V júlových Radničných novinách mesto Banská Bystrica vysvetľuje, ako reaguje na klimatické zmeny a zmierňuje ich dopad na obyvateľov. Dovolili sme si prevziať tento zaujímavý článok v plnom znení s malými redakčnými úpravami.

Prejavy zmeny klímy

Zvýšená priemerná teplota vzduchu

Zvýšený počet letných (nad 25 °C) a tropických dní (nad 30 °C)

Častejší výskyt horúčav

Pokles relatívnej vlhkosti vzduchu

Výskyt intenzívnych krátkodobých prívalových zrážok

Extrémne poveternostné situácie

Zvýšená prašnosť spôsobená suchom

Premenlivosť zrážkových úhrnov

Odporúčania

Zvyšovať podiel zelene

Osádzať mobilnú zeleň

Uplatňovať strešnú a vertikálnu zeleň v architektúre

Zabezpečiť pravidelnú starostlivosť o vzrastlé dreviny

Podporovať vznik vodných prvkov, jazierok, fontán, dažďových záhrad

Zadržiavať vodu v krajine

Zmeniť asfaltové a betónové povrchy na zelené

Podporovať vsakovanie dažďovej vody pred jej odvádzaním do kanalizácie

Klimatická zmena

Posledné roky ukázali, že klimatická zmena už nie je len hrozbou budúcnosti, ale každodennou realitou. Rekordne teplý jún 2025, nárast počtu tropických dní či extrémne búrky v našom regióne jasne ukazujú, že aj Banská Bystrica čelí novým výzvam. Mesto reaguje systematicky, prostredníctvom adaptačných opatrení, ako je výsadba stromov, budovanie dažďových záhrad, zelených striech a priepustných plôch, ale aj mitigáciou, ktorá zahŕňa znižovanie emisií z budov a dopravy.

Tohtoročný jún bol podľa meteorológov najteplejším v západnej Európe od začiatku meraní teploty. Aj na Slovensku bol po teplotnej stránke nadnormálny. Odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu 1991 – 2020 bola evidovaná aj na strednom Slovensku. Vysoké teploty sme si mohli okúsiť aj na vlastnej koži.

Pretrvávajúce vlny horúčav sú v mestách veľmi citeľné, nakoľko zastavané územie vytvára tzv. efekt mestského tepelného ostrova. Ide o jav, pri ktorom sú mestské oblasti citeľne teplejšie než okolité vidiecke prostredie. Tento efekt je dôsledkom kombinácie viacerých faktorov. Je to najmä hustá zástavba, doprava, cesty, menej zelene ako v otvorenej krajine, menej vody a menej vetra.

Mestské prostredie je preto mimoriadne zraniteľné voči dôsledkom klimatickej zmeny, ako sú vlny horúčav, prívalové dažde, suchá či zhoršená kvalita ovzdušia. Dopady klimatickej zmeny na kvalitu života v mestách sú veľmi výrazné. Dlhšie obdobia sucha znižujú zásoby podzemných vôd, čo môže ohroziť zásobovanie pitnou vodou a priemyselné využitie. Nedostatok vody a extrémne teploty negatívne ovplyvňujú mestskú vegetáciu, ktorá je kľúčová pre ochladzovanie a zlepšovanie kvality ovzdušia. Negatívnym faktom sú aj extrémne búrky, sprevádzané silným vetrom a bleskovými povodňami.

Klimatické trendy v našom meste

Podľa analýzy z Akčného plánu pre adaptáciu a mitigáciu, ktorý bol spracovaný v rámci projektu „Reakcia na zmenu klímy mesta Banská Bystrica“ (podporeného z grantov EHP), by sa teplota v Banskej Bystrici do roku 2030 mohla zvýšiť v priemere o 1,5 °C.

„V súčasnosti už musíme rátať s tým, že teplejších dní bude omnoho viac. V období rok omnoho viac. V období rokov 2051-2100 v porovnaní s obdobím 1961-1990 by sa mal počet letných dní zvýšiť o 68 % , tropických dní o 123% a dní s tropickou nocou dokonca o 7580 % (z 0,03 za rok na 2,56 za rok v priemere), na druhej strane počet mrazových dní by mal klesnúť o 46% a počet dní so silným mrazom o 81 %,“

konštatuje Martin Lakanda, vedúci Odboru rozvojových aktivít mesta na MsÚ Banská Bystrica.

