Hoci dnes čuvača pokladáme za samozrejmú a neodmysliteľnú súčasť slovenského vidieka a našej stáročnej ovčiarskej tradície, málokto vie, že jeho osudy boli v skutočnosti veľmi pohnuté. Pes, ktorého vzhľad a charakter po stáročia formovali drsné prírodné podmienky slovenských hôr a tvrdá ovčiarska práca, sa pred sto rokmi (v 20. rokoch 20. storočia) ocitol na pokraji vyhynutia.

V roku 2025 uplynie 60 rokov od oficiálneho uznania slovenského národného plemena slovenský čuvač medzinárodnou kynologickou federáciou FCI. Pri tejto príležitosti pripravilo Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja zoologicko-etnografickú výstavu s názvom ČUVAČ – Živé dedičstvo predkov, venovanú nášmu najznámejšiemu psiemu plemenu a jeho histórii, ako aj bohatým salašníckym tradíciám. Výstava s týmto neprehliadnuteľným plemenom bude sprístupnená v Tihányiovskom kaštieli od 5. júna do 12. októbra 2025.

„Výstava Stredoslovenského múzea ČUVAČ – Živé dedičstvo predkov, predstaví najznámejšie slovenské národné psie plemeno, jeho telesný štandard, povahu a pracovné schopnosti, ako aj najdôležitejšie historické momenty jeho záchrany, vzkriesenia a neľahkej cesty k jeho medzinárodnému uznaniu kynologickou verejnosťou. Návštevníci sa tiež dozvedia, ako rozoznať čuvača od ostatných podobných plemien i to, ako postupovať pri jeho zodpovednej výchove,“

predstavuje výstavu jej kurátorka Lenka Hrašková.

Veľké biele pastierske psy typu čuvača sa v oblasti Karpát chovajú prinajmenšom niekoľko storočí. V prostredí horských salašov existovala veľmi silná potreba ich chovu ako ochrancov stád pred veľkými šelmami a pomocníkov pri manipulácii s ovcami v náročnom horskom teréne.

Podľa tradície svorku verných čuvačov vlastnil už aj uhorský kráľ Matej Korvín. Geografická a civilizačná izolovanosť horských salašov a prísny výber jedincov vhodných do náročnej pastierskej služby boli zárukou udržania pôvodnej horskej formy karpatských čuvačov v jej najrýdzejšej podobe. Tento spôsob zachovávania určitého štandardu čistého chovu v našich podmienkach úplne postačoval a nikdy v stáročnej histórii nevznikla potreba podchytiť chov akoukoľvek oficiálnou formou s úradnou rodokmeňovou evidenciou.

Rozvojom horského turizmu a kúpeľníctva v 20. storočí enormne vzrástol záujem zahraničných hostí o atraktívne snehobiele šteniatka zo slovenských hôr a čuvače sa začali vo veľkom vyvážať do Nemecka, Maďarska i Poľska. V 20. rokoch poklesli stavy čuvačov až na kritickú úroveň vyhynutia.

Jerry a Kora

Vďaka osobe doktora Antonína Hrůzu, profesora Vysokej školy veterinárneho lekárstva v Brne prišla záchrana tohto druhu v poslednej chvíli. Na liptovských salašoch našiel dve vhodné šteniatka zodpovedajúce plemenu a v roku 1929 ich zapísal do plemennej knihy. Jerry a Kora sa stali zakladateľmi štandardizovaného plemenného chovu čuvačov v Československu. Po rôznych peripetiách bol štandard plemena napokon úspešne prijatý Medzinárodnou kynologickou federáciou v roku 1965.

Antonín Hrůza

Dnes sa to zdá ako dávna história, no bez osobného nasadenia niekoľkých nadšencov by slovenský čuvač už pravdepodobne neexistoval. Jeho pôvodná horská esencia by dnes bola výrazne nariedená vplyvom iných, u nás nepôvodných plemien pastierskych psov, ako sú kaukazský a stredoázijský ovčiak alebo kangal. Čuvač je symbol. Dnes viac ako kedykoľvek je ochrancom toho, čo je naše slovenské – našej vlastnej identity, národného povedomia a potreby hrdosti na kultúrny odkaz predkov, ktorí vo svojom čase vytvorili originálne, dodnes pretrvávajúce hodnoty nášho národa.

Čuvač je živou pripomienkou ich schopností a pracovitosti, ale aj trvalou výčitkou nášmu národu, ako ľahko si kvôli ľahostajnosti k tomu, čo je naše, necháme tieto základné hodnoty vziať a dovolíme, aby si ich privlastnili iné, cudzie národy a vydávali za svoje. Chráňme si čuvača! Kto iný, ak nie my by ho mal chrániť, chovať a opatrovať ako svoj najcennejší národný poklad?

„Iné krajiny majú svojich psov v mimoriadnej úcte, dokonca im budujú obrovské sochy a pamätníky národnej vďačnosti a identity. U nás panuje mylná predstava, že čuvač je od prírody agresívny a nezvládnuteľný pes, ktorý automaticky patrí na reťaz. Veľmi dúfam, že naša výstava svojou troškou prispeje k lepšiemu poznaniu tohto nádherného a povahovo skvelého psa zo slovenských hôr a pomôže návštevníkom lepšie oceniť jeho skutočný charakter a potenciál. Nebojme sa ho obdivovať, a ak na to máme podmienky, nebojme sa ho i chovať! Skúsenosti mnohých majiteľov potvrdzujú, že pri správnej výchove je slovenský čuvač skvelý, pohodový pes do rodiny a kto ho už raz choval, nedá na neho dopustiť a znova si k sebe vyberie čuvača,“

dopĺňa kurátorka výstavy Hrašková.

Tihányiovský kaštieľ

Návštevníci sa tak môžu tešiť na bohaté sprievodné aktivity tematicky súvisiace s chovom čuvača, salašníckym folklórom a etnografiou krojov a zvykoslovia.

V rámci trvania výstavy budú pripravené  zaujímavé besedy, živé ukážky psíkov a hospodárskych zvierat, tvorivé dielne pre deti, ako aj syrárske a píšťalkárske workshopy pre dospelých. Výstava so svojim bohatým programom potrvá až do 12. októbra.