V rokoch 2010 – 2020 absolvoval montánny archeológ Jozef Labuda viacero zahraničných služobných ciest do banských regiónov Európy či Ameriky. Dozvedieť sa viac o ťažbe drahých a farebných kovov z obdobia praveku, stredoveku a novoveku v oblastiach Francúzska alebo Talianska, kde sú v súčasnosti už vybudované náučné chodníky budú mať o to ľahšie návštevníci Stredoslovenského múzea na jeho prednáške v Thurzovom dome.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pokračuje s cyklom prednášok Stretnutia s minulosťou aj v mesiaci jún, tentoraz s hosťom, archeológom Jozefom Labudom. V stredu 25. júna o 17:00 hod. v Thurzovom dome prevedie návštevníkov svojou prednáškou po banských regiónoch Francúzska a Talianska.

Archeológ Jozef Labuda

„Do Stredoslovenského múzea prichádzam tentoraz s poznatkami z mojich ciest po banských regiónoch v Európe. Jednou z nich bude oblasť Vogézy, ktorá je situovaná vo východnej časti Francúzska, na rozhraní 3 štátov – Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. Ťažili sa tu drahé a farebné kovy, najmä striebro. Zaujímavým v tejto oblasti bolo skúmanie archeologickej lokality Altenberg. Predmetom výskumu boli obydlia baníkov. V blízkych štôlňach a šachtách sa ťažilo najmä striebro a v 18.storočí kobalt. Z výsledkov archeologických výskumov sídliskových objektov v oblasti Vogéz vyplýva zaujímavý poznatok, neobjavili sa tu klasické hlinené kahance – palčiaky, známe v stredoeurópskom prostredí z 13.-15.storočia, ale svietidlá zo železa,“

hovorí  Jozef Labuda.

Jozef Labuda v teréne

V mestečku Le Thillot dokonca na tejto ceste v roku 2014 obhajoval Jozef Labuda prvenstvo zápisu Banskej Štiavnice v použití čierneho pušného prachu tým, že tento experiment bol vykonaný a písomne zapísaný pred ustanovenou komisiou, parafrázujúc tak uznávané prvenstvá prostredníctvom Guinessovej knihy rekordov.

Podľa francúzskych historikov a autorov štúdie P. Francisa a A. Wébera, uverejnenej v zborníku SBM – Argentifodina 2008 však prvé použitie čierneho pušného prachu na rozpojovanie rúd v baniach sa nepoužilo v Banskej Štiavnici v roku 1627, ale v tomto katastri mesta až v roku 1617, teda o desať rokov skôr.

Jozef Labuda v pracovnom nasadení

„Navštívili sme aj polohu Brandés, ktorá  je jedinečnou lokalitou v nadmorskej výške 1 800 metrov kde je „takmer všetko“, čo archeológ môže odkryť z hľadiska poznania života komunity baníkov  13.-15.storočia: obydlia baníkov, kultové miesta v podobe kostola sv. Mikuláša s cintorínom, areál bane s dôkazom ťažby na stenách, úpravníctva rúd, metalurgie, kováčstva… a nad celým týmto areálom  dominuje malá fortifikačná pevnosť s vejúcou vlajkou komunity obce. Podstatná časť nálezového materiálu z výskumu je vystavená v miestnom múzeu, kde sa nachádza aj početná literatúra od autorky výskumu, ktorá nás sprevádzala. Po preskúmaných oblastiach Francúzska prišli na rad v roku 2017 územia Talianska, ktoré nás prekvapili svojou dostupnosťou aj pre turistov. Viac sa už návštevníci dozvedia na prednáške,“

dodáva archeológ Labuda.

Stretnutia s minulosťou si cez prázdniny dávajú prestávku, no návštevníci sa môžu už 24. septembra v štandardnom čase o 17:00 h tešiť na Alexandru Bitušíkovú, ktorá sa zameria na pohostinské zariadenia a zábavné podniky v medzivojnovej Banskej Bystrici.

Baníctvo

PhDr. Jozef Labuda, CSc.

V roku 1978 absolvent archeológie FFUK v Bratislave, v rokoch 1978 – 2022 zamestnanec SBM v Banskej Štiavnici, riaditeľ tejto inštitúcie v rokoch 1992-1995, 2001-2020. Patrí k priekopníkom samostatného vedného odboru montánnej archeológie na Slovensku, zameraného na poznanie najstarších počiatkov banských regiónov Slovenska, osobitne Banskej Štiavnice.

Jozef Labuda

Je autorom stoviek štúdií, dvoch monografií, troch expozícií SBM. Externe prednášal na UMB v Banskej Bystrici, výsledky výskumov prezentoval na vedeckých podujatiach doma i v zahraničí. Z početne preskúmaných lokalít osobitnú pozornosť venoval zaniknutej baníckej lokalite Glanzenberg v Banskej Štiavnici, ktorú skúmal v rokoch 1981-2022.

Aktuálne /od roku 2023/ je člen Rady múzeí a galérií SR pri MK SR, člen Vedeckej rady Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, externý spolupracovník SBM a AÚ SAV v Nitre pri realizácii archeologických výskumov v MPR Banská Štiavnica a jej okolí.