Rodiny Nábělkovcov a Veselovcov sa výrazne angažovali počas 2. svetovej vojny v súvislosti so Slovenským národným povstaním. Jeho 78.výročie si teraz pripomíname, ale originálne dokumenty z tej doby, ktoré ako oko v hlave stráži známy psychiater Ludvík Nábělek, skrývajú viacero nevypovedaných tajomstiev.
O zatiaľ nie veľmi známom pozadí vzniku SNP, jeho priebehu i povojnovom vývoji v Česko – Slovensku, vrátane nedôstojných oficiálnych osláv tejto najvýznamnejšej dejinnej udalosti slovenského národa, ktoré sa odohrávajú v banskobystrickom srdci Povstania pod vládnou taktovkou bez účasti verejnosti, sme sa otvorene porozprávali s Ludvíkom Nábělkom.
Ludvík Nábělek
Motto: „Zradcovská vláda povolala maďarské a nemecké vojsko, aby potrestalo slovenský národ preto, že slovenskí vojaci odmietajú bojovať proti bratskému ruskému národu a ostatným spojeneckým národom.“
Z Proklamácie k slovenským vojakom, Slobodný slovenský vysielač, 30. 8. 1944, 11:05 hod.
Rodina Nábělkovcov a Veselovcov sa významným spôsobom angažovala v prípravách i počas priebehu Slovenského národného povstania. Akú úlohu zohrali v SNP vaši príbuzní?
Hneď na začiatku musím predostrieť, že priblížiť všetko, čo moji blízki v súvislosti s Povstaním vykonali, by si vyžiadalo niekoľkostostránkovú knihu. Takže naozaj len v skratke pár slov o, myslím si, rozhodujúcich hodinách, keď o tom, či Povstanie vôbec vypukne a v akej to bude podobe, rozhodovala osobná odvaha a nasadenie niekoľkých mužov, ktorí boli v pravom čase na pravom mieste. Právom v tejto súvislosti hovoríme o mužoch prvých hodín Povstania.
Zľava Ludvík Nábělek, Milan Vesel a Mirko Vesel
Som hrdý na to, že medzi siedmimi ocenenými počas slávnostného večera pri príležitosti osláv 75. výročia SNP, ktorý sa konal pod záštitou predsedu vlády Petra Pellegriniho a ministerky kultúry Ľubice Laššákovej dňa 28. 8. 2019 v Štátnej opere, boli štyria členovia rodiny – bratia mojej starkej generáli Mirko, Milan a Miloš Veselovci a môj starý otec Ludvík Nábělek (ďalšími boli Vavro Šrobár, Miloš Marko a Ladislav Sára).
Rovnako traja z piatich signatárov Proklamácie k slovenským vojakom a Proklamácie k slovenskému národu, ktorými bolo dňa 30. 8. 1944 vyhlásené Povstanie v Slobodnom slovenskom vysielači, boli „z rodiny“ (popri Vavrovi Šrobárovi a Milošovi Markovi bratia Mirko a Milan Veselovci a Ludvík Nábělek). S určitou nadsázkou tak možno povedať, že nebyť Nábělkovcov a (najmä) Veselovcov, nebolo by Povstania − rozhodne nie v tej veľkolepej podobe a rozsahu, akým ohromilo svet.
Čo sa udialo v Banskej Bystrici a na Donovaloch v noci z 29. augusta na 30. augusta 1944?
Pripomína to filmový triler − s tým rozdielom, že všetky popísané situácie, ku ktorým došlo počas tejto noci, sa reálne odohrali.
Už 28. augusta 1944 vykonal najmladší z bratov Veselovcov Miloš protifašistický prevrat v Ružomberku (známy je v tejto súvislosti telefonický rozhovor, v ktorom ubezpečuje znepokojeného ministra vnútra Macha o tom, že „situáciu v meste má plne pod kontrolou“).
Na druhý deň avizuje Miloš svojim bratom Mirkovi a Milanovi do Trenčína, že situácia dospela do bodu, keď „treba konať“. Mirko a Milan spolu s pplk. Markom, ktorý poskytol svoj osobný automobil, sa rozhodli, že ihneď odídu do Banskej Bystrice. Tu treba podotknúť, že Mirko Vesel, ktorý ako prvý zo slovenských dôstojníkov začal pripravovať odboj v armáde (pôvodné vojenské ústredie Vesel, Ferjenčík, Kišš-Kalina a Golian) a ktorý bol v dôsledku politických intríg z konečnej fázy príprav vyšachovaný, neveľmi veril, že Golian dokáže byť v rozhodujúcich chvíľach dostatočne rozhodný.
