Na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 je 17. júl – Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky pamätným dňom SR. Tohto roku si pripomíname 33. výročie tejto deklarácie, ktorá viedla k vytvoreniu samostatnej Slovenskej republiky.

Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti SR

Deklarácia bola chválená Slovenskou národnou radou uznesením zo 17. júla 1992 číslo 26 v znení:

„My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie. Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta. Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.“

Po prijatí Deklarácie o zvrchovanosti SR v slovenskom parlamente

Slovenská národná rada (SNR) prijala Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992 v čase, keď bola SR ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a  prebiehali rozhovory českej slovenskej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi.

Podľa navrhovateľov k prijatiu deklarácie došlo potom, keď sa už nepredpokladali významnejšie. Dňa 17. júla 1992 na schôdzi SNR, ktorú viedol predseda SNR Ivan Gašparovič, za prijatie deklarácie hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa hlasovania zdržali.

Slovenský premiér Vladimír Mečiar a jeho český náprotivok Václav Klaus sa následne po viacerých rokovaniach napokon v legendárnej brnianskej vile Tugendhat 26. augusta 1992 dohodli na definitívnom rozdelení Česko-Slovenska na dva samostatné štáty bez konania referenda.

V nadväznosti na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR schválili poslanci 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa zmenil názov Slovenská národná rada na Národná rada Slovenskej republiky. Samostatná Slovenská a Česká republika vznikli 1. januára 1993.

Tridsaťtri rokov po …

Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky je uznesenie Slovenskej národnej rady zo 17. Júla 1992, v ktorom poslanci národnej rady aklamatívne požadovali samostatnosť Slovenska. Deklarácia bola súčasťou procesu rozdelenia Česko-Slovenska na dva samostatné štáty, ktorého vyvrcholením bol vznik Slovenskej republiky a Českej republiky 1. januára 1993.

„Je to niečo, čo sa navždy zapíše do novodobých dejín SR, pretože vtedy Slovenská národná rada odhlasovala, že Slováci chcú konečne po tých stovkách rokov žiť sami vo svojom vlastnom štáte. Treba poďakovať všetkým tým, ktorí našli vtedy odvahu a za vyhlásenie zvrchovanosti zahlasovali, pretože nie všetci v Národnej rade boli za to, aby sme ako Slovenská republika vznikli a dnes prežívali toto obdobie,“

hovorí prezident SR Peter Pellegrini.

Peter Pellegrini

Ďalej prezident pokračuje:

„Prežili sme porobu a útlak, že nad nami niekto vládol, ale aj za tých tisíc rokov nás to nikdy nezlomilo, udržali sme si svoj jazyk, svoje tradície a kultúru. Keď sme sa potom rozhodli, že to skúsime sami, tak sme sa veľmi priateľsky a mierumilovne rozlúčili s naším bratským českým národom. Toto rozdelenie dodnes slúži ako príklad celému svetu, že keď sa chce, tak sa dva národy vedia dohodnúť bez toho, aby museli rinčať zbrane, alebo používať akákoľvek sila. Som presvedčený, že tento dátum si treba pripomínať ako jeden z významných dní Slovenskej republiky a konať tak, aby život ľudí na Slovensku napĺňal ideály, s ktorými sme samostatnú Slovenskú republiku zakladali.“

Predseda vlády SR Robert Fico, ktorý v roku 1992 hlasoval v slovenskom parlamente za Deklaráciu zvrchovanosti SR, uvádza:

„Chcem, aby sa Slováci správali ako veľký národ a nie ako nejaká sebabičujúca skupina obyvateľstva. Veľké národy sú aj preto veľké, že sa dokážu vyrovnať so svojou vlastnou minulosťou. Predovšetkým sú hrdé a pyšné na vlastné historické míľniky, ktorými sa približovali ku svojmu sebaurčeniu a ktorými písali svoj vlastný príbeh.“

Robert Fico

Podľa slovenského premiéra suverenita a zvrchovanosť je niečo, čo sa dá získať, ale čo sa dá aj rýchlo stratiť. Treba si ju pestovať, treba si ju vážiť a treba ju polievať ako kvetinu.

„Krajina je tak suverénna a tak zvrchovaná, ako si váži tradície, na ktorých vznikla. Ústava SR hovorí, že si máme vážiť odkaz Veľkej Moravy a cyrilometodské duchovné dedičstvo. Je to naozaj tak? Alebo ustupujeme totálne liberálnym predstavám o spôsobe života v tomto štáte? Krajina je suverénna a sebavedomá podľa toho, ako sa k nej správame,„

pripomína premiér Fico.

Faktom je, že tento pamätný deň si pripomína iba súčasná vládna koalícia na Oslavách zvrchovanosti v kysuckej obci Stará Bystrica, čo sa udialo tento rok v sobotu 12. júla 2025.