Ľubomír Motyčka: Tak a dosť, skúsme trochu potešiť dušu

Blog
3 /

Aj ja to potrebujem. Človek nemôže byť obklopený len zlom a hlúposťou. Iste, šokuje ma, keď lekár nevidí hrubú aroganciu moci ani pri riešení epidémie, o ktorej sa už hovorí ako o genocíde národe, keď verí na obesenie na teplákovej bunde a keď ako argument neustále vyťahuje len Smer a Fico.

 Je to nesmierne deprimujúce, ak zistíte, čoho je schopný fanatizmus. Poučenie pre mňa. Hlúpnutie prichádza nielen s mocou, ale aj so slepým fanatizmom.

Chcem mať chvíľku pokoj. Aj mnou lomcujú vášne, ale verím, že potrebujeme aj trošku úsmevu. Nie rehotať sa. Veď ja nie som ani slabomyseľný humorista, aby som sa tešil z primitívnej zábavy pre opitých. Ja len skúsim napísať niečo, čo nás odpúta od reality a zla politiky.

V našej rodine má vždy niekto pubertu. A veľmi často som to ja. Záhrada nám vlani ponúkla veľmi dobrú úrodu ovocia. Najmä hrušiek a jabĺk. Ani broskyňa sa nedala zahanbiť. Ale, tie jablká, to bola paráda. I napriek tomu, že niektoré stromy zarodili veľa, no malé jabĺčka.

Viete, posledné roky som sa nevyznamenal. Stále som si vymýšľal nejaké choroby a behal po doktoroch. Ale, už mám elektrickú pílu na dlhej tyči. Dám tie stromy do poriadku.

Konečne som prišiel na to, že naštepená hrkálka, neskorá letná odroda dozrieva do dobrej chuti začiatkom septembra. Je to, inak stará miestna odroda. Mám aj taký strom, ktorému svokor hovoril Jonatánka. Ale neviem, čo je.

Vždy dobre rodila. Teraz je prerastená, dostane zmladenie. Aj končiarka, oficiálne Hontianske žlté. Najviac radosti mi urobilo Matkino, tiež stará odroda. A verím, že po zmladení sa dá do poriadku aj Šampión.

Staré odrody som buď nasadil alebo zaštepil sám. Okrem tej, akože Jonatánky. No a ako poslanec som si vyžobral ďalšiu starú odrodu od Muráňa. Možno už tejto jari sa objavia kvietky aj na nej. Ako úplatok som dostal aj maličkú oskorušu, o nejakých 80 rokov z jej plodov si vraj napálim fajnú pálenku. A mám aj nejaké staré odrody hrušiek. Vynikajúce. Ešte aj teraz mám veľké zimné hrušky.

Pekná úroda, ale len pre rodinu. Ani nie z lakomosti, ale nechce sa mi každému vysvetľovať, prečo sú jablká také chrastavé a fľakaté. Jednoducho, odmietam chémiu. Veď to jabĺčko sa dá obieliť… 

Lenže, hypermarketové jablká sú krásne, ligotavé, chemické. Predstavujem si pritom, aké to bolo v 19. storočí, keď sa z mojej doliny vyvážali krásne a chutné jablká až do Pešti. Verím, veď aj ja som to ešte zažil. Tie staré odrody potrebujú aspoň mínus 20. Aby choroby a škodcovia vymrzli. Ozaj, všimli ste si, že zmizli Bystrické slivky? Tiež potrebujú tvrdé zimy. Inak ich likviduje šárka.

A tak teraz čakám. Kedy udrú správne mrazy? Moje stromy ich potrebujú. A vôbec záhrada. Aj myší bude priveľa a naše tri mačky sa buď túlajú alebo sú lenivé. Alebo sa schovávajú pred naším, inak dobrým psom. Len mačky strašne nenávidí.

Tak si ja tu žijem. Večne s hlavou plnou nápadov. K nim svojho času patrilo aj využite potôčika, ktorý mi tečie cez záhradu. A tak mám aj malý rybníček. A aj jedna moja dcéra je práve v puberte. Vraj, musí vydržať 4 minúty. Pýtala sa na čas síce aspoň desať krát, ale vydržala. A pozor! Žiadna návšteva. Len pobyt v prírode. Zapláva si, sadne do auta a ide domov.

Sme my taká čudná rodina. Ani len chemická jablká nechceme. No hádam dobre, že sme čudní. Aspoň náš život nie je nudný. A možno sa niekto nad tým aj pousmeje.

https://www.facebook.com/lubomir.motycka.9/videos/10216086355465874

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor a ilustračné

Ľubomír Motyčka

Ľubomír Motyčka