Pri správe mesta sa každý deň snažíme počúvať podnety obyvateľov, hľadať rozumné riešenia a hospodárne rozdeliť spoločný rozpočet. Zároveň však často vidíme, že každý rok akoby sme len chytali mačku za chvost. Niečo opravíme alebo zlepšíme, no na ďalšom mieste sa objaví nový problém. V doprave to platí o to viac.

Roky prijímame opatrenia, aby bola doprava v našom meste plynulejšia a bezpečnejšia, aby mali vodiči aj ostatní účastníci cestnej premávky dostatok priestoru a aby sa dalo riadne zaparkovať. Napriek tomu sa mnohým zdá (veľakrát aj mne ako predsedovi dopravnej komisie), že je toho stále málo. Čo nám ale uniká?

Stačí sa pozrieť na hlavný ťah popri Hrone, od kruhového objazdu pri Europa Shopping Centre až po Námestie slobody. V pracovné dni okolo pol štvrtej popoludní sa tu premávka pravidelne tak zahustí, až je úplne paralyzovaná. Radvaň na úseku pri bývalom Tuzexe tiež dobre pozná, aké náročné vie byť prejsť v smere do mesta a na Fončordu v čase dopravnej špičky.

Inteligentné semafory dokážu síce prispôsobovať signály intenzite premávky a koordinovať tak aj zelenú vlnu po celom nábreží. Ich možnosti však majú hranice. Keď je na cestách viac áut, než dokážu zvládnuť križovatky a nadväzujúce úseky, semafory už nemajú priestor, v ktorom by mohli dopravu ďalej zrýchliť. Samotné riadenie svetiel nevyrieši tlak, ktorý na cesty vytvára aktuálne množstvo vozidiel.

Aj v doprave platí, že všetkého veľa škodí. Priveľa áut prináša zápchy a hluk. Priveľa asfaltu a parkovacích plôch v porovnaní so zeleňou uberá priestor stromom, tieňu aj miestam na oddych. Ak budeme rozširovať cesty a parkoviská bez zohľadnenia ďalších potrieb, narušíme rovnováhu medzi dopravou, prírodou a bezpečným pohybom ľudí.

Potrebujeme služby, ktoré sa navzájom dopĺňajú: dostupnú MHD, bezpečný priestor pre peších a cyklistov, primerané možnosti parkovania a dostatok zelene i miest na oddych. Mesto má zostať dobre dostupné a zároveň príjemné na každodenný život.

Je to trochu ako veriť, že obchod s alkoholom zníži počet závislých, ak zmení len výklad (úprava dopravného značenia) alebo začne nalievať do menších štamperlíkov (zjednosmernenie ciest, úprava možností parkovania). Zdravšie ovocné šťavy môžu byť v ponuke, no samy osebe nič nezmenia, ak si ich nikto nevyberie (MHD). Zmena si vyžaduje úsilie na oboch stranách: mesto musí ponúknuť dobrú službu a ľudia musia byť pripravení dať jej šancu.

Týka sa to MHD, parkovania, ciest, chodníkov, ale aj športovísk, plavárne a oddychových zón. Pri každej službe sa pýtame, ako ju zlepšiť a ako na ňu nájsť peniaze pre jej ďalší rozvoj. Zároveň však záleží aj na tom, či ju obyvatelia využívajú. Inak sa stále vraciame k otázke, čo bolo skôr: sliepka alebo vajce?

Ukážkovým príkladom je MHD. Pýtame sa, prečo je cestujúcich málo. Na uliciach pritom vidíme plné cesty áut. Podľa údajov, ktoré máme k dispozícii, je až v 82 % áut iba jedna osoba. Viac ako dvaja ľudia sedia len v niečo vyše 7 % áut. Tieto čísla nás nútia zamyslieť sa, či v meste skutočne využívame všetky možnosti dopravy a mobility. Aj keby sme zdvojnásobili počet liniek a spojov, tak bude stále časť obyvateľov, ktorí jednoducho sadnú do svojho auta a budú túto službu ignorovať.

Som však toho názoru, že bystrická MHD potrebuje rozsiahlu reorganizáciu liniek, trás a spojov, ako aj doplnenie dopravnej obsluhy do viacerých mestských častí (formou mikrobusov  a dopytovej dopravy na Graniar, Pršiansku terasu, Suchý vrch), ako aj natiahnutie liniek priamo do centier, kde sú školské zariadenia alebo kľúčoví zamestnávatelia v regióne.

