Do redakcie sme dostali kontroverzný dokument – pokyny vedenia Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja pre zamestnancov  organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja k prijatým opatreniam v súvislosti  so šírením COVID-19.

Zvláštne pokyny Úradu BBSK

V dokumente, ktorého gestorom je riaditeľ Úradu BBSK Matúš Hollý a schválil ho predseda BBSK Ján Lunter, sa píše, že každému zamestnancovi krajskej organizácie, ktorý vycestuje do zahraničia na dobu dlhšiu ako 48 hodín a potom vstúpi na územie SR, od 26. júna 2020 sa nariaďuje domáca izolácia počas nasledujúcich 5 kalendárnych dní.

Úrad BBSK odporúča štatutárnym zástupcom krajských organizácií na základe informácie na dovolenkovom lístku už pred nástupom zamestnanca na dovolenku resp. pri úkone schvaľovania dovolenky stanoviť tomuto zamestnancovi spôsob trávenia času v domácej karanténe (home office, resp. iný režim podľa určenia štatutára).

Následne, najskôr po piatom dni domácej izolácie, je tento zamestnanec povinný podrobiť sa laboratórnej diagnostike na ochorenie COVID-19 na infektologickej ambulancii v Nemocnici Zvolen, hoci predtým bol v epidemiologicky bezpečnej krajine.

Dotknutý zamestnanec sa musí na tento odber vzoriek vopred objednať predpísaným spôsobom.  Náklady s tým spojené uhradí nemocnici za dohodnuté zvýhodnené ceny BBSK. Pokiaľ zamestnanec nedodrží predpísaný postup, si uhradí náklady na odber vzoriek sám z vlastného vrecka.

Podľa našich informácií ešte 13. júla odišlo z Úradu BBSK vedúcim pracovníkom upresnenie pokynu k financovaniu nákladov na testy COVID-19, z čoho vyplýva, že tento sporný dokument je stále platný.

Rozpor s opatreniami ÚVZ SR

V závere pokynov Úradu BBSK sa píše:

„Naďalej je nutné rešpektovať opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR a Ministerstva zdravotníctva SR.“

Pozreli sme sa teda do aktuálnych opatrení ÚVZ SR (viď Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia k 3.6.2020), v ktorých sa hneď v prvom bode uvádza:

„Všetkým osobám, ktoré od 6. júla 2020 od 7:00 hod. vstúpia na územie Slovenskej  republiky, pričom počas predchádzajúcich 14 dní navštívili krajinu neuvedenú v prílohe č. 1 tohto opatrenia, sa nariaďuje izolácia v domácom prostredí do doby obdržania negatívneho výsledku RT-PCR testu na ochorenie COVID-19.“

V prílohe č. 1. sa nachádza zoznam tzv. bezpečných krajín, ktoré keď navštívi občan SR, po návrate domov nemusí absolvovať domácu izoláciu ani sa podrobiť testom na COVID -19 .

Na druhej strane podľa pokynov Úradu BBSK sa však domáca izolácia nariaďuje zamestnancom po akomkoľvek pobyte v zahraničí dlhšom ako 48 hodín, teda aj keď navštívi bezpečné krajiny zo zoznamu ÚVZ SR. Už na pohľad vidno rozpor medzi BBSK a Úradom verejného zdravotníctva SR.

Dvaja právnici nezávisle na sebe nám potvrdili, že nižšia právna norma nemôže zužovať práva občanov stanovené vyššou právnou normou. V našom prípade teda nemôže kraj obmedzovať občanov – svojich zamestnancov po návrate zo zahraničného pobytu v bezpečných krajinách, keď to vo svojich opatreniach záväzných pre celé Slovensko nestanovuje ÚVZ SR.

Informovali sme sa aj na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici, kde konštatovali nesúlad pokynov Úradu BBSK s opatreniami ÚVZ SR. Preto sme položili túto otázku aj vedeniu kraja.

Musia zamestnanci dodržiavať neoprávnené pokyny zamestnávateľa?

Je symptomatické, že voči tomuto zjavne neoprávnenému pokynu sa zatiaľ nikto z dotknutých vedúcich pracovníkov či zamestnancov nepostavil. Zdá sa, že radšej bez reptani prijmú nariadenia svojich šéfov aj napriek tomu, že zasahujú do ich občianskych práv v rozpore so všeobecnými zákonnými normami. Pritom pre predstaviteľov  štátnej správy a samosprávy platí, že môžu konať len v rámci zákona.

Možno je to strach z toho, aby sa pre prípadný nesúhlas s pokynmi svojich nadriadených náhodou nedostali do ich nemilosti a neriskovali tak prípadnú stratu zamestnania. Nájdu sa dokonca i takí, čo si myslia, že ide o zvýšenú starostlivosť zamestnávateľa o zdravie svojich zamestnancov.

V každom prípade podobný postup voči svojim zamestnancom, aký zvolilo vedenie BBSK, môže podľa  nami oslovených právnikov neprimerane narúšať súkromie človeka a šikanovať ho. V konečnom dôsledku to okliešťuje jeho občianske práva dané Ústavou SR, v čase epidemiologického ohrozenia dočasne obmedzené opatreniami Hlavného hygienika SR.

