Ľubomír Motyčka: Nenechám sa znechutiť, nenecháme sa znechutiť

Blog
2 /

Bystrickí aktivisti sa prebudili zo zimného spánku a opäť začali bojovať proti pripravenému projektu revitalizácie banskobystrického mestského parku z eurofondov. Pripomeňme si pohľad na ich činnosť v našom meste z pera Ľubomíra Motyčku, ktorý sa nikdy netajil svojím otvoreným názorom na vec.

Že ste už niekde tento nadpis videli? Áno, máte pravdu. Je to skoro tak ako napísal primátor Banskej Bystrice Ján Nosko v súvislosti so sumou 1,6 milióna eur, o ktorú mesto prišlo kvôli naťahovačkám okolo mestského parku.

A to niektorých aktivistov nesmierne urazilo. Začali si k fotkám dávať heslo NENECHÁM SA ZNECHUTIŤ. Aby tak naznačili, ako im primátor ublížil?

Ja som len tak začal spomínať. Na to, ako sa im v počiatkoch podarilo zamedziť výstavbe benzínovej pumpy s tržnicou v Radvani. To je už pekne dávno. Lebo vraj tam bude pekné námestíčko. Že kde? No, tam kde je teraz kopa budov. Čiže skôr škoda ako úžitok.

Ako poslanec som vnikal do tajomstiev nenávistnej aktivistickej politiky postavenej na negovaní všetkého. Napríklad predajne Billa na Fončorde v Banskej Bystrici. Lebo sa vraj trochu zmenší plocha zanedbaného ihriska.

Našťastie aj napriek hysterickým protestom Billa prešla a bolo. Napokon z peňazí Billy sa zrekonštruovalo a spomínané ihrisko. Proti vôli aktivistov. Všetko sa nakoniec vyvíjalo inak, lebo škola nemala deti, ale to je už iný problém.

Niektorí aktivisti sa dodnes nezmierili s „mrakodrapom“ – bystrickou Europou. Možno tam od zlosti, že stojí,  ešte ani neboli alebo tam chodia tajne nakupovať. Že Europa získala architektonickú cenu Stavba roka 2009? To jednoducho dodnes odmietajú akceptovať.

Jeden poslanec – aktivista (dodnes sa to v materiáloch banskobystrického mestského zastupiteľstva dá nájsť) požadoval, aby pri ceste od Zvolena nebol novou Europou zakrytý výhľad na Panský diel.

Ozaj a medzitým prešli kruté a perfektne organizované mediálne lynče aj od aktivistov z Bratislavy na moju osobu. Nuž čo, vrana k vrane sadá…

Išla sa stavať autobusová stanica. To bolo protestov. Spomínate si? Aj na idiotské protesty súvisiace s vodoochrannými prácami pri Hrone? Kričiaci dav nerešpektoval ani to, že to nie je stavba mesta.

Anarchistické sklony, americká cesta k nepokojom a deštrukcii. Do toho si ešte pripomeňme iniciatívu NIE V NAŠOM MESTE. Začalo sa to bojom proti Kotlebovi. Ale potom sa prešlo na boj proti všetkému.

Spomínate si na historickú vojenskú prehliadku k oslavám štvrťstoročia SNP v jeho srdci? Keby bolo podľa aktivistov, ani len oslavy by sa nekonali. Ale zato začali organizovať protestné politické mítingy Za slušné Slovensko. A teraz bojujú proti revitalizácii mestského parku.

A čo nás čaká? Aktivisti dlhodobo presadzovali novú výstavbu mimo centra mesta, čo prispelo k jeho vyľudneniu. Rakúsko ide dnes opačnou cestou. Zakazujú stavať na poliach, lebo tie majú dávať chlieb. A novú výstavbu treba vrátiť do intravilánu miest. Aj s parkovaním a bytmi. Že je to ťažká úloha? A ešte aj finančne náročná? Treba nájsť správne riešenie, nie byť apriori proti.

To bude kriku. Inak, keby aj naši predkovia boli takí, mne by sa páčilo, aby bol na námestí konský trh. Je to tradícia, aj to naozaj bolo. Len nie nič nové…

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné

Ľubomír Motyčka