Ľubomír Motyčka: VÁŽME SI STARCOV (inšpirované básnikom Miroslavom Kapustom)

Blog
1 /

Keď sa v mesiaci úcty k starším hovorí o úcte k starším, obyčajne to bývajú sladké slová, ktoré nás starších neraz uvádzajú do rozpakov a niektorí z nás starších máme chuť urobiť aj niečo recesistické. Napríklad vyplaziť jazyk. Ale to už  urobil Einstein.

Pán Kapusta vie písať poéziu, ja nie. Tak čím prispejem do toho všeobecného prúdu slov určených nám starším? Ja viem predsa akurátne okoreniť svoje príbehy. Urobiť ich zaujímavými. Aspoň si to namýšľam. A tak teraz niečo k nám starším. Sme seriózni, poučujeme, krútime hlavami nad skazenou mládežou…

Boli však aj iné časy. To sme tam kde som robil, neprezradím miesto ani názov, mali CO kryt. A v ňom sme si občas premietali filmy na tému prehnitý a nemorálny západ. Dostávali sme ich vraj po zhabaní niektorým dovolenkárom.

Bolo to ako politické školenie. A kryt bol vždy plný. Všetci sme predsa západ chceli odsúdiť. V jednej chvíli kolega nevydržal a zvolal: „To nemôže byť pravda, on ho nemôže mať taký veľký.“ A z tmy sa ozval ženský hlas. „Hej, chlapi, ale závidíte.“

Prišla demokracia a o konšpiračné kino sme všetci stratili záujem. Veď keď sa niečo smie, koho by to lákalo.

Ale život je viac ako film. V kotolni robil zhruba 80 – ročný pán. Vrtký, šikovný a priateľský. Keď sme si pripíjali, vtedy to bolo ešte na pracovisku tolerované (viete zlatý socializmus), namiesto na zdravie, stále opakoval: „Len aby nám žitko v poli stálo.“

Jedného dňa sa pritrafilo, že ho ktosi nachytal na pracovisku s takou malou, útlou , no povedzme že dámičkou. Nechcem to rozbabrávať, ale išlo o orálny sex.

Komunista nebol, tak to riešilo ROH – teda odbory. Ako morálny poklesok. A on sa bránil, že potrebuje ženu, ale takú mladicu, okolo 60 rokov. No a pchajú sa mu do postele len samé staré baby. Proste nádherný, úctyhodný starší človek.

A my sme si ho aj patrične ctili. Ba niektorí mladší mu aj nepokryte závideli a videli v ňom vzor. Veru tak, starší človek si zaslúži úctu. Aspoň celý október.

A ako sa to skončilo? Takmer poeticky, len s rýmovaním mám problém. On to nebol hocijaký prelietavec. Vážne sa zamiloval a za ženou svojho srdca odišiel, až hin do Prahy. A tam spolu žili, až kým nepomreli.

A akú ilustráciu použiť? Len pero…

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné

Ľubomír Motyčka