Martin Lakanda

Akčný plán je dokument, ktorý obsahuje klimatickú analýzu a stanovuje stratégiu pre zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny v Banskej Bystrici. Stratégia stanovuje dve hlavné skupiny opatrení: zmierňovanie (mitigáciu) a prispôsobovanie (adaptáciu). Zmierňovanie sa zameriava na znižovanie množstva skleníkových plynov, ktoré spôsobujú otepľovanie, napríklad využívaním obnoviteľných zdrojov energie namiesto uhlia a ropy, zatepľovaním budov, podporou verejnej dopravy či výsadbou stromov, ktoré viažu uhlík z ovzdušia.

Na druhej strane, adaptácia znamená pripraviť sa na zmeny, ktoré už prebiehajú. Je to najmä výsadba zelene na ochladenie ulíc, budovanie systémov na zachytávanie dažďovej vody či úpravy verejných priestorov tak, aby boli odolnejšie voči horúčavám a povodniam. Dôležité je, že tieto opatrenia sa nevylučujú, práve naopak, len ich kombináciou môžeme ochrániť zdravie obyvateľov, životné prostredie aj kvalitu života v našom meste.

Príprava mesta na zmeny klímy a realizácia opatrení

V rámci projektu Reakcia na zmenu klímy, ktorý sa realizoval v rokoch 2021 až 2024, sa podarilo komplexne zrekonštruovať Materskú školu Šalgotarjánska so zameraním na energetické opatrenia. Vo viacerých materských školách sa vymenilo staré interiérové osvetlenie za 749 úsporných LED svietidiel. Inštalovaných bolo 633 kusov exteriérových LED svietidiel na Fončorde a v Sásovej, ktorých primárnym cieľom je úspora 50 percent elektrickej energie, čo je v prepočte viac ako 23 ton CO2 ušetrených za rok.

Urobilo sa osem dažďových záhrad v areáloch materských škôl, v piatich lokalitách MŠ bola vysadená okrasná a izolačná zeleň a ovocné záhrady. V areáloch škôlok bolo zároveň inštalovaných 15 tienení detských ihrísk a na celkovej ploche sme nahradili nepriepustné povrchy za priepustné s rozlohou 1 162 metrov štvorcových. Dosiahne sa tým lepšie zadržiavanie zrážok a zlepšenie manažmentu vody v našom meste.

K ďalším zrealizovaným opatreniam patrí výmena starých kotlov za moderné plynové kondenzačné kotly v dvoch materských školách (MŠ Lazovná a MŠ Prof. Sáru).

Medzi významné mitigačné projekty patrí realizácia energetických opatrení na mestských budovách, ktoré zvyšujú ich energetickú efektívnosť. Prioritne sa uskutočnili na budovách materských škôl Karpatská, Strážovská, Ul. 9. mája, Tatranská, Na Lúčkach a Radvanská. V roku 2025 sa energetických opatrení dočkala aj budova mestského úradu, išlo o výmenu viac ako 500 okenných konštrukcií, kompletné vyregulovanie vykurovacieho systému a výmenu viac ako 900 ks starých svietidiel za nové, úsporné LED svietidlá. Týmito krokmi sme prispeli k celkovým úsporám na energiách a tým aj zníženej produkcii CO2.

Najväčšie projekty zamerané na budovanie zelenej a modrej infraštruktúry

Parky, zelené strechy, stromy, zeleň, jazierka či vsakovacie plochy predstavujú zelenú a modrú infraštruktúru. V boji proti klimatickej zmene zohrávajú kľúčovú úlohu. Pomáhajú ochladzovať mestá počas horúčav, zachytávajú dažďovú vodu pri prívalových dažďoch a zlepšujú kvalitu ovzdušia aj života. Vďaka nim sú mestá odolnejšie voči extrémom počasia. Budovanie takejto infraštruktúry je preto jedným z najjednoduchších a najúčinnejších spôsobov, ako sa adaptovať na meniace sa klimatické podmienky. Mesto Banská Bystrica pripravuje najväčšiu investíciu do zelenej a modrej infraštruktúry v ôsmich lokalitách.

