Ľubomír Motyčka: Do tretice a posledný raz (dúfam) je lyžiarska hala na Donovaloch odsúdená?

Blog
5 /

Zopakujme si históriu tejto kauzy. Na Facebooku sa objavili vášnivé a najmä nenávistné komentáre k budúcej lyžiarskej hale na Donovaloch. Chcel som vedieť viac. Zistil som však, že buď som proti hale alebo som nepriateľ. A tak som sa o to začal zaujímať.

Najskôr som sa dozvedel o petícii s 22 000 podpismi. Keď som ich chcel vidieť, dozvedel som sa, že petícia je elektronická, to znamená, že možno aj falšovaná. Lebo žiadne riadne vypisované hárky neexistujú.

Pozrel som si jej text. Vraj sa má stavať v Národnom parku Nízke Tatry a v ochrannom vodárenskom pásme č.2. Zistil som, že to je v ochrannom pásme NP, ale pásme 3 , nie 2. Teda, v petícii boli použité nepravdivé údaje. No a nakoniec sa zistil, že nespokojných je iba pár donovalských občanov, ktorí sa boja, že z haly pôjde hluk a zhorší sa im životné prostredie.

A tak som pátral a skúmal ďalej. Priznám sa, že ako som sa s problematikou oboznamoval, stal som sa zástancom haly. Je to jednoducho 60 – miliónová investícia, ktorá priamo či nepriamo prinesie asi 500 pracovných príležitostí. S niečím, čo nepoškodzuje životné prostredie.

Lenže ochranársky buldozér sa už spustil. Vyjadrenie VÚC je nesúhlasné, rovnako ako prokuratúra a ochrana životného prostredia. Len pozor. Klamstiev už v rámci petície bolo dosť, nenávistných reakcií a tárania snažiaceho odtiahnuť ma od témy tiež.

Narážam na stále nové úskalia. Ako poslanec VÚC som šiel za pani Hanou Kasovou, vedúcou oddelenia územného plánovania na Úrade BBSK. Samozrejme, že máme v mnohom rôzne stanoviská. Mňa napríklad prekvapilo to, ako často opakovala slabnúce pramene pitnej vody. No, ju zase prekvapilo, keď som jej hovoril o projekte so zachytávaním dažďovej vody na zasnežovanie i výrobu ľadu.  

Čo skutočne ohrozuje pramene, to je cesta a veľká intenzita dopravy. Majú pribudnúť aj parkoviská, no ani nespomenula predĺženie R1 smerom na Ružomberok, čo je skutočné riešenie odsúhlasené už v minulom volebnom období.

Zrejme pochybila aj obec a asi aj Okresný úrad, teraz to rieši ministerstvo životného prostredia. Asi tak, že tom zamrzlo na stole nejakého štátneho úradníka.

 Lenže, akékoľvek stanovisko VÚC je v tomto smere nepodstatné. Dôležité je rozhodnutie Okresného úradu. To som si zistil a overil. Rád by som vedieť, čo mal teda znamenať hlasný nesúhlas VÚC? S akým mandátom bol urobený? To už nechám na interpelácie v rámci rokovania VÚC, prípadne na komisiu územného plánovania.

Získavam podozrenie, že ide o koordinovanú akciu aktivistov. Nezabúdajme, že pani Kasová je ako poslankyňa Banskobystrickej alternatívy vlastne politickou súčasťou aktivistov. Ich tlaku zrejme podľahlo aj Budajovo ministerstvo, keď si vlani celý prípad zobralo do svojej kompetencie, ale už mesiace nedokáže rozhodnúť. Žeby strach z platenia miliónových škôd spôsobených investorovi v dôsledku chybných rozhodnutí štátu? Pretože je zrejmé, že investor ani projektant nepochybili a už piaty mesiac čakajú na právoplatný verdikt štátnych inštitúcií.

Toto je teda beh na dlhé trate. A rozmotávanie je náročné. Myslím si, že budú musieť rozhodnúť skutoční odborníci. Tí nech prídu pomôcť. Trochu mi je ľúto, že v doterajších diskusiách sa žiadny neozval. Aj k tomu som dostal jednu zaujímavú odpoveď: „Možno sa boja slovného lynču zo strany aktivistov. Nie každý zvládne čo ty.“

Pravda sa nezískava ľahko. Už nikdy nesmie platiť môj aforizmus z čias socializmu: „PRAVDA NIE JE TO, ČO VIDÍME, ALE TO, ČO NÁM POVEDIA NA KOMPETENTNÝCH MIESTACH.“

Ján Budaj

Ján Budaj

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné

Ľubomír Motyčka

Ľubomír Motyčka