Donovaly august 1944
Chcel preto byť nablízku a zasiahnuť, ak by bolo treba. Tušenie ho neklamalo. Cestou si počas zastávky u kpt. Weinholda v Zemianskych Kostoľanoch vypočuli prejav ministra obrany Čatloša, v ktorom informoval verejnosť o príchode nemeckých okupačných jednotiek na Slovensko a žiadal o ich priateľské prijatie − „privítame ich, nie však muzikou, ale paľbou“, reagoval údajne Mirko.
Po príchode do Bystrice v neskorých večerných hodinách Veselovci s Markom s hrôzou zistili, že budova Veliteľstva pozemného vojska, ktorá mala byť mozgovým centrom Povstania, je plne v rukách prorežimných dôstojníkov Kanáka a Zverina. A Golian, ktorý už mal riadiť priebeh odboja, je paralyzovaný vo svojom byte. Vo vypätej situácii si Mirko uvedomil, že ak sa nepodarí okamžite vydať rozkazy o obrane územia Slovenska voči nastupujúcej nemeckej armáde, slovenské jednotky budú odzbrojené a celý plán Povstania, ktorý pokladal za svoje dieťa, sa rozsype ako hrad z piesku.
Ján Golian
So skupinou v okolí pozbieraných ochotných vojakov zaútočil na budovu veliteľstva. Útočiacim vojakom sa v krátkom čase podarilo zlomiť odpor Kanáka a Zverina . Následne Mirko vyzval Goliana, ktorému sa dobytím veliteľstva rozviazali ruky, aby sa ujal svojej funkcie veliteľa povstaleckej armády.
V rozhovore s Golianom vyšlo najavo, že nie je pripravené rozhlasové štúdio, ani žiadne oficiálne vyhlásenia, ktoré by eliminovali dosah Čatlošovho prejavu a informovali slovenské ozbrojené zložky i verejnosť o začatí odporu voči okupantom. Dohodli sa, že zatiaľ čo Golian technicky zabezpečí možnosť odpojenia sa od oficiálneho bratislavského vysielania, Mirko sa pokúsi pripraviť príslušné texty.
Mirko Vesel
Vedel o tom, že v drevenici doktora Nábělka na Donovaloch sa pred políciou ukrýva Vavro Šrobár, jediný z politických predstaviteľov protifašistického odboja, ktorý bol v tom čase nablízku. A tak sa automobil pplk. Marka so svojou posádkou opäť vydal na cestu. Šrobár súhlasil so svojou účasťou na príprave vyhlásení zásadnej dôležitosti, a tak 30. augusta v skorých ranných hodinách uzreli svetlo sveta Proklamácia k slovenským vojakom a Proklamácia k slovenskému národu. (S hrdosťou uvádzam, že originály oboch vyhlásení − písané rukou Vavra Šrobára a môjho starého otca − opatrujem v našom rodinnom archíve).
Dňa 30. augusta 1944 o 11:00 hod. sa ústami profesora Ladislava Sáru prvýkrát ozval do éteru Slobodný slovenský vysielač. Následne Mirko Vesel prečítal proklamáciu k vojakom a Ing. Jozef Styk proklamáciu k národu, čím bolo aj oficiálne vyhlásené jedno z najväčších ozbrojených protifašistických vystúpení druhej svetovej vojny známe ako Slovenské národné povstanie.
Originálne dokumenty z Povstania v archíve Ludvíka Nábělka
Po oslobodení a najmä po februári 1948 došlo k prenasledovaniu mnohých účastníkov protifašistického odboja. Ako sa to dotklo členov vašej rodiny?
Veľa sa už popísalo o tom, čo by bolo so Slovenskom nebyť Povstania. Rád by som − popri všeobecne protifašistickom a demokratickom odkaze najväčšieho vzopätia slovenského národa v jeho histórii − upozornil aj na jeho ďalšiu dimenziu. Slovenské národné povstanie totiž predstavovalo aj pokus o novú formuláciu myšlienky samostatnosti Slovenska − nie už ako bábkovej vazalskej vojnovej Slovenskej republiky, ale ako v tom čase jedinej možnej povojnovej alternatívy, emancipácie Slovenska v rámci Česko-Slovenska.
Takže už v narušení koncepcie čechoslovakizmu, ktorej škodlivosť nebola českou stranou asi nikdy úplne pochopená, možno hľadať prvé korene povojnovej nevraživosti voči hlavným aktérom Povstania. (Je zdokumentovaný prejav nevôle prezidenta Beneša počas prijatia delegácie Slovenskej národnej rady v októbri 1944 v Londýne − veľmi sa mu nepáčilo, že Mirko Vesel prišiel v uniforme dôstojníka slovenskej armády.)
