Ľubomír Motyčka: Dúšky na rozlúčku

Blog
1 /

Novinár, rozhlasák, cestovateľ a dobrý človek Ľubomír Motyčka zomrel 19. marca 2021 vo veku 71 rokov. Až dnes sa s ním môže naposledy rozlúčiť jeho rodina. My sa s ním lúčime symbolicky jedným z jeho spomienkových blogov – dúškami na rozlúčku. Tie zaznievali v jeho rozhlasovej relácii Dobré ráno, na ktorú si dodnes spomínajú pamätníci:

Voľakedy dávno, už niekoľko rokov pred novembrom 1989 som zvykol reláciu Dobré ráno v rozhlase, ktorú som moderoval, končiť dúškom na rozlúčku. Na väčšinu z nich som úplne zabudol.

Keď sa ma dnes na ne niekto pýta, spomínam najčastejšie: „Múdrejší ustúpi, hlúpejší postúpi.“ Alebo: „ Pozor na neschopných, sú schopní všetkého.“

Chcel som si v archíve RTVS pripomenúť viac, problém je však v tom, že ja som ich neraz aktualizoval a vymýšľal si tesne pred koncom relácie. A často som ich ani nenapísal. Počas osláv 60. výročia rozhlasového vysielania z Banskej Bystrice som sa stretol s Ľubošom Kasalom, ktorého z vysielania dnes poznáme v rámci Zelenej vlny.  

Prihlásil sa ku mne a spomenul moje dúšky. Chodil vtedy na strednú školu a zapisoval si ich. Aspoň väčšinu z nich. A vraj ich stále má. Slovo dalo slovo a naozaj mi ich poslal. Nesmierne mu ďakujem za to, že ich uchoval i za to, že mi ich nezištne poskytol.

No, ktoré teraz vybrať? Dnes už nikomu nepovie nič napríklad takýto dúšok: „Tí, ktorí nemajú radi hluk, by najradšej stíšili aj glasnosť.“ Kto dnes ešte vie, že to bola demokratizácia slova? Kto dnes porozumie takémuto dúšku: „Tovaru v našich obchodoch vďačíme za to, že ušetríme nejaké peniaze.“

Takže, treba si vyberať to, čo prežilo v čase. Tak ako prvé dva spomínané aforizmy. Skúsil som to:

„Je nebezpečné uraziť hlupáka, preto mu radšej lichotíme.“ Alebo: „Je zaujímavé, ako dlho verí človek klamstvu. Je však ešte zaujímavejšie, ako dlho ho treba presviedčať, aby uveril pravde.“

Pán Kasala potom pridával už aj dátumy:

1987

17.IX.   Opatrnosť je výsadou múdrych ľudí, zbabelosť nečestných.

26.X.    Ľudí nerozdeľujú názory, ale neochota tolerovať názory druhých.

1988

21. I.    Priateľov môže mať len ten, kto má nepriateľov.

19. V.   Nekritizujme nezmyselné predpisy, ale ľudí, ktorí ich vymysleli.

28. VII. Zaujímavé. Čím sú plavky menšie, tým viac si ich obzeráme.

29. IX.  Ľudí, ktorí idú hlavou proti múru, najviac odsudzujú tí, ktorí to nikdy neskúsili.

1989

5. I.      Čím je hlava prázdnejšia, tým menej sa do nej zmestí.

2. III.    Pozor na demokraciu. Potrestá každého, kto jej ublíži.

6. IV.    Viac ako problémy hnevá ľudí to, že ich nikto nerieši.

13. IV.  Pravdu môžeme stokrát prekrútiť. Aj tak sa narovná.

19.IV.   Sú ľudia, ktorí nič nezakazujú. Oni len prikazujú.

26. VII. Najmenej dôvery si zaslúžia tí, ktorí so všetkým súhlasia.

14. IX.  Anonymom sa človek stáva vtedy, keď sa hanbí podpisať pod to, čo sám napísal.

28. IX.  Čím väčší hrdina, tým viac zbabelcov sa za neho schová.

2. XI.    Najpodozrivejší sú tí, ktorí všetkých podozrievajú.

23. XI.  Aj použitie sily môže byť známkou slabosti.

1990

12. IV.   Ak potrebujete donášačov, hľadajte ich medzi zbabelcami.

24. V.    Sú ľudia, ktorí si myslia, že demokracia im dáva právo zakazovať to, čo sa im nepáči.

7. V.      Nič na svete nemá toľko podôb ako pravda.

21. VII.  Sloboda znamená zodpovednosť. Preto sa jej väčšina ľudí bojí.

16. VIII. Obmedzenosť, nenávisť a hystéria sú hrobármi demokracie.

6. IX.     Na slobode je najpríťažlivejšie to, že o ňu treba stále bojovať, alebo ju brániť.

Ďakujem každému, kto to vydržal čítať do konca.

P.S. My ďakujeme Ľubomírovi Motyčkovi za všetky tie roky poctivej novinárskej práce, ktorou zaujal množstvo vďačných rozhlasových poslucháčov a čitateľov svojich blogov. Dnes sa s ním navždy lúči jeho rodina, ale Ľubo zostane ďalej s nami na stránkach Bystricovín. Na takého ČLOVEKA sa nedá zabudnúť…

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14080/124491#12

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné

Ľubomír Motyčka