Ľubomír Motyčka: Ľudia nebláznime, život nie je len korona a Matovič…

Blog
7 /

Viem, obidva problémy sú veľmi vážne a možno aj porovnateľne nebezpečné, lenže preto ešte nemusíme stratiť ľudskosť a podliehať hystérii. Skúsme aj na Facebooku nájsť iné témy.

Bláznovstvo z korony a Matoviča

Veď ja som včera len na Messengeri, kde čakám dôležité správy, ktoré sú určené len pre mňa, aspoň 20 – krát uvidel Matoviča, ako sa v Bruseli trápi s angličtinou. Navyše to bola hlavná správa na Facebooku. A to som ešte netušil, s čím „svetovým“ príde v sobotu. Načo nám to je?

Ešte horšie sa včera stalo v bystrickej škole jednému dievčatku. Pochválilo sa, že jedna jej kamarátka sa stretla s niekým, kto sa stretol s pozitívne testovaným.

A bol z toho plač. Všetci od dievčatka utekali, akoby mala mor. Rodinná hystéria sa preniesla do školy. Deti kričali: „Má koronu, má koronu!“ Musela zasiahnuť učiteľka.

Tak a korone sa teraz trochu povenujem aj ja. Matovičovi nie, tam neviem ako a čo urobiť. V prípade korony mám však pár slov do bitky.

Patrím do tvrdo rizikovej skupiny. Vek, obezita, cukrovka, tlak, cievy, arytmia. No jedna radosť. Ale chcem žiť. Až do poslednej chvíle. A tak mám svoju teóriu, ako sa nezblázniť a usmievať sa. 

Približne každý desiaty testovaný je u nás pozitívny. V Čechách, ktoré historicky vždy a vo všetkom dobiehame, každý štvrtý. Ibaže väčšina by sa, keby neboli testovaní, o tom ani nedozvedela.

Ďalšia, veľmi početná skupina ľudí má slabé alebo žiadne príznaky. Potom sú takí, čo majú z toho riadnu, no povedzme že akoby chrípku. Pri tých tisícoch pozitívne testovaných len pár stovák končí v nemocnici. A to neraz aj takí, čo im veľmi zle nie je, ale sú rizikoví. No a potom je pár desiatok takých, ktorí sú zasiahnutí ťažko. V drvivej väčšine prípadov takí, či sú ešte rizikovejší ako ja. A ešte aj z nich polovica prežije.

Nijakovsky koronu nezľahčujem. Namiesto šomrania a nadávania ďalej trebárs diskutujme o niektorých opatreniach. Ale dodržiavajme ich! Nie s hystériou, hrôzou v duši, ale s nádejou. Vykašlime sa na panikárenie našich televízií, na bezradné a hlúpe vyjadrenia politikov, žime s nádejou v srdci.

Verte, aj korona či Matovič pominú, v našich dušiach však ešte aj potom zostane zvieravý strach, poznačí nás to negatívnou energiou. Ozbrojme sa trochu naivnou detskou nádejou, ktorá vidí len to lepšie, čo príde. 

A ilustračné fotky? Vybral som ich len tak, aby som ukázal to pekné z posledných dní.

Moja osobná konšpiračná teória

Všimnime si, keď prichádza víkend, Matovič je vo forme. Postará sa on o to, aby bol zaujímavý. No, teraz mi tu niečo nehrá.

Pred pár dňami sa pustil do Sulíka ako do sopľavého chlapca. Čo ak v tom bol zámer? Možno Sulíka považuje za najslabší článok vlády. A už raz vládu zlikvidoval. Je pravda, že rozhodujúce slovo mali pritom intrigy Dzurindu, ale Sulík vie byť tvrdá hlava. To je fakt.

Ten však stiahol chvost. Potom Matovič pourážal štátneho tajomníka Klusa a celú SaS. Sulík zase nič. Vtedy som si pomyslel. Čo ak to robí Matovič naschvál, čo ak sníva po úlohe opozičného brechajúceho poslanca? A chce na to využiť Sulíka?

Teraz nám občanom zase premiérko dal na krk nôž. Alebo sa všetci dáme testovať, alebo odstúpi. A všimnite si, že Sulík ho pokorne podporil. Prečo má byť on ten, čo rozbije vládu? Nech to urobia občania.

Veď už hodinu po Matovičovom vyhlásení bolo jasné, že občania sa just nepôjdu masovo  testovať. Nech len Matovič padne.

Možno je to tak. Niekto je už strašne bezradný a chce padnúť. Len nechce, aby to priznal sám, preto treba nájsť vinníka. Je to z mojej strany celkom bláznivá konšpirácia, ale taká celkom milá, čo poviete? Ale čo, dosť bolo Matoviča, pôjdem radšej zajtra na huby…

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor a ilustračné

Ľubomír Motyčka

Ľubomír Motyčka