Marek Modranský: Autá ničia životný priestor a medziľudské vzťahy na sídliskách

Blog
48 /

Nedostatok parkovacích miest spôsobuje už aj medzi susedmi v bytových domoch rozpory. Nie je to len cez zimu, keď si prácne odhrnieme miesto a potom si tam zastane ako by nič náš sused, pričom to „jeho“ miesto nechal po svojom obchode iba rozryté. Niektorí majú viac áut, no jazdia iba na jednom a to druhé len zaberá miesto, prípadne si niekto chodí domov na dodávke, ktorá zaberie pre istotu dve miesta.

Áno, toto sú každodenné skúsenosti viacerých z nás, ktorí auto používame. V mestách je čoraz viac problémov s parkovaním, s hustou premávkou, a bezpečnosťou pre ostatných účastníkov cestnej premávky, najmä chodcov.

„Na vine sme si však sami. Máme radi autá, a zvykli sme si s nimi jazdiť od dverí k dverám, a je jedno, či je tá vzdialenosť päť kilometrov alebo len niekoľko sto metrov.“

Zakaždým sa snažíme ísť len a len autom. Neuvedomujeme si pritom, že práve toto „zázračné auto“ nás viac blokuje ako nám dáva voľnosti. V meste sa k nemu musíme vrátiť, aj keď sme prešli celým námestím a nechce sa nám vracať z druhej strany centra mesta len kvôli autu, inak by sme mohli využiť najbližšiu zastávku MHD.

„Autá nás dnes už viac obmedzujú ako slúžia. Pri cestovaní verejnou dopravou máme pohyb po meste oveľa voľnejší, a úplne sa vyhneme problémom s parkovaním a jeho platením.“

Podľa štatistík autá najazdia v mestách až o 30-40% kilometrov navyše ako je skutočne potrebné. Dôvody sú jasné. Áut je toľko, že sme museli viacero ulíc zjednosmerniť, a kým nájdeme voľné parkovacie miesto, tak sa okolo bloku otočíme ešte dvakrát… Tým sa duplicitne zahusťuje premávka.

Už pomaly každá domácnosť má aspoň jedno auto. Keď to porovnáme s minulosťou, áut bolo podstatne menej a boli využívané skôr cez víkendy, pre jazdy na chalupy, záhradky a iné rekreačné účely. Cez týždeň sa ľudia vedeli zariadiť inak – lepšie pre vlastné zdravie, lepšie pre rodinnú peňaženku a zachovanie verejného priestranstva pre tých, ktorí to potrebujú. Dnes sa už deti nemajú kde hrať, bicyklovať, všade sú len autá.

Cestovať verejnou dopravou bola v minulých rokoch bežná aktivita počas týždňa ako sa dostať do práce, školy, či nemocnice. Bol to spoločenský zvyk. Dnes je skôr zvyk ponáhľať sa ani nevieme kam, a auto nám v tom má pomôcť…  Cestu do práce peši  sme spojili s odprevadením svojich detí do škôlky alebo školy. Cestou sa ich mama stihla opýtať, či majú všetko do školy pripravené, skontrolovať ešte raz, ako sú oblečené, prípadne ich ešte vyskúšať z učiva na prvú hodinu. Popoludní bola cesta spojená s vyzdvihnutím detí a malým nákupom čerstvých potravín.

Dnes sa bohužiaľ žije inak. Mama doslova narýchlo hodí deti do auta, cestou ju už vyrušuje mobil z práce, na deti sediace vzadu ani nepomyslí, lebo jej všetku pozornosť berie sústredenie na premávku a stres, kde zastane narýchlo pred školou, prípadne, či sa tam s autom otočí a rýchlo sa vráti na hlavnú cestu bez zdržania.

Deti samozrejme musia rýchlo vyskákať v blízkosti školy von z auta, lebo „tu nemôžem stáť“, a ledva si stihnú povedať s mamou „Ahoj“. Áno, toto je dnešná podoba životného štýlu, ktorý sme si vybrali sami. V aute sa izolujeme sami od ostatných. Na zastávke MHD pritom môžeme stretnúť aspoň známeho alebo spoznať nových ľudí a prehodiť s nimi pár slov. Tento sociálny aspekt sa už vplyvom áut úplne vytráca.

„Zo sídlisk sa stávajú už len nocľahárne bez vlastného života. Kvôli autám.“

Na sídliskách nevieme zaparkovať, lebo auto má už každý. Po práci sa ponáhľame domov, lebo keby sme sa ešte niekde zdržali na nákupoch, u známych, v kine, apod., tak už nenájdeme voľné miesto pre svojho miláčika. Stali sme sa závislí od áut, a tie zabíjajú naše mesto. Každé auto potrebuje vždy pod sebou plochu približne 20 m2, to znamená, aj keď s ním nejazdíme, a máme ho odstavené pred domom, alebo keď s ním ideme do mesta, kdekoľvek.

Vždy potrebuje min. 20 m2 na to, aby sme ho mali kde odstaviť. Keď spočítame množstvo áut v Banskej Bystrici a vynásobíme ho dvojnásobkom, lebo auto potrebuje pred domom jednu plochu a tú druhú napríklad pred Vaším zamestnaním, tak by musela byť Banská Bystrica celá vybetónovaná.

Treba zmeniť svoj životný štýl – spomaliť

Viacerí z nás si myslia, že auto nám vyrieši všetky prepravné potreby, a že verejnou dopravou sa to stihnúť nedá. Treba to vyskúšať. Banská Bystrica má v MHD v súčasnosti najmodernejší vozidlový park na Slovensku. Kvalita autobusov a trolejbusov je dnes omnoho vyššia ako si pamätáme z pred 20 rokov. Prevádzka jedného auta stojí domácnosť mesačne priemerne 450 € spolu s PHM, poistným a nákladmi na opravy a údržbu.

Mesačník na MHD s neobmedzeným počtom jázd stojí len 20 €!. Viacerým z nás pritom auto berie z mesačného zárobku možno až polovicu (leasing, poistky, PHM, opravy). Zamyslel sa už niekto nad tým, nemať auto a jazdiť verejnou dopravou? Potom môžete chodiť do práce len na polovičný čas a zarobíte domov to isté. Autá nám v minulosti sľubovali slobodu, ale dnes nás o ňu oberajú.

Mesto má len dve možnosti

Na sídliskách nevieme zaparkovať, lebo auto má už naozaj takmer každý. Po práci sa ponáhľame domov, lebo ak sa zdržíme na nákupoch, apod., tak už nenájdeme voľné miesto pre svojho „miláčika“. Stali sme sa závislí od áut, a tie zabíjajú naše mesto, a ovplyvňujú trávenie nášho voľného času. Kvôli parkovaniu.

Súčasný stav je možné zo strany mesta vyriešiť len dvomi spôsobmi, a to obmedzovaním používania áut na území mesta vyšším spoplatnením parkovacích miest, rozvojom MHD a ďalších služieb pre ekologické druhy dopravy, alebo budovaním nových parkovacích miest, a to do nekonečna. Pretože budovaním infraštruktúry pre autá ich počet len bude rásť. A nikdy sa potom nezastaví.

Mesto má na svojom území limitované priestory pre každodenný život jeho obyvateľov, a ani z ekologického, ani z funkčného hľadiska nie je prípustné, aby sme všetok tento priestor zaplnili autami. V meste majú byť prvoradí ľudia, nie autá.

Autor: Marek Modranský, Foto: ilust.

Marek Modranský