(Upravená verzia komentára uverejneného v týždenníku Plus 7 dní)

„A šli ste tam, kam vás viedli zlosynovia…“

Ivan Kupec: Matka sveta, 1961

Pojem „kognitívna vojna“ (kognitívny: týkajúci sa vnímania, myslenia a rozpoznávania) pochádza z kruhov Severoatlantickej aliancie. Podľa odborníkov z inovačného centra NATO (Innovation for Defence Excellence and Security), ktoré začalo fungovať v roku 2017, má táto forma vedenia vojny za cieľ ovplyvniť vnímanie a myslenie ľudí tak, aby ich bolo možné ovládať bez použitia fyzickej sily. Nespolieha sa na zbrane, ale na zámernú manipuláciu s informáciami.

Koncom roka 2020 bola zverejnená zásadná štúdia, ktorej autorom je manažér inovačného centra Francois de Cluzel. Podľa neho termín kognitívna vojna nie je len iným názvom pre informačnú vojnu. Je to vojna s naším „individuálnym procesorom“, teda s ľudským mozgom. Kým predtým sa jednotlivci pasívne podriaďovali propagande, teraz k nej aktívne prispievajú: „Cieľom kognitívnej vojny je urobiť z každého človeka zbraň.“

Kognitívna vojna má svoje korene v odkaze čínskeho filozofa Sun Cu o „víťazstve bez boja“. Postupom času sa vyvíjala prostredníctvom mechanizmov tzv. „mäkkej sily“ (soft power), psychologických operácií, propagandy, kybernetických taktík a vzostupu umelej inteligencie.

To, čo sa začalo ako snaha ovplyvniť osoby s rozhodovacou právomocou, sa rozšírilo na celé populácie. Vďaka poznatkom, ktoré poskytujú neurovedy a behaviorálne vedy (behaviorálny: týkajúci sa správania), dokáže tento typ vojny formovať a narúšať kognitívne procesy ľudí vo veľkom meradle. V dnešnej bezpečnostnej situácii sa tak práve kognitívna vojna stáva kľúčovým nástrojom na narúšanie politických a vojenských cieľov ovplyvňovaním myslenia ľudí, ich hodnôt a vedomostí.

Možnosti kognitívnej vojny rozširujú rozvíjajúce sa technologické perspektívy, ktoré naznačujú, že práve kognitívna oblasť bude jedným z bojísk budúcnosti. Túto perspektívu ďalej posilňuje rýchly pokrok v nanotechnológiách, biotechnológiách, informačných technológiách a kognitívnych vedách. Očakáva sa, že nové nástroje umelej inteligencie čoskoro poskytnú ďalšie radikálne rozšírenie možností manipulácie s ľudskou mysľou a ovplyvňovaním ľudského správania.

„Kognitívna vojna je vojnou ideológií. Snaží sa podkopať dôveru, ktorá je základom každej spoločnosti. Toto bojisko je vďaka internetu globálne. Kognitívna vojna nemá začiatok ani koniec, nepozná oddych a prebieha 24 hodín denne, 7 dní v týždni,“ konštatuje de Cluzel.

V kognitívnej vojne je teda bojiskom ľudská myseľ. Jej aktéri dokážu meniť ľudské postoje, pretvárať znalostné systémy a meniť spoločenské vedomie, pričom často vedú ľudí ku konkrétnym ideologickým alebo strategickým cieľom. V tomto zmysle sa kognitívna vojna stala mocnou zbraňou v moderných globálnych bojoch o moc, ktorá funguje ďaleko za hranicami tradičných vojen.

Ako to funguje? (Podľa Kyaw Marma Kognitívna vojna: Neviditeľná frontová línia globálnych konfliktov, 2005.)