„Najväčším z hľadiska rozsahu je projekt Zelené sídliská. Ide o viac ako 50 hektárov plochy obytného prostredia mesta. Zameriavame sa na obnovu zelene, návrat vodných prvkov na sídliská, zavádzanie systémov na hospodárenie s dažďovou vodou a celkové zvýšenie kvality bývania. Rovnako sú rozpracované projekty revitalizácie Mestského parku, Námestia Slobody a Strieborného námestia, na ktorých pracujú projektanti s cieľom vytvoriť nové, moderné a klimaticky odolné verejné priestory,“

podotýka Zuzana Gombalová z Odboru architekta mesta.

Medzi dôležité opatrenia patrí aj budovanie zelených striech, ktoré budú v meste postupne pribúdať na verejných budovách, ale aj na autobusových zastávkach. Najväčšia zelená strecha by mala počas roka 2025 pribudnúť na Základnej škole Sitnianska. Takáto zelená strecha dokáže zachytiť až 60 litrov vody na meter štvorcový. Pri rozmere strechy na ZŠ Sitnianska je to okolo 232 000 litrov vody, čo predstavuje cca 10 cisterien.

K zmierňovaniu dopadov klimatickej zmeny prispievajú aj Mestské lesy a ZAaRES

Dôležitú úlohu z hľadiska adaptácie tvorí aj samotná výsadba, obnova a starostlivosť o zeleň. Mesto ročne vysadí desiatky stromov, tisíce trvaliek a tam, kde nie je možné realizovať klasickú výsadbu, je snahou radnice osádzať mobilnú zeleň, ako napríklad na Lazovnej ulici, kde veľkorozmerné nádoby so zeleňou významnou mierou prispievajú k zmene mikroklímy tejto ulice.

Mestská príspevková organizácia ZAaRES, ktorá má na starosti záhradnícke a rekreačné služby, v čoraz väčšej miere pristupuje k viacerým opatreniam na zmierenie dopadov klimatickej krízy. Patrí k nim napríklad zmenený manažment kosenia, vysievanie lúčnych kvetov na podporu opeľovačov, vybudovanie dažďovej záhrady na Uhlisku či postupná zmena tradičných sezónnych záhonov s letničkami a cibuľovinami na trvalé výsadby bez potreby pravidelnej zmeny. Tieto výsadby sú výrazne odolnejšie voči suchému počasiu a vyžadujú si aj menej polievania. Pri výsadbe drevín sa využívajú zavlažovacie vaky, ktoré zabezpečujú potrebnú vlahu počas prvých troch rokov od výsadby.

Zmierňovať dopady klimatickej zmeny sa snažia aj Mestské lesy Banská Bystrica. Hlavným nástrojom v boji proti klimatickým zmenám v lesoch je zabezpečiť čo najväčšiu pestrosť drevinového zloženia. Les rastie sto a viac rokov, preto sa takéto opatrenia musia realizovať dlhodobo.

„Mestské lesy Banská Bystrica patria v tejto oblasti medzi lídrov spomedzi neštátnych lesníckych subjektov na Slovensku. Ako prvé neštátne lesy už v roku 2008 vytvorili demonštračný objekt Pro Silva, kde sa využívajú princípy prírode blízkych a trvalo udržateľných spôsobov pestovania lesov, aj ako nástrojov v boji voči zmenám klímy. Snažíme sa podporovať hlavne prirodzenú obnovu lesa – mladé porasty vznikajú predovšetkým zo semien existujúcich dospelých stromov. Sú geneticky pôvodné a najlepšie adaptované na konkrétne podmienky,“

pripomína hlavný inžinier Mestských lesov Banská Bystrica Jozef Jankov.

Jozef Jankov

Naše lesy v súčasnosti trpia dôsledkami sucha a musia bojovať aj s viacerými nepôvodnými škodcami. Pri veľkej pestrosti lesov však platí, že ak sa aj nejaký škodca premnoží na jednej drevine, stále sú zabezpečené hlavné funkcie lesa prostredníctvom iných drevín. Preto sa pri zalesňovaní používajú zmiešané sadenice jedle, smreka, smrekovca, borovice, duba a buka, pri umelej obnove sa podporujú cenné listnáče ako javory, jasene, bresty a rôzne iné.

