak napríklad za domom s číslom dvanásť bol dom s číslom 123 a za ním dom s číslom trinásť,” uviedol dnes pre TASR jej starosta Pavel Zajac.

Dodal, že ťažko sa v dedine podľa čísiel orientovali domáci a cudzí návštevníci boli neraz bezradní. Problémy s orientáciou mali aj zdravotníci, ktorých privolali k chorému. Premenovaním ulíc a prečíslovaním domov, o ktorých rozhodli poslanci 18. februára, sa obec sprehľadnila.

Nie všetci obyvatelia Ľubietovej s týmto krokom súhlasili. Obávali sa totiž, že kvôli zmene adresy si budú musieť vymeniť občianske preukazy a ďalšie doklady. Tvrdili, že ich to bude stáť nemálo peňazí. Podľa starostu by však za výmenu občianskych preukazov kvôli zmene adresy nie ich vlastnou vinou platiť nemali. Zastupiteľstvo navyše rozhodlo, že obec nebude vyberať poplatok za vydanie potvrdenia o pobyte, ktoré je potrebné pri vybavovaní nových dokladov. Uhradí aj všetky náklady spojené s označením ulíc a zhotovením tabúľ s orientačnými číslami domov.

V Ľubietovej pomenovali aj námestie, ktoré nesie meno Vavrinca Dunajského. Tamojšieho rodáka a významného sochára, autora sôch v ľubietovských kostoloch, sochy, ktorú má vo svojom znaku nitriansky pivovar, či sôch v Budapešti a v ďalších európskych mestách. Po rodákoch – prvom riaditeľovi SĽUK-u, básnikovi a dramatikovi Emilovi Ruskovi, chirurgovi Jánovi Kňazovickom, štúrovcovi Jozefovi Jarinovi Kmeťovi – pomenovali ulice.

Nezmenené ostali ulice viažuce sa k voľakedajším cechom – Mlynárska, Banícka, Debnárska či Hrnčiarska. Tiež Podlipa, kde v minulosti pod lipou vyplácali mzdu baníkom, ostal aj názov ulice Huta, kde v roku 1692 postavili prvú vysokú pec v Uhorsku. Novú ulicu, kde je plánovaná zástavba, nazvali Hutná, podľa potoka pretekajúceho dedinou.

Problémy s názvami ulíc a číslovaním domov mali aj v Hrochoti v okrese Banská Bystrica. V tejto rozľahlej obci je veľa malých ulíc, čo sťažovalo orientáciu hasičom i zdravotníkom. Záchranárom dali dokonca mapku obce, aby sa vedeli v súrnych prípadoch čo najskôr zorientovať.

Komisia na pomenovanie ulíc zhotovila novú mapu obce a navrhla pomenovanie ulíc, pričom návrh mohli obyvatelia pripomienkovať. Zastupiteľstvo potom rozhodlo, že námestie pomenujú podľa básnika Andreja Sládkoviča a názov dostalo 22 ulíc. A tak v Hrochoti majú Hlavnú ulicu, Školskú ulicu, Ulicu pod Dubovým dielom a ďalšie.