Ľubomír Motyčka: Korupcia je hnacím motorom ekonomiky

Blog
0 /

Ešte aj v noci som sa budil a hľadal slová, ktorými stručne a výstižne pomenujem 30 – ročnú dobu v ktorej sme žili, ale aj prítomnosť, keď zase vyhrávajú „svoji“ a keď sa strana SMER – SD dostala na rázcestie.

Téma je príliš zložitá. A asi ju nezvládnem inak, len cez seba, cez osobný pohľad. Po Víťaznom novembri som zažil istým spôsobom pád. Z tribúny na generálnom štrajku som padol viac menej do úzadia. Iste, ďalej som vysielal, ale k tomu, čo som videl, som mal stále kritický pohľad.

A tak som sa dozvedel, že z toho Motyčku už demokrat nebude. Z úst človeka, ktorý sa o nejaké dva roky neskôr ukázal byť v rozhlase po lustráciách ako agent ŠTB.

Je neviem, ale už tento moment bol pre mňa signálom nástupu zvrátenej morálky. Niekoľko mesiacov predtým sa ma ten istý človek pýtal, či nevidím nič pozitívne na socializme. Ale, to je iná a môjmu srdcu aj blízka téma. Dostaneme sa k nej inokedy.

Bola to naozaj zvláštna doba. Zrazu mi niekto, vtedy vplyvný, rozprával o tom, že provízie sú samozrejmosťou, že to priniesol zahraničný kapitál a nič na tom nie je. Na dražbách v malej privatizácii som s úžasom sledoval takzvané holandské dražby. Teda, znižovanie ceny predávaného štátneho majetku. Buď ja tebe a ty mne alebo peniaze. Vytvorili sa dokonca skupiny privatizérov, ktorí si kapitál zbierali tým, že kazili dražby. Stačilo sa však dohodnúť.

Zažil som aj to, ako ma opitý krajský funkcionár jednej strany oslovil na ulici, že ak pôjdem proti Mečiarovi, dá ma zastreliť. Potom prišiel ten slávny čas, keď som za Dzurindu z každej strany počúval o tom, že korupcia je hnacou silou ekonomiky.

No a pomedzi to som sa hľadal. Dlhodobo som sa ideologicky hlásil k sociálnej demokracii. A tak som to skúsil. Nie, nebola to sociálna demokracia, akú som si predstavoval. Ale viete, to je ako s vierou. Ak niečo vyznávate, nezavrhnete to pre chyby cirkvi.

Je to sranda, ale v prvej fáze som na základe ohováraní aktivistov zo SMERu dokonca vyletel. Sám pán Fico ma nazval skorumpovaným politikom. To len aby sme vedeli, že vždy bolo populárne bojovať proti korupcii.

Pár rokov som trucoval, ale nakoniec som vstúpil. A mám legitimáciu priamo s Ficovým podpisom, Lenže, vývoj šiel ďalej.

Poodhalím aj temnejšiu stránku môjho života. Vydával som časopis, podnikal som a kto kedy podnikal, nech dá ruku do ohňa, či ostal úplne čistý. Treba platiť a platiť. Všade. Od daňového úradu po zamestnanca.

A tak som istý čas platil aj ja. Za to, aby som mal z čoho platiť. Nie veľa, ale platil. A hnusil som sa sám sebe. Po voľbách dotyčný musel odísť. Bol opozičný. A pozor, nebol SMER.

Peniaze prichádzali ďalej a ja som si povedal, že stačilo. Lebo on si spokojne prišiel pre ďalšiu odmenu. Povedal som nie! Šéfom bol už síce niekto iný a z inej strany, no po mojom rozhodnutí sa prítok peňazí zastavil. Chobotnica totiž fungovala ďalej a ona rozhodovala, komu áno a komu nie.

Dnes významný politik dostal v čase, keď som padal na „hubu“ 300 000 eur na pomoc. Ja som prosil o 30 tisíc. Bolo by ma to zachránilo. Kdeže, už som nebol „správny“ človek. Na politickej príslušnosti nezáleží.

Áno, povznikali nám strany bez ideológie a morálky. Tá prestala existovať. A ja som upozorňoval. Kedy dôjde k zmene? Fackou boli voľby do VÚC, do obcí a miest. A stále to isté, stále nepopulárnejšie vystupovanie.

Na dva roky prišiel premiér, ktorý ukázal cestu slušného a kultivovaného správania sa. Cestu modernej sociálnodemokratickej strany. Takej strany, ktorá si bez váhania bude spytovať svedomie za vlastné chyby. Svoj fan klub nebude mať len na tlieskanie a vulgarizmy voči oponentom, ale aj na diskusiu a analýzy.

Zmena je nevyhnutná. To čo sa deje teraz, nemuselo byť. Keby SMER nestratil dôveru i koaličný potenciál. Zmena je v záujme strany, ľudí v nej a aj v záujme štátu. Súčasnosť môžeme totiž považovať za akýsi vrchol toho zlého, čo sa za 30 rokov nahromadilo.

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné

Ľubomír Motyčka

Ľubomír Motyčka