Sprava Ludvík Nábělek s hrdinom Sovietskeho zväzu A.S. Jegorovom
No a zmena režimu vo februári 1948 priniesla ďalšie pritvrdenie − najmä voči príslušníkom tzv. nekomunistického odboja, ktorí novým mocipánom už vôbec nehrali do karát. Represie sa v rôznych podobách dotkli aj spomínaných členov mojej rodiny.
Od zbavenia vojenskej hodnosti s ponechaním možnosti vykonávať lekárske povolanie (Nábělek), cez vyhodenie z armády a následne zo zamestnania s následným živorením na okraji spoločnosti (Miloš Vesel), dlhoročný trest odňatia slobody na základe vykonštruovaného procesu (Milan Vesel − s dojatím som čítal jeho osobný spis v archíve väznice Leopoldov) až po záchranu holého života emigráciou do Nemecka, kde paradoxne v krajine nepriateľa dožil v skromných podmienkach svoje roky (Mirko Vesel).
Hrob Veselovcov v Banskej Bystrici
Myslíte si, že boli spoločnosťou po novembri 89 správne docenení?
Do istej miery. V podstate už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia boli čiastočne rehabilitovaní, Milošovi a Milanovi boli vrátené vojenské hodnosti (ale náš deduško do konca života figuroval ako vojak v zálohe). Po roku 1989 prišli ďalšie ocenenia − čestné občianstvo mesta Banská Bystrica Mirkovi Veselovi , povýšenie do generálskych hodností in memoriam Milošovi i Milanovi Veselovi (výsledkom je zrejme svetový unikát − traja bratia vojaci generáli), cena primátora mesta Banská Bystrica MUDr. Ludvíkovi Nábělkovi, vyznamenania Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov…
Zľava Ludvík Nábělek a primátor Ján Nosko s Cenou mesta
Všeobecne sa akceptuje úloha bratov Veselovcov v príprave i realizácii Povstania − napokon, udalosti sú tak zdokumentované, že logika nepustí. Na druhej strane treba konštatovať, že najmä Mirko Vesel doteraz neobsadil to vrcholové miesto v panteóne povstaleckých hrdinov, ktoré by mu právom prináležalo. Vôbec mám dojem, že okolo mnohých vecí historici stále obchádzajú ako okolo horúcej kaše − pritom časový odstup od Povstania by už mal umožňovať otvorený, komplexný a integrálny pohľad na udalosti spred 78 rokov, bez resentimentov či ohľadov na zažité legendy.
Doterajším vrcholom spoločenského uznania bol zrejme už spomínaný slávnostný večer 28. augusta 2019, keď boli všetci spomínaní muži prvých hodín Povstania ocenení pamätnými medailami ministerky kultúry Slovenskej republiky, ktoré prevzali ich príbuzní priamo z rúk Ľubice Laššákovej.
Banská Bystrica ako srdce Povstania je miestom každoročných osláv SNP. Vlani prvýkrát (vraj kvôli covidu) bola oficiálna časť osláv s pietnym kladením vencov a prejavmi hostí bez prítomnosti verejnosti a to isté sa zopakuje i tohto roku (vraj kvôli vojne na Ukrajine). Verejnosť bude môcť prísť do areálu Pamätníka SNP až popoludní na kultúrny a sprievodný program. Prídete na oficiálnu časť osláv?
Prvýkrát za uplynulé roky či desaťročia sa oficiálnej časti osláv nezúčastním, hoci ako poslanec mestského zastupiteľstva a člen Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov by som sa tam mohol dostať. Nechcem ani v náznaku legitimizovať zvrátenú logistiku tohtoročných osláv (ozaj, koho sa tak boja?) ani škandalózne „premiestnenie“ jednej z najvýznamnejších slovenských kultúrnych inštitúcií − Múzea Slovenského národného povstania − z gescie ministerstva kultúry pod „feldvéblov“ ministerstva obrany, ku ktorému došlo napriek protestom slovenskej kultúrnej obce, Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov i osobne jedného z posledných žijúcich priamych účastníkov Povstania Vladimíra Strmeňa (bližšie v blogu https://www.bystricoviny.sk/blog/ludvik-nabelek-politici-prichadzaju-a-odchadzaju-odkaz-povstania-je-vecny/ z 30. augusta 2021).
K tomu, aby som si pripomenul hrdinov a poklonil sa ich pamiatke, nepotrebujem asistenciu vojenskej polície ani zabarikádované mesto. Plánujem sa preto zúčastniť menej okázalej, ale o to úprimnejšej oslavy, ktorú v predvečer pre verejnosť zakázaných osláv organizuje Oblastná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Banská Bystrica stred (pietna spomienka sa bude konať v nedeľu 28. augusta o 17:00 hodine pod sochou Partizána pri malej stanici − vítaní sú všetci ľudia dobrej vôle).
