Po vypuknutí celosvetovej pandémie sa Slovensko sústredilo najmä na zvládnutie zdravotníckeho rizika spojeného s ochorením COVID – 19. Vďaka  rýchlym opatreniam vlády Petra Pellegriniho, na ktoré nadviazal aj novovzniknutý kabinet Igora Matoviča, sa Slovensku podarilo v boji proti pandémii získať si povesť jednej z najbezpečnejších krajín na svete.

Ekonomické opatrenia zaostávajú za  zdravotníckymi

Napriek tomu, že sme krízu zvládli výborne po zdravotníckej stránke, vyzerá to, že súčasná vláda na to nedokáže nadviazať najmä v otázkach ekonomiky a v dopadoch na hospodárstvo budeme pravdepodobne na opačnej strane svetového rebríčka.

Nezamestnanosť u nás rastie raketovým tempom a v porovnaní s okolitými krajinami sa ekonomika rúca ako domček z karát. Mnohí ekonómovia tento stav pripisujú pomalej štátnej pomoci, ale najmä takmer žiadnym podporným impulzom ekonomike zo strany štátu.

Zatiaľ čo v iných európskych krajinách smerujú vlády obrovské investície do ekonomík za účelom ich naštartovania, naša vláda prijíma len kozmetické opatrenia, ktorých výsledkom je, že napríklad slovenský priemysel padá najväčšou rýchlosťou z pomedzi všetkých krajín Európskej únie. Nehovoriac o tom, že personálne spory a kauzy s falošnými diplomovkami na istý čas takmer paralyzovali aj legislatívnu aktivitu vlády v parlamente.

Mestá a obce sú na okraji priepasti

Jednou z najviac zasiahnutých oblastí sú rozpočty slovenských miest, obcí a samosprávnych krajov. Samosprávy, ktoré zabezpečujú základný servis pre obyvateľov, sú totiž financované najmä z podielových daní. V prípade prudkého nárastu nezamestnanosti, ktorý má za následok výrazný pokles príjmov z daní fyzických osôb, by systém ich financovania zo strany štátu prakticky skolaboval.

Mesto Banská Bystrica očakáva výpadok na príjmoch vo výške 6 miliónov eur, z toho na podielových daniach cca 3,5 milióna eur. V prípade Banskobystrického samosprávneho kraja je to až 30 miliónov eur.

Česká vláda posiela samosprávam 13 miliárd korún

Aj keď v Českej republike nezamestnanosť rastie iba minimálne a české mestá sú na tom ekonomicky lepšie ako tie slovenské, vláda im aj napriek tomu pomôže výraznou finančnou injekciou. Vláda Českej republiky minulý týždeň rozhodla, že každému mestu a obci pošle 1 250 českých korún (47 euro) na jedného obyvateľa, spolu až 13 miliárd korún. Táto pomoc by mala prostredníctvom investícií miest a obcí do infraštruktúry naštartovať ekonomiku, podporiť miestne firmy a udržať zamestnanosť.

Podľa ministerky financí Vlády Českej republiky Aleny Schillerovej z dôvodu výpadkov daní prišli obce v Českej republike o 4,5 miliardy korún.

„Štátna kompenzácia im má zaistit 12,8 miliardy korún. Krajom by výpadok mal nahradiť štátny príspevok vo výške 12 miliard korún na opravy ciest a ďalší príspevok na sociálne programy,“

vysvetľuje ministerka Schillerová.

Slovenská vláda sa otočila samosprávam chrbtom

Aj napriek podobným očakávaniam, slovenskí primátori, starostovia a župani zostali sklamaní. Minister financií Eduard Heger na stretnutiach konaných pod záštitou Únie miest Slovenska alebo ZMOSu deklaroval, že vláda Igora Matoviča s podobnou pomocou slovenským samosprávam nepočíta. Už dnes sa preto ozývajú hlasy o kolapse niektorých samospráv, časť primátorov a starostov dokonca zvažuje aj organizáciu protestných akcií.

V kontexte ďalších pripravovaných legislatívnych zmien, ktoré majú mať negatívny dopad na samosprávy sa kriticky vyjadril aj primátor Bratislavy Matúš Vallo:

„Samosprávy, mestá a obce musia byť partnerom vlády a vláda musí opatrenia, ktoré sa týkajúcich príjmov, so samosprávami konzultovať. Za pomoc v čase krízy považujeme aj to, že samosprávy budú môcť naďalej poskytovať svojim občanom kvalitné služby, že budú mať prostriedky na obnovu vozidlového parku MHD, na rekonštrukcie škôl, na poskytovanie sociálnej starostlivosti. Verím, že aj k takejto pomoci zo strany vlády príde a že nebudeme svedkami len ďalšieho ukrajovania mestských rozpočtov.“

V Čechách by Banská Bystrica získala milióny

Ak by bola Banská Bystrica mestom v Českej republike, z vládneho krízového balíka by mala nárok na príspevok vo výške cca 3,5 milióna eur, čo by výrazne znížilo dopady na základné služby pre obyvateľov.

Na Slovensku však mestá pomoc od štátu žiadajú márne. Našťastie Banská Bystrica patrí k mestám, ktoré v uplynulom období výrazne znižovali svoje zadlženie a tak je na krízu pripravené lepšie, bez pomoci štátu to však nezvládne žiadne mesto či obec.