V kognitívnej vojne zohráva ústrednú úlohu propaganda, ktorá využíva zaujaté alebo falošné naratívy na ovplyvňovanie verejnej mienky a narúšanie dôvery v politické inštitúcie. Tieto príbehy sa šíria prostredníctvom tradičných médií, sociálnych médií a digitálnych platforiem s cieľom posilniť existujúce presvedčenia a vytvoriť rozpor v spoločnosti. Dezinformačné kampane idú ešte ďalej a zámerne šíria nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, ktorých cieľom je zmiasť a destabilizovať spoločnosť.

Taktika kognitívnej vojny na sociálnych sieťach v mnohých ohľadoch pripomína kybernetickú vojnu, namiesto používania malvéru je tu však cieľom zaplaviť platformy falošným obsahom. Botnety – systémy automatizovaných účtov napodobňujúcich ľudské interakcie – zosilňujú šírenie dezinformácií, čím sťažujú ľuďom odlíšenie faktov od fikcie.

Vplyvové operácie riadené umelou inteligenciou posunuli kognitívnu vojnu na novú úroveň tým, že umožnili presnejšie zacielenie manipulácií na jednotlivcov. Algoritmy strojového učenia analyzujú obrovské množstvo údajov na vytváranie personalizovaných psychologických operácií. Generujú veľmi presvedčivé falošné interpretácie skutočnosti, menia realitu a ešte viac sťažujú ľuďom rozlišovanie medzi pravdou a manipuláciou. Tieto nástroje pomáhajú protivníkovi odhaliť zraniteľnosti v cieľových skupinách a prispôsobiť svoje úsilie o vplyv tak, aby ovládali verejnú mienku, formovali politické diskusie a dokonca narúšali demokratické procesy.

Kognitívne zraniteľnosti sa systematicky zneužívajú prostredníctvom psychologického podmieňovania, pričom sa spoliehajú na známe mechanizmy, akými sú konfirmačné skreslenie, efekt rozbehnutého vlaku a selektívna pozornosť. Konfirmačné skreslenie vedie ľudí k vyhľadávaniu informácií, ktoré sú v súlade s ich presvedčením, pričom ignorujú dôkazy o opaku, čím sa stávajú otvorenejší dezinformáciám. Algoritmy sociálnych médií ďalej podporujú existujúce názory používateľov, vytvárajú ozveny a izolujú ich od alternatívnych perspektív.

Efekt rozbehnutého vlaku posilňuje falošné obsahy tým, že ľudia veria niečomu jednoducho preto, že je to populárne alebo všeobecne akceptované. Selektívna pozornosť manipuláciu ešte prehlbuje, keďže ponúkaný emocionálne nabitý alebo strach vyvolávajúci príbeh púta pozornosť ľudí a oslabuje ich schopnosť kriticky myslieť. Vytvárajú sa filtračné bubliny, v dôsledku čoho sú ľudia rezistentní voči iným názorom a snahám o overovanie faktov.

Efekt ilúzie pravdy – kde opakované vystavenie klamstvám ich robí dôveryhodnejšími – robí tento proces ešte nebezpečnejším. Systém mozgovej odmeny aktivovaný lajkami a zdieľaniami na sociálnych sieťach, povzbudzuje ľudí k ďalšej interakcii so zavádzajúcimi obsahmi, čo len ďalej posilňuje falošné presvedčenia.

Takáto strategická manipulácia s algoritmami a ľudskými predsudkami nielenže šíri dezinformácie, ale aj narúša dôveru v spoľahlivé informačné zdroje a necháva ľudí viac závislých od manipulatívnych výkladov než od objektívnych právd. Keď sa tieto taktiky kognitívnej manipulácie spoja s technológiami umelej inteligencie, stáva sa kognitívna vojna efektívnym nástrojom na destabilizáciu spoločnosti, oslabenie odporu a dosiahnutie strategických cieľov – a to bez jediného výstrelu.