V tomto musí spoločne ísť aj stratégia BBSK v regionálnej doprave pre spojenie Banskej Bystrice do okolitých obcí (Vlkanová, Slovenská Ľupča, a i.), no aj hlavné medzimestské spojenia BB – Zvolen, BB – Brezno a ďalšej úrovni až po mestá Žiar and Hronom, Banská Štiavnica, Krupina a Detva. Na týchto zmenách sa dnes už intenzívne v rámci mesta pracuje a ako predseda dopravnej komisie koordinujem práce pre spracovanie nového Plánu dopravnej obslužnosti mesta, kde tieto prvky sú už v zadaní zahrnuté ako povinné.

Samozrejme chápem, že auto je pre mnohých nevyhnutné. Ľudia dochádzajú na zmeny, vozia deti, starajú sa o blízkych alebo potrebujú previezť veci. Každá cesta má svoj dôvod. Pri niektorých krátkych presunoch však môžeme zvážiť aj inú možnosť. Rozhodnutie, akým spôsobom ráno odídeme z domu, často ovplyvní aj to, ako sa budeme pohybovať po zvyšok dňa.

Pravidelná chôdza patrí medzi najdostupnejšie a zdraviu prospešné formy pohybu. Prečo sme si odvykli prejsť pešo z jedného konca centra na druhý? Prečo sa po krátkom stretnutí radšej vrátime k autu a odvezieme sa na miesto, kam by sa možno dalo pohodlne dôjsť peši? Potom tam ešte krúžime, aby sme našli vhodné parkovacie miesto. Možno si ani neuvedomujeme, že týmito krátkymi a zbytočnými presunmi ďalej zahlcujeme už aj tak plnú premávku.

Podobnú zodpovednosť máme aj za čistotu ulíc. Ak niekto odhodí odpadky na zem alebo po zotmení „na tajnáša“ odloží kusy nábytku ku kontajnerom mimo termínu zberu nadrozmerného odpadu, neporiadok sa hneď objaví v spoločnom priestore. Mesto musí reagovať úpravou pravidiel, upratovaním či mimoriadnym odvozom. Také služby stoja ďalšie peniaze z verejného rozpočtu, ktorý tvoríme všetci.

Aj doma si predsa chránime veci, udržiavame poriadok a dbáme na čistotu, pretože sa nám potom ľahšie funguje. O spoločný priestor by sme sa mali starať s rovnakou ohľaduplnosťou. Každý deň v ňom žijeme a používame ho. Verejný priestor, to nie sú len pozametané ulice. Verejný priestor je zdravé a bezpečné prostredie, v ktorom sa pohybujeme my, naše deti a seniori. Toto je naša domáca úloha, ktorú si musíme každý deň plniť.

Ak chceme zdravšie a príjemnejšie mesto, zamyslime sa spolu, kde robíme chyby, a čo vieme zmeniť. Mesto má počúvať ľudí, rozumne plánovať a zabezpečovať kvalitné služby. Každý z nás môže podporiť riešenia aj vlastnými každodennými rozhodnutiami. Obe strany majú svoj diel zodpovednosti. Dobre to vidieť v menších obciach. Tam verejná kontrola funguje oveľa efektívnejšie. Naproti tomu je vidieť, že čím väčšie mesto, tým väčšia je anonymita. Odhodím papier na zem, nikto ma nevidí, nikto ma nepozná. Na dedine však už aj jedno nesprávne zaparkované auto spôsobí rozruch a všetci to hneď riešia a identifikujú vinníka.

Je to o spolupráci a o spolupráci. Každý musí niečo urobiť, aby to všetko okolo nás fungovalo lepšie. Inak budeme každý rok lepiť len záplaty na dôsledky našich rozhodnutí, ak sa nepozrieme aj na ich príčiny. Verím, že sa každý z nás zamyslí nad tým, čo môže zlepšiť vo svojich každodenných návykoch a aké zmeny môže žiadať od mesta alebo kraja. Každý oprávnený podnet od Vás na zlepšenie stojí za to.

Marek Modranský