Srdcovocievne choroby sú najčastejšou príčinou hospitalizácií aj úmrtí na Slovensku. Dáta Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že kardiologické ambulancie evidovali v roku 2024 vyše 1,58 milióna návštev pacientov a počty sledovaných každým rokom narastajú.

Svetový deň srdca si pripomíname 29. septembra. Na dôležitosť tohto dňa poukazujú aj štatistiky NCZI, podľa ktorých je pacientov so srdcovocievnymi ochoreniami stále viac.

„Počet pravidelne sledovaných osôb v kardiologických ambulanciách od roku 2009 stúpa. Aj v roku 2024 ich počet medziročne vzrástol o 3,9 % a ambulantní kardiológovia sledovali celkovo 767 398 pacientov,“

uvádza hovorkyňa NCZI Alena Krčová.

Alena Krčová

Po prepočítaní na množstvo obyvateľov v danej vekovej skupine prišlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k najvyššiemu nárastu sledovaných vo veku 85 a viac rokov (o 7,4 %) a u 45 až 64-ročných (o 5,3 %).

Podobne, ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2024 bolo v ambulanciách kardiológov najviac sledovaných pacientov s hypertenznými chorobami (253 936 pacientov), ischemickými chorobami srdca (182 226 pacientov) a poruchami srdcového rytmu (177 277 pacientov).

Nasledovali diagnózy chronické zlyhávanie srdca (55 075 pacientov) a kardiomyopatie (14 556 pacientov). Najvyšší medziročný nárast počtu sledovaných osôb bol zaznamenaný pri chronickom zlyhávaní srdca a to o 13,3 %. Najviac sledovaných pacientov nahlásili ambulancie v Košickom a v Nitrianskom kraji, najmenej v Trenčianskom kraji.

Zo štatistík NCZI ďalej vyplýva, že choroby obehovej sústavy boli aj v roku 2024 najčastejšou príčinou hospitalizácií na Slovensku a dlhodobo sú aj najčastejším dôvodom úmrtia hospitalizovaných pacientov (v roku 2024 zomrelo počas hospitalizácie na choroby obehovej sústavy 7 872 ľudí).

V roku 2024 na choroby obehovej sústavy podľa Štatistického úradu SR celkovo zomrelo vyše 24 tisíc ľudí a tieto choroby dosiahli 45-percentný podiel na celkovom počte zomretých na Slovensku. Vysoký krvný tlak treba liečiť.

Najvyššia spotreba liekov hradených z verejného zdravotného poistenia bola podľa dát NCZI vlani práve pri liekoch na kardiovaskulárny systém (26,6 mil. balení). Hypertenzia ako jedna z najčastejších chronických chorôb je rizikovým faktorom pre mnohé ďalšie kardiovaskulárne ochorenia, napríklad pre srdcové zlyhávanie, mozgový infarkt, chronickú ischemickú chorobu srdca či infarkt myokardu.

Je preto dôležité ju včas liečiť. Hraničnou hodnotou pre začatie liečby je tlak krvi nameraný v ambulancii lekára 140/90 mmHg a vyšší. Liečba hypertenzie je dlhodobá, väčšinou celoživotná. Ani keď pacient dosiahne úpravu hodnôt krvného tlaku na cieľové hodnoty, neznamená to, že sa má prestať liečiť. Hrozí, že sa krvný tlak vráti na pôvodné hodnoty, prípadne stúpne ešte viac.

Ako si merať tlak?

Jediný spôsob, ako sa dozvedieť, či trpíte hypertenziou, je odmerať si krvný tlak pomocou tlakomera. Aby boli merania čo najpresnejšie, dodržte tieto zásady:

• Aspoň hodinu pred meraním nepite alkohol, čiernu kávu a nefajčite.
• Pred každým meraním treba sedieť aspoň päť minút v pokoji, nerozprávať.
• Celé meranie by malo prebehnúť bez prítomnosti vonkajších rušivých vplyvov.
• Manžeta tlakomeru sa upevní na ruku tak, aby bola niekoľko centimetrov nad lakťom – vo výške srdca. Predlaktie je voľne položené na stole a lakeť mierne zohnutý.
• Počas celého merania ruku nedvíhajte, opierajte dolné končatiny o zem, nestláčajte brucho a nerozprávajte.
• Mali by ste uskutočniť 2 – 3 merania v odstupe 1 až 2 minúty. Zaznamenáva sa hodnota, ktorá je priemerom z posledných dvoch meraní alebo najnižšia nameraná hodnota (zvyčajne je to posledná).

Európska spoločnosť pre hypertenziu odporúča pravidelné meranie krvného tlaku klinicky overenými tlakomermi, ktoré kúpite napríklad v lekárňach. Ich presnosť je vhodné kontrolovať každé 2 roky. Zápästné tlakomery sa neodporúčajú starším ľuďom, pretože pružnosť ciev v zápästí sa s vekom znižuje a meranie je nepresné.