Fascinujúci pohľad na metódy a techniky využívané na manipuláciu s masami ponúka kniha Jonasa Tögela Kognitívna vojna: Najnovšie manipulačné techniky ako zbraň NATO (Kognitive Kriegsführung: Neueste Manipulationstechniken als Waffengatung der NATO, 2023), ktorá podrobne opisuje aktuálny vývoj v tejto oblasti a podporuje lepšie pochopenie komplexnej dynamiky, ktorá formuje súčasnú mediálnu oblasť. Ponorenie sa do spôsobu uvažovania odborníkov NATO o kognitívnej vojne, ktorá má dopĺňať alebo dokonca nahradiť horúcu vojnu, umožňuje diferencovaný pohľad na vojenskú organizáciu, ktorá je zo západnej perspektívy často paradoxne vnímaná ako výlučne obranná aliancia.

Jonas Tögel

Vo svojej knihe Tögel upozorňuje na dokumentáciu vedcov z inovačného centra NATO, ktorá definuje kognitívnu vojnu ako súbor možností „manipulácie kognitívnych mechanizmov nepriateľa a jeho občanov s cieľom ich oslabiť, preniknúť, ovplyvniť alebo dokonca podmaniť si a zničiť“.

Východiskovým bodom jeho knihy je otázka: „Prečo je dnes stále možné viesť vojny, aj keď sú nemorálne, kruté, škodlivé pre väčšinu obyvateľstva a porušujú medzinárodné právo?“ Odpoveď znie: (tiež) preto, že ľudia sú manipulovaní. V priebehu čítania sa vyjasní: nástroje manipulácie nie sú namierené len proti vonkajšiemu nepriateľovi, ale aj proti vlastnému obyvateľstvu.

Už dnes je evidentné, že vlády krajín NATO investujú obrovské sumy do takzvanej občianskej spoločnosti, najrôznejších mimovládnych organizácií, „osvetových aktivít“, vzdelávacích a kultúrnych programov či spriaznených médií, blogerov a influencerov s cieľom nenápadne preprogramovať myslenie ľudí doma i v zahraničí preformátovaním ich mozgov.

Podľa Tögela budú v tejto snahe hrať kľúčovú úlohu neurovedy, nakoľko vojenský výskum smeruje k ich „weaponizácii“ a vytvoreniu konceptu človeka ako najdôležitejšieho bojiska. Tento posun naznačuje, že budúce vojny sa nebudú viesť na bojových poliach, ale v mysliach jednotlivcov a celých spoločností. Najväčším rizikom sa stáva potenciál „bleskovej vojny mysle“, v ktorej sú spoločnosti destabilizované skôr, ako majú vôbec šancu reagovať.

Vzhľadom na tieto riziká si svet musí položiť otázku: Sme pripravení na konflikty, ktoré sa nevedú zbraňami, ale myšlienkami, naratívmi a psychologickými taktikami? Ako si môže spoločnosť chrániť svoju mentálnu a emocionálnu autonómiu v situácii, keď hlavným cieľom nepriateľského pôsobenia je ľudské vnímanie?

Napriek desivému vývoju udalostí a skutočnosti, že stratégovia NATO evidentne očakávajú, že v budúcnosti už „nebude existovať hranica medzi vojnou a mierom“, autor neuzatvára knihu apokalyptickým tónom. Poukazuje na možnosti neutralizácie vplyvov kognitívnej vojny. Človek ako cieľ vojenskej operácie je nový fenomén a vyvoláva potrebu nových foriem odolnosti. Technologický vývoj, ktorý na jednej strane podporuje manipulatívne algoritmy, niekedy ponúka aj príležitosti na obranu voči nim.

Najlepším protijedom je podľa Tögela získať na svoju stranu podobne zmýšľajúcich ľudí. Zdôrazňuje potrebu kritickej mediálnej gramotnosti, kolektívnej empatie a aktívneho odporu voči manipulatívnym technikám. Konštatovanie jednej z vedúcich osobností koncepcie kognitívnej vojny de Cluzela, že „nedávny vývoj vo výskume poukázal na situáciu bezprecedentnú v dejinách ľudstva, keď jednotlivci alebo malé skupiny ľudí môžu ohroziť úspech vojnových operácií“ znie síce z jeho strany ako varovanie, ale pre bežných ľudí skrýva v sebe nádej.