Ľubomír Motyčka: Učiť sa, učiť sa, učiť sa

Blog
14 /

Moji mladí, je úplne jedno kto to povedal. Keďže nevyrábal hamburgery a nepil kolu, netušíte o koho ide. Myšlienka je stále dobrá. Aspoň táto.

Cestovný ruch potrebuje pochopenie. Ono, my všetci ho potrebujeme. Na zastupiteľstve mesta Banská Bystrica sme odsúhlasili 80 – percentné zníženie poplatkov za terasy kaviarní a reštaurácií. Proti bola len Banskobystrická alternatíva, ktorá nehlasovala. SMER – SD bol za. A teda aj všetci ostatní.

Potom sa na Facebooku rozbehla diskusia o vyhlásení Petra Pellegriniho. Niektorí za, iní proti. Pre zaujímavosť, viac bolo pozitívnych ohlasov. Do toho však vstúpili i tí, ktorí Smer apriori neznášajú.

Prečo? Len tak, aby mohli vyliať vedro špiny, zopakovať ustálené frázy a hodiť si kameňom. V jednom prípade išlo aj o človeka z reštaurácií. Namiesto slova ďakujem, že sa aj Smer postavil na obranu jeho biznisu, len nadávky. A nebol sám.

Večer som to už nezvládol. Prázdne kydanie hnoja som ocenil častým blokovaním na sociálnych sieťach. Dnes ma to aj mrzí. Ale, čo už?

Pred spaním som dočítal jedno z vydaní Kroniky od Petra Jilemnického. Také autentické, nezromantizované. To mám ešte v maminom byte. Normálne si to porovnám. Viete, keď som už o tom z minulých spomienok písal, tak nech to poznám poriadne. Bol som prekvapený. Slová ako „my komunisti“ sa spomínajú len okrajovo. „Súdruh“ tak isto. Častejšie však „modlitba a Boh“.

Na konci bojov, keď Švábi, ako sa často písalo, povraždili viacerých obyvateľov Čierneho Balogu, sa aj miestni zvlčili. Nemali ani súcit s ranenými Nemcami, jeden takého dobíjal kolom z plota, ženy sa spokojne prizerali…

Autentická vojnová skúsenosť z románu, ktorý vznikol tesne po vojne. Ešte sa nič neskresľovalo a nemaľovalo. Vojna je už asi naozaj taká. A nič z vojny sa nedá súdiť mierovými očami. No a dá sa súdiť ľudská slabosť v čase vášní a hlúpnutia z moci?

Možno je to naozaj tak, že dav, ktorý je odporný a zlý, si rád kopne do človeka. Zmena nastane až vtedy, keď sa dav rozptýli a z každého je znovu jednotlivec. Ten už má aj súcit, slušnosť, je v ňom aj tolerancia k iným názorom.

A kto to robí? Politici. Aj keď neviňme ich, my sme vinní, že sú hore. Ako voliči. Čo to zase povedal Robert Fico? Tí, ktorí majú v Smere iný názor, sú slniečkári, liberáli. Používa osvedčené slová na rozvírenie vášní. Robí to, čo Sme, Denník N či Matovič.

Treba sa nám učiť. Tak, aby sme nestrašili ľudí, netvorili negatívne vášne a aby sme vedeli aj niečo prežrieť. To sa potom kotí ako mačence. Ale, ja chcem naozaj zmenu. Aj v politickej kultúre.

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné

Ľubomír Motyčka