FOTO: Pieta na pamiatku prvých zavraždených v Kremničke 5.novembra 1944

SPRÁVY
2 /

Presne v deň 71.výročia prvých 108 zavraždených obetí fašistických represálií dovezených z banskobystrickej väznice sa pri pomníku v Kremničke konala pietna spomienka občanov. Jej organizátormi bola Občianska rada v Kremničke v spolupráci s Evanjelickým zborom v Radvani.

Dôstojná spomienka na nevinné obete vojny

Poslanec a predseda OR v Kremničke Milan Smädo o tejto akcii pre náš portál uviedol:

„Občianska rada sa rozhodla usporiadať nultý ročník pietnej spomienky na prvé vraždy v Kremničke. Naše ženy predtým upratali okolie pomníka, rozposlali sme pozvánky. V pamätný deň 5.novembra po 71 rokoch sme zorganizovali spolu s Radvanským evanjelickým zborom túto akciu, ktorá by sa mala stať tradíciou. Som rád, že spolu so staršími spoluobčanmi prišli aj mladí ľudia, ktorí by si to mali zapamätať.“

Účastníci pietnej spomienky položili k pomníku zavraždeným kvety a zapálili kahance. Historik a banskobystrický poslanec Marcel Pecník priblížil prítomným  tragické udalosti v Kremničke koncom roka 1944 a na záver povedal:

Pripomínajme si  neustále a myslime na tých, ktorí zomreli, aby sme my mohli žiť. nech navždy trvá spomienka na týchto vojakov človečenstva a hrdinov ľudskosti.  Žiaľ ani dnes, 71 rokov od strašnej tragédie nie je svet miestom mieru, pokoja, tolerancie a spolupatričnosti. Klamstvo neprestajne útočí na pravdu a núti nás byť spokojnými aj s polopravdami. Tradície, poctivosť, nezištnosť a úprimnosť sa spomedzi nás vytrácajú čoraz viac a väčšmi. Iba ten, kto nesleduje, čo sa vo svete i medzi nami deje, nemá dôvod na obavy. Preto sa mi dnes z tohto miesta  žiada pietne ticho ale obsahom nástojčivo zvolať: 747 krát NIE vojne, 747 krát NIE bezpráviu, 747 krát NIE násiliu a 747 krát NIE porušovaniu ľudských práv.”

Ďalší poslanec Igor Kašper odovzdal radvanskému duchovnému monografiu Kremnička – miesto života a pamäti autorov Marcela Pecníka, Vladimíry Luptákovej a kol. :

„Chcel som sa tak poďakovať tunajšiemu Evanjelickému zboru, že sa pridal k organizátorom tejto pietnej spomienky – Občianskej rade v Kremničke a pánu farárovi za jeho silné slová na tomto pamätnom mieste. Bolo to veľmi dôstojná spomienka na obete fašistických represálií po potlačení SNP.“

Pobožnosť na pietnom mieste

Pán farár Michal Zajden zhrnul pamiatku zavraždených v Kremničke do niekoľkých myšlienok:

„Vraždy sa stali na území cirkevného zboru, čo znamená, že kresťania tu na jednej strane cítia pietu, ale na druhej strane zdesenie nad tým, čo sa tu stalo. Komu toto miesto nič nehovorí, je to dôkaz jeho úplného duchovného vyprázdnenia. Platí, že národ, ktorý sa nepoučí zo svojej histórie, je odsúdený k tomu, aby ju zopakoval.

Evanjelici podľa neho nemôžu zakrývať temné stránky našich dejín. Napriek tomu, že medzi 747 zavraždenými neboli všetci dokonalí, ani medzi vrahmi neboli všetci brutálni zabijaci, ale niesli plnú zodpovednosť za svoje beštiálne činy.

Ležia tu obete vojny, neľudského režimu hlásajúceho nadradenosť jednej rasy a národa nad inými. Toto pamätné miesto zostane mementom pre všetkých. Aby sme vždy odporovali zlu aj za najvyššiu cenu a nenačúvali rečiam, akí sme výnimoční  a jedineční oproti ostatným ľuďom, lebo to je cesta do pekla. Pietne zhromaždenie ukončila pieseň Kto za pravdu horí.

História pomníka zavraždeným v Kremničke

Nemeckí vojaci a pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy po potlačení SNP  prenasledovali, zatýkali a popravovali. Dni, týždne, mesiace horúčkovito likvidovali všetkých nepohodlných. Svedkami zverstiev sa stali Nemecká, Kalište, Ostrý Grúň a mnohé ďalšie slovenské obce.

Pamätníkom tohto krutého obdobia je aj obec Kremnička. V jej tesnej blízkosti sa v čase SNP nachádzali protitankové zákopy, ktoré v nasledujúcich mesiacoch slúžili fašistom ako miesto hromadných popráv. Prvá sa uskutočnila 5. novembra ráno, keď bolo zavraždených 108 ľudí, privezených z banskobystrickej väznice. Postupne sa konalo ďalších šesť brutálnych popráv, posledná 19. februára 1945.

Celkom bolo v Kremničke zavraždených 747 osôb. Medzi obeťami boli zajatí povstaleckí vojaci, partizáni, ilegálni pracovníci, príslušníci americkej a britskej misie, nachádzali sa medzi nimi aj Bulhari, Francúzi, Česi, Chorváti, Maďari, Poliaci, Rumuni, Rusi, Srbi, Ukrajinci a ďalší. Svoj hrob tu našlo viac ako 450 rasovo prenasledovaných občanov židovského pôvodu a 53 Rómov, matiek i detí. Kremnička sa tak stala najväčším masovým hrobom na Slovensku.

Na pamiatku všetkých obetí tohto beštiálneho činu bol v roku 1949 na tomto mieste odhalený pomník podľa návrhu Dušana Jurkoviča, ktorý spolu s veršami Andreja Plávku pripomína nám súčasníkom: „Tu mĺkvo strážime rok slávny meruštvrtý, odkazom dýchame krvavou touto pôdou. Nech skúva dejiny výkričník našej smrti, bolestne slávna je púť naša za slobodou.“

V kamennej ohrade stojí pyramidálny pylón s trojicou spätých krížov. Pamätník je zavŕšením majstrovskej série Jurkovičových stavieb a nadväzuje na motívy, ktoré použil v Haliči na cintorínoch z prvej svetovej vojny. Umiestnenie na úpätí svahu a práca s proporciami sa vyznačujú kultivovanou a nenápadnou dokonalosťou. V roku 1995 pribudol k nemu osobitný pomník židovským obetiam MENORA, ktorého autorom je Ing. arch. Juraj Fatran z Izraela.

Autor: (tom), Foto: Mirka Chabadová