A kvety plánujem položiť okrem hrobu Veselovcov na evanjelickom cintoríne a hrobu MUDr. Nábělka na katolíckom cintoríne aj k pamätníku SNP − keď už bude voľno (v zmysle nie nevoľno), pôjdem položiť veniec spolu s vedením a spolukandidátmi za poslancov strany HLAS – sociálna demokracia, za ktorú budem ako nestraník kandidovať v najbližších komunálnych voľbách.
Urobím všetko pre to, aby sa neslobodné oslavy najvýznamnejšej udalosti slovenských dejín už nikdy nezopakovali a v budúcich rokoch sa opäť budeme pri nich stretávať ako plnohodnotní občania. Dnes sa mi chce len skríknuť spolu s Hviezdoslavom: „Preč od nej, nevedomci, preč!“ (napríklad od povstaleckej histórie, ktorej, obávam sa, hrozia až hrozné deformácie − napríklad zákaz spomínať rozhodujúcu úlohu Červenej armády pri víťazstve nad fašizmom).
Ludvík Nábělek v strede s členmi SZPB
Čo by ste odkázali najmä mladej generácii pri príležitosti osláv 78. výročia SNP?
Treba si držať kritické myslenie a neprijímať všetko, čo nám neslobodné mainstreamové médiá vtĺkajú do hlavy. Kto skutočne chce, má dosť možností dostať sa k zdrojom nezávislých informácií, na základe ktorých si človek dokáže vytvoriť svoj vlastný názor. Lebo len vtedy bude, a to za akéhokoľvek režimu, skutočne slobodný. A to je (medzi iným) práve ten večný odkaz bojovníkov Povstania, ktorý som spomínal vo svojom vlaňajšom blogu.
Dovetok
Povstaleckú históriu Veselovcov a Nábělkovcov som sa v uplynulých rokoch usiloval na širšom priestore priblížiť a zachovať v niekoľkých sériách článkov v Bystrickom Permone.
Využil som pritom viac-menej nedostupnú publikáciu memoárov Mirka Vesela Vojenská príprava a vyhlásenie Povstania, ktorú sme r. 1994 v náklade 10 číslovaných výtlačkov vydali vo vydavateľstve Slovak Academic Press (ISBN80-85665-39-5), spomienky a dokumenty z rodinného archívu.
Ludvík Nábělek s rodinnými dokumentami o SNP
MIRKO VESEL A JEHO DOKUMENT
https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2015/08/BP2014-04.pdf
Z RUKOPISU MIRKA VESELA
https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2015/08/BP2015-04-1.pdf
https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2015/08/BP2015-02.pdf
https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2015/08/BP2015-03.pdf
https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2015/08/BP2015-04-1.pdf
https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2015/08/bp_2016_-_01.pdf
https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2015/08/bp_2016_-_02.pdf
https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2015/08/bp_2016_-_04.pdf
MIRKO, MILAN A MILOŠ VESELOVCI OSTALI AJ V NAJŤAŽŠÍCH CHVÍĽACH VERNÍ SVOJMU NÁRODU
https://cdn.website-editor.net/5309a93148824f63bd0f0beff9ddb045/files/uploaded/BP2017-02.pdf
MILOŠ
https://cdn.website-editor.net/5309a93148824f63bd0f0beff9ddb045/files/uploaded/BP2017-03.pdf
MILAN
https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2018/10/bp_2018_-_01.pdf
MUDR. LUDVÍK NÁBĚLEK – ZO ZÁŽITKOV 21-ROČNÉHO DOBROVOĽNÍKA
https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2018/10/bp_2018_-_02.pdf
https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2019/05/BP-2018-03.pdf
https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2019/05/BP-2018-04.pdf
https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2019/07/BP-2019-02.pdf
https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2019/09/BP-2019-03-zmenseny.pdf
Publikovaná bola aj prednáška, ktorú som mal pri príležitosti 70. výročia SNP
Nábělkovci a Veselovci v Slovenskom národnom povstaní
O viacerých spomínaných udalostiach a osobnostiach sa písalo v Bystricovinách:
JUDr. Ján Vesel – slovenský národovec
https://www.bystricoviny.sk/historia-2/ludvik-nabelek-judr-jan-vesel-slovensky-narodovec/
MUDr. Ludvík Nábělek – Cena primátora mesta Banská Bystrica za rok 2018 in memoriam
Pamätná tabuľa na Hornej 21 pripomína začiatok SNP a vysielania Slobodného slovenského vysielača
Protifašistickí bojovníci pri soche Partizána a vyznamenanie Ludvíka Nábělka
Ďakujeme za rozhovor.
Zdroj: (tom) a Ludvík Nábělek archív a redakčné, Foto: archív a redakčné
Bystricoviny TV