Okrem toho, s viacerými mestskými organizáciami sa lesníci pravidelne starajú o mokraď v Laskomerskej doline, ktorú už niekoľko rokov kosia a zbavujú náletových drevín a nepôvodných rastlín, ako je zlatobyľ. V opačnom prípade by mokraď zarástla a pravdepodobne by zanikla.

Mestské lesy Banská Bystrica sú zaradené medzi viac ako 12 tisíc subjektov na celom svete, ktoré plnia prísne štandardy certifikované schémou PEFC. Ide o globálnu organizáciu, ktorá prostredníctvom podpory trvalo udržateľného obhospodarovania lesov zabezpečuje dodržiavanie najvyšších ekologických, sociálnych a etických štandardov. Vďaka tejto eko-značke dokážu zákazníci a spotrebitelia identifikovať výrobky z lesov obhospodarovaných trvalo udržateľným spôsobom.

Čo ešte môžeme urobiť pre lepšiu klímu?

Naše mesto urobilo v posledných rokoch veľký krok smerom k udržateľnosti a lepšiemu zvládaniu dôsledkov klimatickej zmeny.

„Banská Bystrica je v rámci porovnaní miest na Slovensku jedným z najzelenších. Napriek tomu si uvedomujeme, že klimatická zmena nastáva aj u nás a realizujeme už niekoľko rokov mnohé opatrenia na zmiernenie dopadov zmeny klímy. Radnica získala aj národné ocenenie Enviromesto 2023 zohľadňujúce opatrenia realizované v rokoch 2021 až 2023. Pribudli dažďové záhrady, zelené strechy, zateplené školy, moderné osvetlenie, aj nové opatrenia v doprave. Mesto sa tak stáva odolnejším a pripravenejším na extrémy počasia. No zároveň je zrejmé, že klimatické výzvy budú v nasledujúcich desaťročiach narastať. Jednou z priorít by malo byť ešte intenzívnejšie rozširovanie a prepojenie zelene v meste. Veľký potenciál sa skrýva aj v lepšom hospodárení s dažďovou vodou,“

zdôrazňuje druhý zástupca primátora Martin Majling.

Martin Majling

Po vzore materských škôl, kde už vznikli dažďové záhrady, sa mesto sústredí aj na plánovanie ďalších vodozádržných opatrení. Rovnako je potrebné podporovať komunitné projekty, čo sa mestu darí najmä prostredníctvom Participatívneho rozpočtu a podpory malých projektov. Projekty ako komplexná rekonštrukcia materských škôl, výmena osvetlenia, inštalácia tieniacich prvkov, ako aj výsadba ovocných záhrad a okrasnej zelene nie sú len estetickým zlepšením verejných priestorov, ale sú najmä strategickými krokmi k odolnejšiemu mestu.

Rovnako aj rozvoj ekologickej dopravy, vrátane novej generácie trolejbusov, CNG autobusov či výstavba cyklotrás v dĺžke viac ako 12 km predstavujú konkrétne opatrenia, ktoré prispejú k znižovaniu uhlíkovej stopy a zlepšeniu kvality života. Kľúčové je, že tieto opatrenia nevznikajú izolovane, tvoria ucelený systém, ktorého cieľom je ochrániť zdravie obyvateľov, zvýšiť komfort v meste a pripraviť ho na budúce klimatické výkyvy.

Banská Bystrica ukazuje, že aj stredne veľké mesto dokáže byť aktívne, inovatívne a ekologicky zodpovedné. No úspech klimatickej politiky nestojí len na projektoch. Rovnako dôležitá je aj každodenná zmena správania sa nás všetkých. Každý výber ekologickej dopravy, každá ušetrená kilowatthodina či vedomá starostlivosť o zeleň v našom okolí znamená krok k udržateľnejšiemu mestu. Len spoločným úsilím môžeme zabezpečiť, aby Banská Bystrica zostala aj pre ďalšie generácie príjemným miestom pre život.