Kompetentným na vyvodzovanie opatrení v čase koronakrízy je pri zahraničných cestách do rizikových krajín je  Úrad verejného zdravotníctva so svojimi regionálnymi zložkami, pretože odtiaľ pochádzajú  všeobecne platné epidemiologické opatrenia proti šíreniu koronovírusu v našom štáte a tieto úrady aj dohliadajú na ich dodržiavanie pod hrozbou sankcií. Túto kompetenciu celkom určite nemá Úrad BBSK, hoci jeho vedenie sa tak tvári…

Pre zaujímavosť uvádzame Prílohu č. 1 všeobecne platného Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia, čím sa má riadiť aj Úrad BBSK. Je to zoznam krajín, odkiaľ sa občania SR vracajú bez nutnosti domácej izolácie či testovania :

Austrálske spoločenstvo, Belgické kráľovstvo, Cyperská republika, Česká republika, Čínska ľudová republika, Dánske kráľovstvo, Estónska republika, Faerské ostrovy (samosprávne územie Dánskeho kráľovstva), Fínska republika, Francúzska republika, Grécka republika, Chorvátska republika, Holandsko, Írska republika, Island, Japonsko, Kórejská republika, Lichtenštajnské kniežatstvo, Litovská republika, Lotyšská republika, Maďarsko, Maltská republika, Monako, Nemecká spolková republika, Nórske kráľovstvo, Nový Zéland, Poľská republika, Rakúska republika, Slovinská republika, Španielske kráľovstvo, Švajčiarska konfederácia, Talianska republika  a od 20. júla aj Veľká Británia.

Stanovisko Úradu BBSK

Pokyn č. 10/2020/UKRBBSK vydal BBSK v snahe zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci tak, ako to zamestnancom zaručuje Ústava SR i ďalšie právne normy a všeobecne záväzné právne predpisy SR.

Nakoľko je hrozba šírenia ochorenia COVID-19 stále aktuálna a situácia s krajinami označovanými ako „bezpečné“ sa mení v dôsledku celosvetového vývoja v krátkych intervaloch, a to prevažne na základe subjektívnych hodnotiacich kritérií jednotlivých krajín, ktoré nie vždy hodnotia vzájomnú situáciu rovnako, rozhodli sme sa aj po konzultácii s odborníkmi v oblasti medicíny a verejného zdravia pristúpiť z preventívnych dôvodov k zabezpečeniu bezplatného testovania pre zamestnancov, ktorí počas svojej dovolenky strávili v zahraničí viac ako 48 hodín.

Takýto postup súčasne platná legislatíva SR zamestnávateľovi umožňuje, nakoľko pokiaľ by sme hovorili o preukazovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, zamestnávateľ môže v prípade pochybností o zdravotnej spôsobilosti a v rámci zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia ostatných zamestnancov na pracovisku, požadovať od zamestnanca preukázanie takejto spôsobilosti potvrdením od lekára. Náklady spojené s takýmto úkonom samozrejme znáša zamestnávateľ.

V kontexte predmetného interného normatívneho aktu sa BBSK rozhodol požiadať zamestnancov o predloženie negatívneho výsledku PCR testu, na základe ktorého dotknutý zamestnanec bude deklarovať svoju spôsobilosti na výkon práce bez potencionálneho ohrozenia ostatných zamestnancov či klientov na pracovisku.

PCR test je možné realizovať najskôr na 5. deň od návratu a to pre čo najvalidnejší výsledok testu. Rovnako, podľa aktuálne platných ustanovení zákonníka práce môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi prácu v režime home office, pokiaľ ju má interne upravenú, čo v prípade BBSK aj je. V kontexte vyššie uvedeného je preto logické, že ako zamestnávateľ uplatňuje BBSK počas piatich dní po návrate zamestnanca z dovolenky až po obdržanie negatívneho výsledku testu režim home office. V prípade ak na strane zamestnanca režim home office pre výkon jeho činnosti nie je možné zabezpečiť, jedná sa o prekážku na strane zamestnávateľa.

Zamestnanci takýto prístup zo strany BBSK uvítali – nielen tí, ktorí sa zo zahraničia vracajú a budú mať istotu, že si so sebou nový koronavírus nepriviezli, ale aj zvyšní v pracovnom kolektíve, ktorí sa tak nemusia cítiť ohrození. BBSK pristupuje k téme COVID-19 od začiatku koronakrízy mimoriadne zodpovedne a prevenciu považujeme za kľúčovú aj v tomto prípade.

V žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť s interpretáciou v zmysle snahy vstupovať týmto spôsobom zamestnancom do súkromia – jedná sa o ústretový krok smerom k zabezpečeniu bezpečného pracovného prostredia pre nich samotných ako aj ostatných zamestnancov. V konečnom dôsledku BBSK sa týmto spôsobom stará aj o zdravotne bezpečné prostredie priestorov úradu ako aj ostatných pracovísk, kde sa v potrebnej miere pohybuje aj verejnosť.